Hovorí sa, že ľudia prichádzajú k úspechu cestou neúspechu. Zlyhanie preto môže byť samo o sebe pozitívne. Za správnych okolností môže byť práve neúspech jedným z kľúčových faktorov nášho rozvoja. Život nás skúša a zo všetkého pozitívneho, ale aj negatívneho, musíme vyťažiť a využiť pre seba to najlepšie.
Nevzdávajte sa vopred
Aj keď mnohí pochopili, že neúspech je časťou úspechu, stále podvedome chcú dosiahnuť všetko hneď a najlepšie. Avšak neberú do úvahy celý proces, ktorým sa k úspechu dostanú. Mladí ľudia neustále skúšajú niečo nové, neboja sa riskovať a svoje nápady realizujú, avšak len malému percentu sa podarí preraziť hneď. Bohužiaľ sa nikde nedočítate o tých, ktorí skúšajú uspieť a nevzdávajú sa, ale o tých, ktorí už uspeli a darí sa im. Klasickým príkladom z histórie je Edisonova žiarovka, ktorá bola prevratným a obdivuhodným objavom. Málokto však vie, že Edison zostrojil niekoľko desiatok nefunkčných prototypov a strojov, ktoré boli úplne nanič. On svoj neúspech bral ako šancu pokúsiť sa urobiť veci znovu, ale inak, teda inteligentnejšie. Základom jeho úspechu bola aj vytrvalosť a schopnosť nevzdávať sa.
Úspech nie je konečný, neúspech nie je fatálny.
Odvaha pokračovať je tá, ktorá sa ráta.
(Winston Churchil)
Neúspech ovplyvňuje vaše myslenie
Neúspech však nedokáže každý vnímať pozitívne. Je jasné, že akékoľvek problémy a prekážky nám dajú poriadne zabrať a niektoré neúspechy nás dokonca poznačia. Istá skupina ľudí sa nedokáže preniesť cez neúspech, čím podkopávajú svoje sebavedomie. Druhá skupina dokáže neúspech brať ako hnaciu silu. Chcú dokázať ostatným a hlavne sebe, že nie sú neschopní. Chcú ukázať, že sú nezlomní, že každý človek robí chyby a nikto nie je dokonalý. Čo by sa stalo, keby ste v súčasnosti radšej prijali svoju vlastnú zraniteľnosť, ako sa jej vyhýbali. Vieme, že nie sme perfektní, ale navzájom sa tak k sebe správame. Výskumy dokazujú, že otvorenosť a pripojenie ku kolektívu majú oveľa cennejšiu váhu, ale myšlienka toho, že najlepší výsledok zaisťuje myšlienka na konkurenciu.
Neúspech ohraničuje našu inteligenciu
Presvedčenie o to, že naše zlyhanie je buď dobré alebo zlé, závisí aj od postoja našich rodičov, ktorí nám tento postoj nepriamo vštepujú. Postoj k neúspechu dokonca ovplyvňuje našu vlastnú inteligenciu, uvádzajú výsledky nového výskumu uverejneného v Psychological Science. Detské presvedčenie o tom, že ich inteligencia nie je ohraničená a môže sa vyvíjať ďalej, má veľký vplyv na ich ciele a motiváciu. Ak rodičia vyjadrujú svoje buď kladné alebo záporné názory k neúspechu, vplývajú aj na vnímanie významu zlyhania v živote ich detí. Napríklad rodičia, ktorí zvyčajne preukazujú úzkosť, obavy a stres, keď ich deti prichádzajú zo školy so zlými výsledkami alebo s problémami, vyjadrujú presvedčenie, že inteligencia detí je stanovená a nedá sa ďalej rozvíjať. Na druhej strane rodičia, ktorí vedú detí k neustálemu učeniu, rozvíjaniu seba samých dosiahnu, že inteligencia ich detí bude postavená na učení a zlepšovaní.
Prepojenie rodičov a detí
V jednej nedávnej štúdii požiadali výskumníci rodičov (páry) 73 detí, aby odpovedali na množstvo otázok, ktorých cieľom bolo preniknúť do ich individuálneho myslenia. Zúčastnení odpovedali na otázky týkajúce sa zlyhania a inteligencie. Potvrdilo sa, že presvedčenie rodičov o zlyhaní sa premieta do reakcie ich detí na neúspech. Tiež bolo preukázané, ak samotní rodičia majú k neúspechu negatívny postoj, je pravdepodobné, že trpia obavami z nedostatočného úspechu svojich detí. Títo rodičia menej podporovali učenie a zlepšovanie ich dieťaťa, čo vplývalo na ich inteligenciu. Čo je najdôležitejšie, výsledky ukázali, že pocity detí boli do vysokej miery zladené s pocitmi svojich rodičov.
