„Pjosím si zmzjinku,“ z úst trojročnej dcéry to znie roztomilo. Čo sa s ňou deje a čo by mal rodič urobiť, keď zrazu začne rovnako rozprávať aj vo veku sedem rokov?
Regresia je pre detstvo typická. Uvidíte ju napríklad, keď sa začne váš štvorročný syn, ktorý chodí sám na toaletu už dlho, z ničoho nič v noci pocikávať. Alebo vaša trojročná dcéra zrazu nedokáže zaspať bez toho, aby ste jej nechali zapnuté malé svetlo v izbe, veľké na chodbe i v obývačke. Regresia je, keď váš predškolák vyvolá hysterickú scénu ako dvojročný zakaždým, keď začuje slovo „škola“.
Regresia je fáza, v ktorej dieťa prejavuje správanie typické pre mladšie deti, než je ono samo. Deti väčšinou skĺzavajú do predchádzajúcich vývinových fáz, ako napríklad, že vyžadujú na spatie mliečko alebo dudlík, prípadne sa uchyľujú k hysterickým záchvatom, agresivite, cucaniu palca a reči batoliat. V psychológii sa tomu tiež hovorí „regresia v službe ega“.
Istým spôsobom to robíme všetci. Ide o to, že keď sme z niečoho príliš vystresovaní a celkom nás to ovládne, spravíme krok späť a začneme sa správať tak, ako pred tým, než došlo k tejto vypätej situácii a napätému obdobiu. Je to len na krátky čas, kým sa nebudeme opäť cítiť lepšie a vrátime a k normálnemu fungovaniu. U detí je krok späť do predchádzajúcej vývinovej fázy.
Tým, že sa vrátime akoby o krok späť, umožníme svojej mysli oddych, tzv. mentálnu dovolenku. Môžeme doma len tak polihovať, čítať si knihu, venovať sa domácnosti. Väčšina z nás sa po tejto „dovolenke“ vráti naspäť do práce a každodenným povinnostiam oddýchnutá s novou silou.
Deti to prežívajú rovnako, ale netušia, čo sa s nimi deje. Sú v strese a reagujú bez toho, aby si uvedomili zmenu. Niekedy stres trvá dlhšie a ovplyvňuje ich správanie mnoho dní či dokonca mesiacov. Pre rodičov je kľúčové zistiť príčinu stresu dieťaťa a najmä spôsob pomoci.
Dôvody detskej regresie
To, že predškoláci začnú zrazu komunikovať ako batoľatá je normálna súčasť detského vývinu. Podobne aj starší školáci na istý čas môžu skĺznuť k maznavému spôsobu reči. Nenechajte sa prekvapiť, ak sa dieťa na čas vráti k nočníku, ku hryzeniu nechtov, hoci s tým už dávno prestalo alebo k agresivite, ktorú dokázal bez problémov kontrolovať a riešiť situácie slovne, nie fyzicky. Sú to len bežné vývinové fázy, ktorými prechádza.
Dieťa však môže k takémuto správaniu doviesť stres, frustrácia alebo nejaký traumatizujúci zážitok. Bežným dôvodom je napríklad narodenie súrodenca, vzťahové problémy rodičov alebo rozvod, smrť v rodine, sťahovanie na nové miesto, začiatok školskej dochádzky či škôlka. Deťom môže chýbať ten čas, keď boli malé a chcú byť opäť v rodičovskom náručí. Všetky tieto situácie majú spoločného menovateľa, dieťa sa cíti neisto, nahnevane alebo sa bojí a nedostatok komunikačných schopností mu neumožňuje jasne sa vyjadriť a podeliť sa o svoje pocity s dospelými. V dôsledku toho volí správanie, o ktorom vie, že upúta pozornosť rodičov.
Pátrajte po skrytom probléme
Nemusíte sa príliš znepokojovať, ak vaše dieťa začne používať maznavú reč batoliat. Takéto správanie trvá zvyčajne len pár dní alebo týždňov. Zbystrite však pozornosť, pretože váš syn či dcéra sa vám snaží ukázať, že v jeho živote sa deje niečo, čo v ňom vyvoláva stres. Mali by ste sa dieťaťu venovať viac a intenzívnejšie, aby vedelo, že je pre vás stále dôležité. Pozornosť smerujte na dieťa, nie jeho regres v správaní. Všímajte si a vyzdvihujte to, keď sa správa adekvátne svojmu veku a často ho chváľte. Toto ho povzbudí a motivuje, aby v tom pokračovalo. Sadnite si k dieťaťu a porozprávajte sa s ním. Pýtajte sa, ako sa cíti a pozorne počúvajte. Pomôžte mu rozšíriť slovnú zásobu, aby dokázalo pomenovať svoje pocity a emócie a aby sa vedelo čo najpresnejšie vyjadriť. Ukážte mu, že ho vnímate, že chápete stres, ktorý pociťuje a rozumiete situácii, ktorou prechádza.
Pristupujte k dieťaťu citlivo. Hnevať sa na to, že sa vrátilo o niekoľko krokov späť, prípadne s tým bojovať, pravdepodobne len predĺži regresívne správanie. Nezahanbujte ho, ani nestrápňujte, aby ste dosiahli to, že sa opäť bude správať adekvátne. Len mu tým zvýšite stres a môže sa v regresii dostať ešte hlbšie do raného detstva a zostať v tejto fáze dlhšie.
Ak máte v rodine nového súrodenca, trávte dostatok času s tým starším, aby vedelo, ako veľmi ho ľúbite. Keď ste sa práve presťahovali, vydajte sa spoločne na prieskumnú výpravu po okolí, prejdite si blízke detské ihriská a zoznámte sa s novými deťmi. Ak sa sústredíte na to, aby ste pomohli dieťaťu prekonať stres, budete prekvapení, aký dopad to bude mať na jeho ďalšie správanie.
Niekedy však návrat k bábätkovskej reči môže signalizovať závažnejší problém. Sledujte pozorne, či nejde o oneskorenie reči alebo iné vývinové problémy. Ak sa napríklad spája iu dieťaťa maznavá reč s regresívnym správaním, ako pocikávanie, vyhľadajte pomoc odborníka. Spúšťačom regresie môžu byť traumatizujúce zážitky alebo problémy s duševným zdravím.
Americká pediatrická akadémia odporúča rodičom nasledovné kroky:
- Nenúťte svoje dieťa, aby sa správalo primerane svojmu veku. Keď chce piť z fľašky, rozprávať a správať sa ako bábätko, keď chce cumlík, hrajte s ním. Vnímajte to ako signál, že potrebuje vašu pozornosť. Odborníci tvrdia, že trestanie dieťaťa len predlžuje regresnú fázu.
- Chváľte ho. Ak dokážete dieťaťu, že sa nemusí správať ako malé na to, aby získalo vaše pozornosť a lásku ako keď bolo bábätkom, bude mať menej dôvodov na to, aby sa vrátilo do ranného detstva. Keď je jeho regresia spôsobená novou životnou udalosťou, pohovorte si s ním o tom, čo sa deje, aby ste ich zbavili strachu, ktorý možno pociťujú.
- Doprajte dieťaťu pocit dôležitosti. Keď je za jeho správaním sťahovanie, požiadajte ho o pomoc pri balení vecí. Ak je problém malý súrodenec, ukážte mu, aké vynikajúce je byť starším a dovoľte mu pomáhať vám. Ak si nie ste istí, čo stojí za jeho správaním, skúste mu jemne naznačiť výhody dostupné „veľkým“ deťom.
- Jasne mu pripomeňte, ako sa vám páči, že dokážu robiť veci nezávisle a ako ste hrdí na to, čo všetko dokážu a zvládnu. Vyzdvihujte spoločne veci, ktoré už dokáže spraviť vďaka tomu, že je už väčšie.
- Podporujte ho v tom, aby hovorilo o svojich pocitoch. Veľa sa pýtajte a pozorne počúvajte. Tým, že ste sami, medzi štyrmi očami, umožníte mu uvoľniť sa a zveriť sa vám s tým, čo ho trápi. Možno nebude vedieť vyjadriť všetko, ale aspoň sa o to pokúsi a s vašou podporou mu to pôjde lepšie.
- Nepokúšajte sa meniť príliš veľa vecí naraz. Ak sa niečo vážne deje s vašim dieťaťom, zabezpečte mu, že všetky ostatné veci v jeho živote zostanú presne tak ako pred tým.
