Bývanie s dospelým dieťaťom je výzva. Dá sa však zvládnuť k obojstrannej spokojnosti, pokiaľ správne nastavíte pravidlá.
Vlastné bývanie je síce túžba mnohých mladých ľudí, ale žiaľ, v dnešných podmienkach ťažko realizovateľná. Vysoké ceny nehnuteľností aj prenájmov a nerozvinutý trh s nájomným bývaním neumožňujú odchod z rodičovského hniezda hneď po skončení školy a deti z nutnosti zostávajú bývať a žiť pod rodičovskou strechou.
Štatistiky hovoria o vysokom čísle, v domácnostiach rodičov žijú až tri štvrtiny mladých vo veku od 18 do 34 rokov. Je to zároveň najvyšší podiel v rámci všetkých krajín Európskej únie. Priemerný vek, kedy mladí Slováci opúšťajú príbytky svojich rodičov, je takmer 31 rokov. V porovnaní s minulosťou sa vek odchodu dieťaťa z domu naďalej zvyšuje.
Zaujímavé je, že napríklad v zahraničí práve finančné dôvody nemusia byť tie hlavné, prečo deti zostávajú s rodičmi. Známe je napríklad, že hollywoodski miláčikovia, Jennifer Lawrence alebo Bradley Cooper bývali vo svojej detskej izbe aj dávno po tom, ako zarobili svoje prvé milióny.
U nás však ekonomika a trh s nehnuteľnosťami nepustí, a tak rodičom nezostáva veľmi na výber. Ak chcú spraviť ústretový krok voči svojim potomkom, je dôležité, aby si stanovili spoločné fungovanie v jednej domácnosti s deťmi tak, aby to vyhovovalo obom stranám.
Stanovenie pravidiel
Hoci máme doma mladého dospelého človeka, fakt je, že tínedžerská mentalita v ranej dospelosti pretrváva až do veku 23 rokov. Výskumy dokazujú, že deti používajú rovnakú časť mozgu vo veku 22 rokov, ako používali, keď mali 15. V dvadsiatke sa totiž ich mozog stále vyvíja. Preto nie sú veľmi pripravené na výzvy dospelých.
V domácnosti s dospelými deťmi by mali platiť isté základné pravidlá, ktoré si prenášate od začiatku výchovy detí a spoločného fungovania rodiny a pravidlá prispôsobené dospelým deťom. Tie prvé zahŕňajú základné hodnoty, štruktúru a morálku. Je to napríklad pravidlo o neubližovaní, ktoré nie je kompromisom, ale pevne stanovené a dôsledne dodržiavané. Nemení sa, keď deti majú 3 roky, ani keď majú 30. Ďalej to môže byť žiaden alkohol, drogy, krádeže, klamstvá, podvody. Tento typ pravidiel platí pre všetky deti pod rodičovskou strechou, bez ohľadu na vek.
Pravidlá pre dospelé deti by mali pomôcť spoločnému fungovaniu. Mladí ľudia by určite mali mať viac zodpovednosti a voľnosti, ale mali by si ju zaslúžiť. Ak napríklad majú prácu, majú aj viac nezávislosti.
Ak cítite, že na vás dieťa tlačí, požaduje niečo, s čím nie ste úplne stotožnení, pomôže ľahké pravidlo. Naučte sa vnímať deti a pristupovať k nim ako k hosťom. Deti sú už dospelé. Možno sa tak nesprávajú, ale sú. Skončili strednú školu, dosiahli plnoletosť. Teraz bývajú u vás ako hostia. Ak žijú pod vašou strechou, mali by dodržiavať vaše pravidlá. Pouvažujte nad tým, čo by ste u vašich hostí akceptovali a za čo by ste ich požiadali, aby odišli. Ako by ste očakávali, že sa budú u vás hostia správať? Kde by bola hranica, za ktorú by už nesmeli prejsť?
Uvedomte si vlastné obavy
Mnohokrát rodičia používajú svoje vlastné obavy, úzkosti a výčitky svedomia, aby ospravedlnili to, čo by urobili pre hosťa. Zo strachu sa rozhodli radšej neočakávať od svojho dieťaťa to, čo očakávajú od seba každý deň.
To, že sa rodičia o deti boja od momentu, kedy sa dozvedia, že ich budú mať, je úplne bežné a prirodzené. Najprv sa obávame, aby bolo bábätko zdravé, potom, aby sa pri pôrode nič neskomplikovalo, potom aby sa dobre rozvíjalo, aby nespadlo z trojkolky, bicykla, skútra a nedolámalo sa. Keď sú už deti veľké, obávame sa iných vecí. Napríklad si uvedomujeme, že ich nedokážeme prinútiť vstať z postele. Myslíme si, že im pomáhame, ak ich nechávame bývať u seba a nevyvodzujeme žiadnu zodpovednosť. Ale obáv sa zbavíme len vtedy, ak sa im postavíme čelom a dostaneme ich z detskej izby a ony začnú niečo robiť pre seba. Bojíme sa, že našim deťom to nevyjde, nenájdu si dobrú prácu, vyhodia ich zo školy, budú v nesprávnej partii.
Ale jediné, čo môžeme urobiť, je dostať dcéru či syna von, aby si prácu našiel, aby išiel do sveta a zabojoval o vlastný kúsok v ňom. Znie to tvrdo, ale taká je realita. Nezhadzujete niekoho z lietadla bez toho, aby ste mu nedali padák. Posielate deti von, s minimálnym alebo žiadnym vreckovým. Ukazujte im riešenie, ktorým je nájsť si prácu a postarať sa o seba. Raz budú schopné postarať sa aj o iných.
Základné finančné pravidlá
Bývanie pod jednou strechou s dospelými deťmi vyžaduje aj dodržiavanie základných pravidiel týkajúcich sa financií. Hoci fungovanie domácnosti nemusí závisieť od príspevkov zo strany detí, nechať ich bezplatne bývať pod vašou strechou nie je najlepšie riešenie už len z hľadiska učenia detí finančnej zodpovednosti. Nemali by ste fungovať pre deti ako banka.
Rozprávajte sa otvorene o tom, aké máte očakávania. Mali by ste deti priviesť k nezávislosti a to sa vám podarí, len ak si stanovíte ciele. Dohodnite sa, ako dlho bude u vás dieťa bývať a podporujte ho v tom, aby sa dostalo k tomuto cieľu. Samozrejme, môže sa stať, že to nevyjde, ide však o otvorenú dohodu.
Rozdeľte si aj účty. Iste, vy môžete kúpiť auto a váš syn alebo dcéra na ňom skutočne jazdia, ale dohodnite sa, že on či ona budú tankovať, platiť poistky, údržbu a podobne. Vašim cieľom nie je zarobiť na deťoch, ani im dať všetko zadarmo. Ide o vzdelávanie detí a ak za nich všetko zaplatíte vy, nenaučíte ich nič.
Trvajte na tom, aby vaše dieťa šetrilo. Príspevok dieťaťa v podobe nájomného je jednou z možností - najmä ak sa vám peniaze zídu, ale väčšie rodičovské víťazstvo môže pochádzať zo stanovenia jasných mesačných cieľov - úspor pre vaše dieťa, ktoré mu, z dlhodobého hľadiska, umožnia nezávislosť.
