Ako prežívajú vysokoškoláci tieto dni? Študovať v čase koronakrízy nie sú žiadne prázdniny, tvrdia študenti

Foto: Pexels
Dištančné vyučovanie rozbehli všetky vysoké školy. / Foto: Pexels

Náhle prerušenie prezenčnej výučby na vysokých školách mohlo mnohým študentom priniesť radostný pocit prázdnin uprostred semestra. Ako však skutočne vyzerá ich štúdium na diaľku z detskej izby a čo im v týchto dňoch pomáha? 

 

Timo, ktorý študuje 2. semester na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne, Mariana, tretiačka na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzity a Tereza, piatačka na Ekonomickej univerzite v Bratislave Fakulty aplikovaných jazykov, nám porozprávali o tom, ako zvládli prechod na dištančné štúdium, ako vyzerá komunikácia so školou, ale aj to, ako ovplyvnil návrat do domáceho prostredia ich štúdium.

 

Viac času? Ani nie

Pre mnohých slovenských študentov mohol začiatok opatrení v súvislosti s pandémiou pripomínať prázdniny. Návrat domov k rodičom je väčšinou pre študentov spojený s „ničnerobením“ a oddychom. Zároveň nie každý vyučujúci dokázal okamžite zareagovať a prejsť na dištančnú formu výučby. Po rátkom čase ale prišiel moment, kedy sa univerzity zmobilizovali, začali s výučbou online a zadávaním práce na diaľku. Mnohé zadania zabrali študentom viac času ako pri bežnej výučbe čím narástol aj tlak na študentov. Predčasné prázdniny sa tak pre mnohých veľmi rýchlo skončili.

 

Niektorých študentov, hlavne končiacich ročníkov, mohlo potešiť, že namiesto času na prednáškach a seminároch sa budú môcť venovať písaniu záverečných prác. Podobne to mala aj Tereza, ktorá potrebuje dokončiť diplomovú prácu. Na začiatku som si myslela, že mám more času, ale šila som rúška, boleli ma zuby a mesiac je preč. Takže s diplomovou prácou som veľmi nepohla, aspoňže predĺžili termín odovzdania,“

hovorí o svojich zmarených plánoch študentka. 

 

Budúcnosť je neistá

Viacerých slovenských študentov trápi neistota – nevedia, ako budú prebiehať skúšky, štátnice či prijímacie skúšky na ďalšie štúdium. Neostáva im nič iné než čakať, hoci niektoré termíny sa už posúvajú.

Iná je skúsenosť z Českej republiky, ktorú opisuje Timo: Komunikáciu zo strany fakulty aj rektorátu považujem za maximálne korektnú, v správnej miere a pohotovú. Vyučovanie u nás prebieha podľa pôvodného študijného plánu zverejneného na začiatku semestra s potrebnými úpravami vynútenými vládnymi opatreniami. Tie sa týkajú zväčša dátumov a foriem záverečných skúšok, prípadne deadline-ov priebežných úloh. Skúškové obdobie bolo predĺžené do konca prázdnin, no ochotným je umožnené ho ukončiť aj v štandardnom období.“

 

Skúsenosti s online výučbou

Kým v susednnom Česku na Masarykovej univerzite v Brne funguje výučba aj vďaka informačnému systému univerzity, slovenské vysoké školy sú odkázané riešiť situáciu svojpomocne. To dáva síce priestor na flexibilitu a vyučujúci sú ústretoví voči študentom, v praxi to ale znamená, že študent používa množstvo rôznych platforiem, vďaka ktorým je v kontakte s konkrétnym predmetom a jeho učiteľmi. „Niektorí chcú mať online hodinu cez aplikáciu Zoom, iní komunikujú cez Facebook alebo e-mail a trochu sa v tom strácam. Človek potom hľadá, kde čo neposlal,“ opisuje Tereza. Myslí si, že to situáciu s online výučbou študentom zbytočne komplikuje.

Samotný prechod do online prostredia však nemusí byť jednoduchý ani v prípade dobre skoordinovaného systému ako je napríklad v Českej republike. Chýba totiž osobný kontakt s prednášajúcimi, možnosť osobných konzultácii, ale aj kontakt so spolužiakmi. Sú totiž momenty, kedy je osobný kontakt nenahraditeľný.

 

Dištančná forma prináša benefity aj nástrahy

Aktuálna situácia s koronakrízou nás mnohých stavia pred nové výzvy a obohacuje nás o nové skúsenosti. Inak to nie je ani s vysokoškolákmi. Napríklad Mariana víta formu dištančného vzdelávania a hovorí, že by ju uvítala aj za bežných okolností. Prináša šetrenie času, cestovných nákladov a študenti sa môžu učiť z pohodlia svojho domova, kedy im to vyhovuje. Práve posledný bod – voľnosť však môže byť aj veľkou výzvou. Je na samotných študentoch, ako sa popasujú s voľným režimom dňa, ktorý si musia sami ustrážiť, s vlastnou lenivosťou, ale aj s vyrušeniami zo strany rodinných príslušníkov.

 

Štúdium z domu počas pandémie si vyskúšala väčšina vysokoškolákov doma i vo svete. / Foto: Pexels

 

Tipy, ako zvládnuť vysokoškolské štúdium vo svojej detskej izbe

Pomáha režim

Voľnosť by nemala znamenať absenciu režimu. Ak chce vysokoškolák zvládnuť štúdium doma, mal by si nastaviť režim a je len na ňom, akú bude mať podobu. Obzvlášť nevyhnutný je vtedy, keď máte pred sebou dôležitý deadline alebo úlohu. Pri učení ho ocenila aj vysokoškoláčka Mariana. „Režim som si stanovila hneď na začiatku. Vedela som, že ho potrebujem, keďže sa blížil deadline mojej bakalárky,“ vysvetľuje. Režim by sa však nemal týkať len rozvrhu učenia. Jeho súčasťou by mal byť aj kvalitný a dostatočný spánok, pravidelné jedlo, čas vymedzený na učenie, sociálne siete a pohyb v prírode.

 

Technológie treba udržať na uzde

„Každé jedlo dňa mám bez telefónu a telefón som si zakázala aj ihneď po zobudení a v posteli,“ hovorí o svojom režime Mariana. Čas doma bez pevne stanoveného režimu môže lákať k bezcieľnemu surfovaniu po internete a sociálnych sieťach. Uchyľujeme sa k nim v čase akademickej prokrastinácie a nachádzame v nich útechu pri pocitoch neistoty. Čím skôr si to uvedomíme, tým lepšie dokážeme situáciu zvládnuť.

Nevýhodou je, že technológie musíme využívať na dennom poriadku – pri výučbe, kontakte s kamarátmi a blízkymi a preto je ťažké neskĺznuť do bezcieľneho potulovania sa na internete. Príliš častý kontakt s technológiami nás navyše môže začať znechucovať a unavovať. Byť neustále online je totiž pre náš mozog stres a online hovor nenahradí medziľudský kontakt. Ukazuje sa, že je pre nás oveľa náročnejší. Domáca karanténa a nutnosť dištančnej výučby je preto ideálnym časom, ako si začať lepšie regulovať kontakt s digitálnymi technológiami. Môžeme si vopred povedať, koľko času chceme byť online, prípadne si jeden deň v týždni technológie úplne zakázať.

 

Pozor na rozptýlenia

Medzi rozptýlenia, ktoré  číhajú na študentov doma nepatria len technológie. Napríklad Timo postrehol, že jeho štúdiu prekáža hlavne vlastná lenivosť, ktorú mimo študentského prostredia, v rodnom dome a prostredí podnecuje priveľa rozptýlení. To môže byť pekný deň za oknom, nutkanie upratať si vlastnú izbu alebo tráviť čas s rodinou.

Okrem pevného režimu môže študentom pomôcť aj otvorená komunikácia s rodinou, ktorá môže byť pri plnení úloh nápomocná. Stanovenie nových pravidiel fungovania im môže pomôcť, aby dokázali spolu lepšie vychádzať. To umožní užiť si spoločný čas, ale zároveň sa nebrzdiť v povinnostiach, ktoré majú nielen vysokoškoláci, ale aj ich súrodenci a rodičia.
 

Neprestávajte sa hýbať

Kým počas bežného fungovania si doprajeme aspoň pohyb vo forme chôdze do školy, aktuálne dni sa stali veľmi sedavými. Duševnú pohodu, lepšiu odolnosť voči stresu, ale aj podporu zdravia nám pomáha udržiavať pravidelný pohyb, ktorý môžeme tráviť pri dodržaní opatrení vonku aj so svojimi kamarátmi, ideálne v menších skupinách. Nápadom sa medze nekladú – môžete objavovať nové zákutia svojho mesta, no teplé počasie otvára dvere aj stanovaniu či posilňovaniu na ihriskách.
 

Buďte v kontakte

Súčasťou nového režimu fungovania by mal byť aj pravidelný kontakt so spolužiakmi, kamarátmi či pedagógmi. Pomáha to udržiavať chuť a motiváciu k štúdiu či prekonávať prípadné prekážky. Byť v kontakte môžeme aj na diaľku. Mariana napríklad sleduje na diaľku spoločne s kamarátmi seriál. Myslí si, že by sme sa nemali báť byť kreatívni a hľadať spôsoby, ako ostať v spojení aj bez osobného kontaktu.
 

Neobviňujte sa za negatívne emócie

Mnohí študenti môžu v týchto dňoch prežívať zvýšenú úzkosť a náladovosť. UNICEF varuje, že takéto pocity by mladí ľudia nemali ignorovať. Je dôležité, aby pochopili, že ide o prirodzenú reakciu na záťažovú situáciu, ktorá aktuálne na nich vplýva. V žiadnom prípade sa netreba za negatívne pocity obviňovať.
 

Využite čas aj na starostlivosť pre seba

Ak sa chceme vyhnúť zlým pocitom, prípadne zmierniť prežívanú úzkosť, mali by sme sa tieto dni venovať aj zvýšenej starostlivosti o seba. Tereza vysvetľuje, že sa snaží netrápiť a pozerá sa na celú situáciu trochu inak. „Myslím, že môžeme byť za tento čas vďační. Môžeme robiť všetko, načo sme doteraz nemali čas - čítať knihy, cvičiť, zamýšľať sa nad našimi životmi, osobnostne rásť, robiť si online kurzy alebo dobrovoľníčiť.“ Existuje veľa pozitív, ktoré si podľa nej môžeme z tejto negatívnej situácie odniesť.
 

Dôležité je zachovať si pri množstve povinností aj rovnováhu medzi štúdiom a oddychom. To pomáha aj študentke Mariane, ktorá posledné dni využila aj na aktivity, ktoré už dlho odkladala: „Upiekla som svoje prvé lasagne a osie hniezda. Prečítala som si knihy, čo som si kúpila pred dvoma rokmi a nebol na ne čas. Každý deň sa snažím robiť niečo nové a zároveň sa snažím dodržiavať vytvorený režim. Aspoň takto nachádzam trošku poriadku v tomto stave chaosu.“
 

A pokiaľ by na vás doľahla ťažoba situácie, je užitočné si pripomínať, že aj pandémia raz skončí a môže nás niečo naučiť. Máme byť vďační nielen za čas pre seba, ale aj za relatívne bezpečie, v ktorom nás koronakríza zasiahla. Žijeme v časti Zeme, kde táto situácia zrejme nespôsobí hlad, násilie či dokonca rabovanie. To sú pozitíva, za ktoré treba byť vďačný. Pokiaľ budeme solidárni, tolerantní, všímaví (aj za hranice korony), zvládneme to,“ dodáva študent Timo.

 


Použité zdroje:
Rozhovory so študentmi
Unicef. (2020). How teenagers can protect their mental health during coronavirus (COVID-19).
Čítajte viac o téme: Rozhovory, Koronavírus
Zdieľať na facebooku