Ranné rituály nás dokážu naladiť na celý deň. Ako sa vyhnúť stresom, tlaku a nervozite podľa vedcov? Mali by sme sa snažiť naplniť tri psychologické potreby dieťaťa - pokoj, kompetentnosť a samostatnosť.
Myslíte si, že existuje dieťa, ktoré sa ráno zobudí a rozhodne sa, že spraví svojim rodičom ten najhorší deň? Asi nie, hoci občas to zíde na um asi každému rodičovi. Najmä v prípade, že ráno je hektické a dospelí sú pod časovým tlakom. Vtedy v nejednej domácnosti počuť zvýšený hlas: „Rýchlo! Ponáhľaj sa, už je neskoro!“ Deťom sa nechce z postele, motajú sa po byte, odmietajú raňajky, nevedia si nájsť tašku, topánku, čiapku.
Ako do ranného rituálu vniesť trochu pokoja, trpezlivosti, pozitívnej nálady? Krikom to nikdy nepôjde. Podplácanie a motivácia pomocou tabuliek má krátkodobý alebo aj nulový efekt a v konečnom dôsledku prinášajú viac problémov než pozitívnych faktorov.
Naplňte potreby dieťaťa
Dvaja profesori psychológie, Edward L. Deci a Richard M. Ryan, vytvorili teóriu sebahodnotenia, ktorá stojí na tom, že každý z nás, vrátane našich detí, potrebuje mať na to, aby sa cítil motivovane, splnené tri základné psychologické potreby.
Prvá je naladenie. Ak sme pozitívne naladení, cítime sa motivovaní. Opačný prípad pôsobí demoralizujúco. Predstavme si typické ráno. Zobudia sa deti na to, ako ich nežne pohladkáme po chrbátiku, keď otvoria oči, usmejeme sa na nich a poprajeme dobré ráno? Alebo len počujú náš krik z kuchyne: „Okamžite vstávaj! Ponáhľaj sa, zase je neskoro!“ Mali by sme sa na chvíľu zastaviť, uvedomiť si, že nie sme na dobrej ceste a zaradiť spiatočku. Pokojná a trpezlivá interakcia s deťmi vyvolá pozitívne naladenie a zlepší ráno.
Druhá psychologická potreba je kompetentnosť. Deti sa rodia s túžbou zvládnuť veci a spraviť to po svojom. Problém je, že do tohto prirodzeného procesu často vstupujeme my, buď od nich žiadame príliš veľa, alebo presne naopak, robíme za nich príliš veľa my sami. Od prípravy oblečenia, cez raňajky až po umytie zubov, vo všetkom by sme sa mali snažiť o to, aby sa cítili kompetentné na to, aby to dokázali samy, samozrejme, s ohľadom na ich vek.
Tretia potreba je nezávislosť spojená s kontrolou. Práve tento faktor robí rozdiel medzi nervóznym a príjemným ránom. Ráno by malo byť o možnostiach voľby, nie o odčiarknutí splnených úloh.
Aké konkrétne kroky podniknúť?
Každé ráno začína večerom v predchádzajúci deň. Preto sa pokúste časť prípravy presunúť práve sem. V prvom rade je dôležité odložiť pri večeri všetky elektronické hračky. Potom, po večeri sa dohodnite s deťmi na raňajkách na ďalší deň. Pamätáte si dovolenky, kedy sme si museli začiarknuť výber jedla na nasledujúci deň? Skúste niečo podobné pripraviť pre deti. Nechajte im možnosť výberu raňajkového menu, napríklad jogurt, banán, ovsená kaša, vajíčka, chlieb a pod.
Do večernej prípravy pridajte aj oblečenie. Všetky veci by mali byť pripravené, či už ide o vyžehlené košele, tričká, nachystané tašky, topánky, čiapky. Eliminujete tak možnosť vzniku paniky päť minút pred odchodom z domu, pretože niekto nevie, kde má rukavice.
Zobuďte deti zavčasu. Môže to znieť tvrdo, ale určite to oceníte. Ak potrebujete, aby vaša dcéra vstávala o 7.00 hod., zobuďte ju o 6.50 hod. Urobte to jemne a nežne, napríklad si k nej sadnite na posteľ, chvíľku sa na ňu dívajte a potom sa zľahka dotknite jej ramena. Zobudiť deti dotykom, je výborná metóda, ku ktorej sa prikláňa aj vedecká obec. Práve ráno prináša vhodné okamihy na to, aby sme ukázali deťom to, ako veľmi ich máme radi. Slová sú síce dôležité, ale fyzický dotyk je zásadný. Vedci už dávnejšie tvrdia, že bábätká, ktorých mamy berú často do náručia a túlia si ich, vyrastú v šťastných, sebavedomých dospelých ľudí. S dotykmi súvisia aj masáže, pretože vieme, že u detí, ktoré si užívajú blízkosť rodičov, sa neskôr znižuje riziko depresií a úzkostí. Preto sa dotknite dieťaťa už pri zobudení, nemusí to trvať dlho, postačí aj 30 – 60 sekúnd. Skúste synovi či dcére jemne pomasírovať alebo poškrabkať chrbátik prípadne mu ešte dať bozk na čelo. Pridajte k tomu pár láskavých slov a výsledkom bude príjemnejšie ráno a posilnenie vzájomného vzťahu. Potom skúste nadviazať rozhovor, napríklad sa spýtajte, na čo sa v ten deň teší. Zaujímajte sa o to, či nepotrebuje s niečím pomôcť. Potom mu pomôžte vstať a pustiť sa do ranného rituálu.
Vhodné je použiť aj hudbu, môžete ju napríklad potichu zapnúť v ich izbe, prípadne v kuchyni. Hudba dokáže každého pozitívne naladiť, dodá energiu alebo upokojí a dieťa si môže vybrať samo, aký druh hudby si chce vypočuť, takže má pocit nezávislosti a rozhodovania, čo pozitívne vplýva aj na jeho motiváciu.
Samostatnosť detí prispieva k pohode rodičov
Nerobte všetko a stále. Výhodou toho, že vediete deti k samostatnosti je, že môžete postupne prenášať zodpovednosť na ne a vy sa môžete venovať rozvíjaniu vzťahu. Umožnite im, nech si nastavia ráno podľa svojich predstáv a vy stihnete vypočuť najstaršieho syna, keď bude rozprávať o pokuse na hodine chémie, prostrednú dcéru, keď sa vám zdôverí o probléme s kamarátkou a najmladšiemu dieťaťu pomôžete otvoriť jogurt. Rodič, ktorý nie je pod tlakom, dokáže na potreby svojich detí reagovať efektívnejšie, než ten, ktorý kričí, aby sa všetko stihlo, hypnotizuje hodinky a musí robiť celý servis.
Iste, nebude to hneď, pretože deti potrebujú pochopiť systém a mať vyvinuté schopnosti na to, aby ráno dokázali zvládnuť vlastnými silami. Dospelí sa zase musia naučiť zostať nad vecou a zorganizovať večer v prospech úspešného rána. Tiež prídu rána, kedy deti nebudú chcieť vstať z postele, budú odmietať ísť do škôlky alebo školy, prípadne keď vy budete mať skoré ranné stretnutie. Ak si ale nastavíte systém, ktorý vám bude vyhovovať, väčšina rán môže prebehnúť v dobrej nálade, upevňovaní vzťahov, s hudbou a dobrou náladou.
