Je to len zdanie, alebo to majú dnešní rodičia naozaj ťažšie? Rodičovstvo ľudstvo vždy zvládalo v pohode, tak prečo sa zdá, že teraz rodičom prerastá cez hlavu?
Dnešní rodičia majú úplne inú situáciu, než to bolo v minulosti. V pomere 6:1 rodičov si myslí, že byť rodičom je dnes oveľa náročnejšie. Na základe nadľahčených príbehov a zábavných historiek sa zdá, že domácnosti nie sú nikdy upratané, rodičia spolu intímne nežijú, nemajú čas na čítanie kníh, normálny rozhovor so seberovným dospelým, nesprchujú sa, neperú, nevaria. Nikdy nemajú chvíľku len pre seba. Iste, je to trochu nadnesené, no od pravdy nie až tak vzdialené.
Mať deti je dnes voľba
Ako to, že byť rodičom sa zdá byť dnes tak náročné, hoci uspokojenie základných ľudských potrieb nikdy nebolo jednoduchšie? Dnes je zabezpečenie stravy, oblečenia, ochrany a bezpečnosti, vzdelania, prístupnejšie, než to bolo v minulosti. Celkom zmysluplne to popísal americký novinár Ross Douthat vo svojom stĺpčeku pre New York Times, keď ukázal prstom na jeden zásadný faktor, ktorý očividne robí z rodičovstva náročné zadanie.
Nejde ani tak o to, že by sa rodinný život dramaticky zmenil za posledných pár generácií. Naopak, v kľúčových momentoch zostal úplne rovnaký. Bábätká potrebujú stále to isté, čo pred rokmi. Mimo domova sa však otvára svet nekonečných možností, ktoré sú tak nablízku, že stačí natiahnuť ruku. Problém je, že hoci by nám to malo život uľahčovať, deje sa pravý opak, výchovu detí to skôr komplikuje.
Navyše, sú aj ďalšie dôvody, ktoré môžu z rodičovstva v porovnaní s minulosťou robiť veľkú výzvu. Len nedávno sme sa totiž dostali k zlomovej skutočnosti, kedy sa rodičovstvo dostalo do kategórie s možnosťou výberu. V minulosti to bolo akosi zrejme dané. Boli sme deťmi, vyrástli sme, oženili/vydali sme sa, mali sme deti, zostarli sme a zomreli. Teraz je fáza – mať deti - možnosťou, spojenou s výberom a je skutočne na báze dobrovoľnosti. Stále sa však odmietnutie rodičovstva spája s nie veľkým pochopením a tolerovaním. Aktuálne je možnosť výberu skôr príťažou než prínosom. Jednoznačne to vidieť pri porovnaní s prácou. Pre väčšinu obyvateľov je zamestnanie nutnosťou, nie možnosťou. Hoci naša práca môže byť otravná, nudná, frustrujúca, vyčerpávajúca, je nevyhnutná. Keď sa sťažujeme jeden druhému a popisujeme jej negatívne stránky, je vysoko pravdepodobné, že podobnú skúsenosť a pocity má mnoho našich známych.
Mať dieťa však zostáva v rovine možností, dokonca aj pre tých, ktorí to cítia ako morálnu povinnosť, resp. tých, ktorí po dieťati túžia. Bábätko je zásadnou, ale nie nevyhnutnou, zmenou, a preto záťaž, ktorú po jeho príchode mnohí cítime, sa ešte znásobuje. Skúsenosť s rodičovstvom nie je plošne prenosná na celú generáciu tak, ako napríklad skúsenosť s dospievaním pre tínedžerov alebo skúsenosť zo starnutím s povojnovou generáciou. Rodičovstvo je niečo, do čoho sme sa pustili dobrovoľne a teraz musíme znášať jeho dôsledky, hoci s mnohými sme absolútne nepočítali.
Máme k dispozícii príliš veľa možností
Ďalším dôležitým momentom, ktorému musíme pri výchove detí čeliť, je obrovské množstvo rôznych rodičovských a výchovných teórií, zdravotných odporúčaní, vzdelávacích možností a podobne. Byť rodičom dnes nie je len o tom, že máme bábätko a vychováme ho, aby z neho vyrástol zdravý, šťastný, vzdelaný a spokojný dospelý. Od dvoch čiarok na tehotenskom teste sa dostávame do spleti protichodných názorov a tvrdení o akomkoľvek aspekte, ktorý nás zaujíma, či už ide o to, čo, kedy a v akom množstve jesť a čomu sa vyhýbať počas tehotenstva, či a aké prostriedky použiť počas pôrodu na tlmenie bolesti, ako pristupovať k detskému plaču, spánku, dojčeniu, plienkam a odplienkovaniu, kedy ísť do škôlky a ako pomôcť dieťaťu škôlku zvládnuť, vrátane prvotných problémov v kolektíve, či a ako sa venovať otázkam náboženstva, kedy môže zostať dieťa samo doma, ísť samo do školy, koľko môže pozerať televíziu, koľko času by malo tráviť vonku, na krúžkoch, ktoré sú tie najvhodnejšie, čo a kedy čítať a podobne.
Niet sa čo čudovať, že aj tí najrozumnejší rodičia sa cítia zničujúco pod tlakom všetkých tých možností, v dôsledku čoho tápu a musia brániť svoju voľbu pred očakávaniami spoločnosti. Zaujímavo to popísala z vlastnej skúsenosti spisovateľka Jennifer Fulwiler. Rozhodla sa, že napriek faktom o zavádzaní detí rozprávaním o Santa Clausovi či Zúbkovej víle, bude v tejto otáznej tradícii pokračovať, pretože takto to v rodinách robievali vždy. Chytila sa toho, že aspoň v jedinej sfére života potrebuje, ako moderná matka, mať niečo, nad čím sa nebude neustále sužovať. Pretože všade inde sa tomu nevyhne a musí sa kontinuálne zamýšľať nad každým, akokoľvek zdanlivo malým rozhodnutím o aj tej najmenšej banalite. To, že musí robiť rozhodnutia o úplne všetkých veciach, je jednoducho až príliš vyčerpávajúce.
Riešiť to, čo bude rodina jesť, aký druh jedla, o akom čase, na čo sa dívať v televízii, s akými hračkami a hrami sa môžu deti hrať, ako dlho toto robia, akému športu sa venujú, aké oblečenie nosia, či ich nechať očkovať, prepichnúť ušká. Akú škôlku zvoliť, školu, prípadne domáce vyučovanie.
Minulosť mala iné výhody
Boli časy, keď mamy robili to, čo ich mamy a možno s malými obmenami tak, ako ich mamy. Síce to má mnoho negatívnych faktorov na jednej strane, na strane druhej má tento prístup jednu obrovskú výhodu. Tou je, že nemuseli vyčerpať polovicu svojej mentálnej energie tým, že spytovali každé svoje rozhodnutie pred samotným rozhodnutím, počas, ale dokonca ešte aj po ňom. Je úžasné žiť v dobe, kedy sa nemusíme bezhlavo pridŕžať tradícií a vieme si robiť veci po svojom. Lenže niekde už potrebujeme postaviť tú pomyslenú hranicu a spomínaná spisovateľka ju našla práve v rozprávkových postavičkách sprevádzajúcich deti počas významných míľnikov detstva.
Nanešťastie, neexistuje univerzálne riešenie pre všetkých rodičov. Nemáme na výber v dnešnom svete, mali by sme sa zamýšľať nad tým, ako a čím nasýtime naše deti, aké vzdelanie im môžeme dopriať, spôsob výchovy, hoci možnosti výberu nám tieto rozhodnutia neuveriteľne komplikujú. Iste, máme to náročnejšie, než predchádzajúce generácie. Preto by sme si mali uvedomiť, že väčšina rodičov sa skutočne snaží spraviť to, čo považujú za najlepšie riešenie pre svoje deti a mať pochopenie pre tých rodičov, ktorí to robia odlišne od nás.
