_1461571897.jpg)
Dominika Lacková je Slovenka študujúca v Prahe. Momentálne končí 5. ročník magisterského štúdia na Vysokej škole ekonomickej v Prahe v obore Medzinárodný obchod. Jej Fakulta medzinárodných vzťahov kladie dôraz na cudzie jazyky a aj preto sa Dominika rozhodla pre štúdium v zahraničí prostredníctvom programu Erasmus+. Prečo jej cesta viedla práve do Švédska a ako to tam vyzeralo sme sa dozvedeli v rozhovore s ňou.
Vedela si hneď od začiatku, kde chceš vycestovať?
Moja voľba bola hneď začiatku celkom jasná - Švédsko. Keďže úroveň školstva je vo Švédsku na neporovnateľnej vyššej úrovni, výber školy bol o niečo viac problematickejší. Nakoniec som sa rozhodla pre Umeå School of Business and Economics (UBSE), ktorá je súčasťou Umeå University situovanej v severnej časti Švédska. Univerzita sa už nieľko rokov pravidelne umiestňuje ako TOP univerzita v rámci rebríčka všeobecnej spokojnosti študentov.
Systém vzdelávania vo Švédsku je odlišný od toho slovenského. Akým spôsobom prebiehala výučba na univerzite?
Čo sa týka predmetov, celkovo som počas prvého semestra vo Švédsku študovala 4 predmety, pričom za každý predmet získate 7,5 ECTS (kreditov). Podmienkou full-time štúdia vo Švédsku je získanie celkovo 30 ECTS. Konkrétne som sa venovala predmetom ako Perspectives on Strategy alebo Project Management and Organizational Design. Výučba predbieha diametrálne odlišne. Študuje sa vždy iba jeden predmet. Spočiatku sú to prednášky, neskôr nadviažu prakticky zameraná semináre, ktorých súčasťou je vždy nejaká tímová práca, zvyčajne prípadová štúdia, prípadne vypracovanie projektu v tíme cca 4-5 ľudí.
Ako hodnotíš tento spôsob vyučovania?
Tento prístup hodnotím veľmi pozitívne, lebo tímová práca donúti človeka premýšľať nielen v teoretickej rovine, ale to čo počuje na prednáškach následnej pretransformuje do praxe. Takže to nie je iba o teórii. Predmet trvá cca mesiac a po ňom nasleduje hneď písomná skúška, keďže ústna skúška vo Švédsku neexistuje. Skúška trvá od 4 – 6 hodín a je potrebné sa na ňu registrovať. Záverečné testy sme vždy absolvovali v budovách, ktoré sú špeciálne vybavené rušičkou mobilného signálu. Vypnutie mobilu je v týchto školách nutné, a tiež musíte odovzdať svoje osobné veci do šatne. Čo je povolené sú občerstvenie a písacie potreby. Na týchto vysokých školách však neexistujú 3 pokusy na skúšku, tak ako u nás na Slovensku. Ja som dostala z každej skúšky známku VG (čo je ekvivalent 1), ale je pravda, že nás bolo minimum s touto známkou, lebo otázky hoci vychádzajú z teórie, ktoré je nutné poznať, následne vyžadujú aj praktickú perspektívu a treba tematike naozaj rozumieť.
Vedela by si porovnať úroveň švédskej školy so školstvom u nás Slovensku/Čechách?
Ja osobne môžem porovnať úroveň v Česku, konkrétne mojej školy a tej vo Švédsku. Moju súčasnú univerzitu som si vybrala s ohľadom, že je to najlepšia ekonomicky zameraná škola v strednej a východnej Európe. Ale bohužiaľ musím smutne konštatovať, že ani zďaleka sa to nepribližuje úrovni vo Švédsku, konkrétne USBE. Študijná záťaž je vysoká, ale študent nestráca čas štúdiom a „bifľovaním“ sa teoretických veci, ktoré buď nie sú up-to-date alebo v praxi nefungujú. Z môjho uhla pohľadu je švédsky študent viac pripravený do praxe ako ktorýkoľvek český alebo slovenský študent. Nehovorím, že u nás sa to nezlepšuje, ale kým sa dostaneme na tú úroveň, kde je Švédsko, tak nám to značnú dobu potrvá.
V škole ste sa dorozumievali anglický jazykom, nemala si s tým problém?
Ako som spomínala, študujem obor na fakulte medzinárodných vzťahov, kde študenti musia mať po bakalárskom štúdiu minimálne dva jazyky na C1 úrovni, inak by sme nedostali titul Bc. V mojom prípade je to angličtina a francúzština. Pred odchodom na erasmus som podľa testu, ktorý som musela vyplniť, mala úroveň C1, po návrate už mám úroveň C2, teda tú najvyššiu. Erasmus dá človeku fakt veľa, je nútený komunikovať v cudzom jazyku, ak nechce len smutne sedieť na intrákovej izbe. Ja som mala šťastie v tom, že priateľ je Švéd, ale spoznala som ho už pred návštevou tejto krajiny. Teda moja úroveň angličtiny je aj vďaka nemu lepšia, keďže je to jediný spôsob, akým komunikujeme. Človek sa určite zdokonalí v jazyku, v akom počas pobytu v zahraničí študuje. Ja som stretla veľa Francúzov a Talianov, takže som si navyše zlepšila aj tieto jazyky.
Cenová úroveň vo Švédsku je trojnásobne väčšia, postačovali ti získané peniaze pokryť všetky náklady?
Je síce pravda, že študenti dostávajú grant z EÚ, ale ani zďaleka to nestačí na pokrytie všetkých nákladov jedného semestra vo Švédsku. Ja osobne som dostala cca 2000 eur, ale pokrylo mi to akurát druhú zálohu za internát a letenky. Študent musí mať nejaké vlastné finančné úspory. Mňa veľmi podporili rodičia. Pre ilustráciu, internát stojí cca 400 eur mesačne, cestovný lístok na mesiac 50 eur, za večeru v reštaurácii nezaplatíte menej ako cca 15-20 eur. Každý predmet si vyžaduje knihu, ktorých cena sa pohybuje od 40 -80 eur. Ja som sa snažila aj cestovať, takže moje náklady sa o to tiež navýšili.
Aké klimatické podmienky sú vo Švédsku?
Do Umey som prišla koncom augusta, keď bolo počasie veľmi príjemné, postupne sa však ochladzovalo a môj zimný kabát som vytiahla začiatkom augusta. Zima je od októbra, počas decembra a januára nonstop sneží, ale človek ani nejak tragicky nevníma, že je vonku -30ºC. Je to o zvyku. Čo však pre mňa bolo horšie, bolo denné svetlo, ktoré sa do decembra skracuje, 4 hodiny maximálne denného svetla, niekedy slnko ani nevidieť, tma je už okolo 1 hodiny na obed. Človek to musí zažiť, aby to pochopil. Tamojší ľudia sú na to už zvyknutí. Campus má dokonca tzv. „Aurora room“, čo je vlastne jedna miestnosť, ktorá evokuje denné svetlo a študenti tam môžu stráviť nejakú tú dobu, aby predišli depresiám a pochmúrnej nálade.
Chutila ti Švédska kuchyňa?
Mne osobne švédska kuchyňa veľmi chutí. Švédi sa vo všeobecnosti stravujú veľmi zdravo, jedia veľa rýb, kreviet a pod. Obľubujú tzv. kaviárovú pastu na raňajky (ak má niekto rád kaviár, tak mu to bude chutiť, ak nie, tak nech to ani neskúša), ovsená kaša je viac ako typická. Vo štvrtok podvečer je pre švédske rodiny typická hrachová polievka a palacinky, a to až natoľko, že dokonca aj školský klub organizuje každý štvrtok podobnú akciu. Národné jedlo sú známe mäsové guličky, ale keď ich pripravia domáci so všetkým, čo k tomu patrí, tak je to veľmi chutné. Prekvapujúce pre mňa bolo, že Švédi doslova milujú tacos, tortillas a podobné jedlá. Typická je „fika“, čo je vlastne švédsky výraz pre posedenie pri káve, čaji a niečom sladkom (chokladbollar alebo kannelbullen – čokoládová guľka a škoricové osie hniezdo).
Neľutuješ pobyt prostredníctvom Erasmu vo Švédsku?
Určite nie. Keby som mala opäť možnosť vybrať si školu na výmenný pobyt, určite by som sa opäť rozhodla pre USBE. Mne osobne dal erasmus veľa, a rozhodne to stálo aj za tie peniaze, ktoré som tam minula a nebolo ich málo. Ale ako hovoria moji rodičia, zážitky a skúsenosti ti nikto nevezme a do vzdelania sa investovať oplatí. Takže, keby sa ma niekto v tejto chvíli opýtal, či by som išla znovu, neváhala by som ani minútu a hneď balila kufre.
Ako by si motivovala ostatných ľudí, ktorí sa rozhodujú ísť niekam študovať do zahraničia?
Určite sa toho nebáť! Človek nemá čo stratiť. Naopak môže len získať. Ja som takto sama odišla študovať na vysokú školu do Prahy, všetky kamarátky, kamaráti ostali doma na Slovensku, ale neľutujem toto rozhodnutie ani náhodou. Erasmus môže znamenať jazykovú bariéru, ale ak aj študent nevie daný jazyk na úplne bezchybnej úrovni, nech sa nebojí rozprávať. Hneď prvý človek, ktorého som v Umey spoznala, bola Francúzska Ines, ktorej angličtina bola na nízkej úrovni, ale na konci pobytu som videla veľké zlepšenie. Ja som sa napríklad aj vďaka nej a ostatným Francúzom zdokonalila aj vo francúzštine, za čo im môžem len a len ďakovať. Erasmus ti dá množstvo priateľov, neopakovateľných a nezabudnuteľných zážitkov, získa celkom iný pohľad na veci, osobnostne dospeje a zdokonalí sa v jazyku a navyše získa cenné skúsenosti. Teória je jedna vec, prax druhá. Takže som si začala hľadať prácu. Bola som až prekvapená, koľko firiem ma oslovilo iba po zhliadnutí môjho CV. Medzinárodné skúsenosti, jazyk a kolónka pobyt na erasme zvyšuje cenu na pracovnom trhu. Ani neviem, ako a teraz pracujem pre americkú ropnú spoločnosť ExxonMobil, čo je druhá najlepšie profitujúca spoločnosť na svete. Takže určite neváhať, pozrieť si recenzie škôl, umiestnenie v rebríčkoch, určite aj atraktivitu a podobne.
