Tým, že sa zameriate na kladné stránky vašich detí, umožníte im rozvíjať sa, zastavíte svoje kritizovanie a zmiernite obavy.
Prídete unavení po práci domov a nájdete dieťa, ktoré sa hrá uprostred izby zahádzanej hračkami. Len včera ste ich spoločne upratali. Dnes je všetko úplne inak. Frustrácia vo vás narastá, spolu s pochopiteľným hnevom. Vybuchnete a dieťa vzápätí tiež. V takejto situácii už neuvidíte, že na stole ležia úhľadne poukladané ceruzky, s ktorými pred chvíľou kreslilo obrázok, pretože vy ste očakávali, že ceruzky budú stáť v poháriku. Nevšimnete si ani to, že jeho bunda je pekne zavesená v skrini, lebo vidíte na zemi rozhádzané ponožky, keď si dieťa menilo mokré za suché.
Negatívne veci pútajú našu pozornosť
Prečo je to tak, že sa zameriavame na vec, ktorá nás rozčuľuje viac, než na to, čo nás teší? Prečo je tak ťažké odolať nutkaniu kritizovať, kázať, strachovať sa?
Odpoveď prináša evolúcia. Pre našich predkov sa schopnosť spozorovať negatívne veci a nepríjemné vnemy stávala rozhodujúcou pri prežití. Museli odhaliť potenciálne nebezpečenstvo včas, bola to jednoducho otázka prežitia. V dôsledku toho si aj my, dnes, všimneme napríklad neumyté okno. Keď je čisté, vôbec ho nezaregistrujeme, dívame sa priamo cez neho. Lenže ak je špinavé, zbadáme to okamžite. Navyše, nečistota tak upúta našu pozornosť, že si ani nevšimneme, že zvyšok okna môže byť priezračný, dívame sa len na tú časť, ktorá nie je umytá. Okrem toho prichádzame aj o výhľad za oknom.
Podobne to funguje aj s deťmi. Keď ide všetko ako po masle, berieme to automaticky ako hotovú vec. Keď to však niekde zaškrípe, naša pozornosť sa okamžite sústredí na dané miesto. Z malej machule je zrazu obrovský fľak. Tak veľký, že zatieni všetky pozitívne stránky a podnieti vznik konfliktu. Takto sa z potrebnej evolučnej vybavenosti stáva prekážka vo výchove detí a vo vytváraní kvalitného a pozitívneho vzťahu.
Dobrá správa však je, že pokiaľ si to uvedomujeme, dokážeme cielene odpútať pozornosť od chyby alebo prešľapu dieťaťa a zamerať sa na jeho kladné stránky. Ak prekonáme svoju predpojatosť, môžeme obrazne to okno vyčistiť a predísť tomu, že sa z komára stane somár. Pritom sa nám ešte podarí podporovať v dieťati optimizmus a vytrvalosť.
V čom spočíva takáto výchova
Psychológovia rozdeľujú našu vnútornú pozitívnu silu do niekoľkých kategórií. Prvou je sila charakteru, ktorá predstavuje myslenie, pocity, vôľu a správanie. Odráža to najlepšie v nás a môžeme ju vnímať ako časť našej pozitívnej identity. Príkladom sú férovosť, nádej, láskavosť, odvaha, zvedavosť a pod. Druhou je talent, ktorý sa môže odrážať v našom výkone a môžeme alebo nemusíme ho podporovať, ako napríklad inteligencia, nadanie na hudbu, šport, tanec. Ďalšou sú schopnosti, teda niečo, čo sa vyvíja vďaka tréningu a skúsenostiam, napríklad práca s počítačom, výskum, cudzie jazyky a pod. Potom prichádzajú záujmy, teda oblasti, ktoré nás priťahujú a ktorým sa s vášňou venujeme, napríklad šport, koníčky, umenie, vlastná tvorba. Piatou sú hodnoty, teda čomu veríme, princípy, ktorých sa držíme, ideály, ktoré sú pre nás dôležité. Sú obsiahnuté v našich myšlienkach, nie v správaní. Ide napríklad o hodnotu rodiny, hodnotu tvrdej práce. Ďalšou je štýl učenia, teda ako pristupujeme k niečomu novému. Poslednou kategóriou sily je zdroj. Je to externý faktor, ako napríklad podpora z okolia, život v bezpečnej komunite, kvalitné rodinné zázemie.
Pri deťoch sa asi najviac sústreďujeme práve na ich talent, čo nás však môže obmedzovať. Ťažko nájdeme niekoho, komu k úspechu pomohol výlučne talent na niečo. Predstavte si napríklad Neila Armstronga bez odvahy alebo Fridu Kahlo bez kreativity. Ako rodičia môžeme deťom najviac pomôcť, ak budeme podporovať ich charakter aj ich talent.
Výhody pozitívneho prístupu
Deti rodičov, ktorí im pomáhajú vidieť a používať svoju silu zažívajú oveľa viac pozitívnych emócií, dokážu lepšie zvládať nepriaznivé okolnosti, cítia sa sebavedomejšie a celkovo sú so životom spokojnejšie. Vedci dokázali, že sú menej vystresované, ľahšie prekonávajú rozpory s kamarátmi, zodpovednejšie pristupujú k školským povinnostiam a majú aj lepšie akademické výsledky.
Nejde však len o školu, benefity takéhoto prístupu rodičov sa prejavujú aj v ďalších oblastiach. Ukázalo sa, že ak rodičia využívali techniky založené na podpore silných stránok svojich predškolákov, správanie detí sa zlepšilo. Ale jeho prínos nie je evidentný len na deťoch. Pomáha aj samotným rodičom. Vedci pred časom spravili pokus, v rámci ktorého rozdelili rodičov do dvoch skupín. Prvá prešla kurzom, v rámci ktorého sa dozvedela ako objaviť a kultivovať silné stránky svojich detí. Druhá bola kontrolná a vedci jej nič o kurze nepovedali. Rodičia v nej pokračovali vo výchove bežným doterajším spôsobom. Výsledky preukázali, že rodičia v prvej skupine sa po ukončení kurzu cítili s deťmi oveľa šťastnejšie a sebavedomejšie, čo sa týka ich vlastných rodičovských schopností, než pred začatím kurzu. Rodičia v druhej skupine nepocítili žiadnu zmenu, ani pokiaľ ide o pocity šťastia, ani vlastného sebavedomia.
Iste, nemôžete sa spoliehať na to, že ak sa sústredíte na silné stránky svojho dieťaťa, máte výchovu v pohode zvládnutú. Podpora pozitívnych aspektov síce prispieva k vyššej mentálnej pohode dieťaťa, znižuje stres, ale pokiaľ napríklad trpia úzkostnými stavmi, nemusí im to nutne výrazne pomôcť. Na to, aby sa u detí odstránilo to, čo im spôsobuje ochorenie, sú potrebné iné nástroje ako tie, ktorých cieľom je zabezpečenie pohody.
Ako sa zamerať na silné stránky detí
V prvom rade sa musíte sústrediť na to, čo je u detí to dobré a až potom na to, čo by ste potrebovali vylepšiť. Pomôžte deťom využiť ich talent, ich pozitívne charakterové vlastnosti a ukážte ako ich môžu použiť, keď riešia nejaký problém.
Začnite napríklad tým, že si všimnete nejakú silnú pozitívnu stránku u dieťaťa a tú ohodnotíte, napríklad: „Veľmi si ma dnes pri obede pobavil/a. Ďakujem. Páči sa mi tvoj zmysel pre humor.“ Alebo: „Bol/a si veľmi trpezlivý/á s malým bračekom. Viem, že ťa niekedy otravuje, páčilo sa mi, že si sa nad to povzniesol a nenahneval si sa.“ Opakujte to často, keď si všimnete, ako dieťa prejaví svoje silné stránky. Časom sa stanú pre dieťa súčasťou jeho vnútorného rozhovoru. Nebude uvažovať tak, že: „Nevyšlo mi to, som úplne hlúpy/a,“ prípadne „To nikdy nedokážem“. Keď bude čeliť náročnej situácii, povie si: „Viem, že som vytrvalý/á a dokážem to dotiahnuť do konca“, prípadne: „Som zvedavý/á a rád sa učím nové veci“.
Zaveďte si diár, do ktorého si budete počas nasledujúcich dvoch, troch týždňov písať vždy na konci dňa, aké tri silné pozitívne stránky ste u svojho dieťaťa videli. Ak má už vaše dieťa telefón, pokojne mu pošlite krátky odkaz o tom, ktorú silnú stránku ste si na ňom včera všimli. Na konci si ho môžete spolu prejsť a porozprávať sa o silných stránkach, ktoré vy vo svojom dieťati vidíte.
Silné stránky dieťaťa môžete tiež vsunúť do otázok, ktoré im kladiete. Keď je napríklad vaše dieťa nervózne pred tým, čo ho čaká, môžete sa ho spýtať: „Ktoré zo svojich silných stránok by si vedel/a využiť, aby ti pomohla?“ Prípadne, keď sa poháda s kamarátom: „Aké tvoje silné pozitívne stránky by si mohol/mohla teraz využiť, aby ste sa zase udobrili?“
