Každý z nás zažil niekedy odmietnutie. Mnohí už v detstve a doteraz si vieme v pamäti vybaviť kruté slová: „Ty sa s nami nehráš”. Teraz sú na rade naše deti, no môžeme im byť po ruke a pomôcť odmietnutie prekonať.
Byť súčasťou skupiny pravdepodobne pomáhalo našim predkom prežiť. V porovnaní s ostatnými jedincami živočíšnej ríše máme slabú ochranu pokožky, keďže nemáme na nej kožušinu či zhrubnutú vrchnú vrstvu, naše nohy nie sú najrýchlejšie a ruky najsilnejšie a detstvo trvá veľmi dlho. Preto nám prežitie v nehostinnom prostredí umožnil práve pobyt v skupine so staršími členmi. Príslušnosť k iným ľuďom nám doteraz poskytuje pocit bezpečia a ochrany, hoci dnes dokáže človek prežiť aj keď je úplne sám.
Prijatie do skupiny má však aj svoj opak, odmietnutie. Vedci zistili, že odmietnutie má priamy a negatívny dopad na zdravie. Ľudia, ktorí sú izolovaní a opustení, majú zvyčajne zhoršený fyzický stav, trpia nedostatkom kvalitného spánku, majú oslabený imunitný systém a dokonca skôr zomierajú v porovnaní s tými, o ktorých sa stará láskavé a milujúce okolie. S vylúčením zo spoločnosti sa spája aj zhoršená mentálna kondícia a duševné ochorenia, vrátane depresií a nezriedka aj samovrážd.
Nadbytočný stres nepôsobí negatívne len na dospelých, podobne ho prežívajú aj deti. Chronický stres môže zásadne ovplyvniť vývoj dieťaťa. Dnes je vo svete tínedžerov bežné, že sú pod tlakom, kultúra sociálnych sietí ich silno ovplyvňuje a oni sú nútení neustále sa porovnávať a držať krok so svojimi rovesníkmi. Vyčlenenie z kolektívu môže mať zásadný dopad na ich psychickú pohodu. Práve samotári majú sklony k tomu, že v styku s ostatnými reagujú agresívne. Odmietnutie môže dokonca viesť k násiliu. Analýza 15 strelcov v amerických školách odhalila, že až 13 z nich bolo samotárov, ktorých kolektív vyčlenil. Preto vylúčenie nie je len problémom jednotlivca, ovplyvňuje aj spoločnosť.
Tínedžeri by mali vedieť, že sú veci, ktorými sa neoplatí príliš zaoberať. Niekedy je lepšie sa nad nimi pousmiať a pohnúť sa ďalej, čo sa im zíde aj v dospelosti.
Odmietnutie ako príležitosť
Zvládnuť odmietnutie nie je jednoduché pre nikoho. Vedci zistili, že odmietnutie aktivizuje v mozgu podobné časti ako fyzická bolesť. Nikoho preto azda neprekvapí, že je náročné uniesť ho a spracovať v sebe. Nanešťastie má odmietnutie na nás vplyv aj dlho po tom, ako sa takáto situácia odohrala. Ideálne je učiť sa reagovať na odmietnutie už v detstve, v dospelosti to budeme mať potom jednoduchšie.
Odmietnutie nás môže sklamať, rozosmútiť a úplne zastaviť naše kroky. Je dôležité vedieť, ako sa s odmietnutím vyrovnať, pretože každý z nás, vrátane detí, ho v istom momente zažije. Nathan Dewall, psychológ z Univerzity v Kentucky a autor štúdie o dopade sociálneho vylúčenia, tvrdí, že najlepší spôsob, ako sa s ním vyrovnať je nájsť iné zdroje priateľstva a prijatia. Podľa neho si ľudia často nechávajú negatívne pocity vyplývajúce z vylúčenia pre seba, pretože sa cítia trápne a myslia si, že to nie je až taký veľký problém. Lenže naše telo reaguje na odmietnutie podobne ako na fyzickú bolesť, a preto by sme mu mali venovať patričnú pozornosť a nehanbiť sa vyhľadať pomoc.
Z odmietnutia sa môžeme aj poučiť, určite viac a efektívnejšie, než z úspechu. Dôležité však je nenechať sa ním úplne pohltiť. Odmietnutie nás tiež môže motivovať k tomu, aby sme riešili zásadné veci a uvážene sa rozhodovali, do ktorých bitiek sa nám oplatí pustiť.
Pomáhajte budovať vedomie o sebe
Ako dlho pociťujete negatívny dopad odmietnutia? Možno hodinu, deň, týždeň, mesiac... Odmietnutie, či už v malom alebo vo veľkom je súčasťou našich životov. Vedci zistili, že niektorí ľudia ho dokážu uniesť jednoduchšie ako iní. Na základe výsledkov novej štúdie tvrdia, že spôsob reakcie závisí od toho, do akej miery sme si vedomí svojich činov a našej kontroly nad nimi. Do svojho výskumu pozvali 20 študentov, ktorí vyplnili dotazníky o tom, nakoľko sú si vedomí svojich činov, teda ako vnímajú udalosti navôkol vo vzťahu ku svojej osobe v danom momente. Potom ich nechali hrať online hru a pomocou magnetickej rezonancie sledovali reakcie ich mozgu. Hru hrali traja hráči, ktorí si hádzali loptu. Po niekoľkých hodoch dvaja hráči tretieho vylúčili a loptu si hádzali už len medzi sebou. Hoci študentom povedali, že ide o skutočných hráčov, hra bola už predprogramovaná. Výsledkom bolo, že študenti, ktorí poznali svoju hodnotu a vnímali svoju rolu, pociťovali z odmietnutia menší stres, než ostatní. Zdá sa, že tí ľudia, ktorí majú silné vedomie o sebe, dokážu efektívnejšie regulovať negatívne emócie vyplývajúce z exklúzie. Práve schopnosť ovládať silné emócie a pokračovať v úlohe napriek vyčleneniu, bola kľúčová pre prežitie našich predkov. Lenže aj tu platí, že všetkého veľa škodí. Až prílišná snaha ovládať svoje emócie a vedome ich meniť s úmyslom vnímať situáciu odlišne, vedie k nahromadeniu negatívnej energie a v konečnom dôsledku môže vyústiť do výbuchu, vrátane tvrdých slov, urážok a lietania tanierov. Je preto lepšie nechať negatívne emócie prehrmieť a vyšumieť.
Ako konkrétne pomôcť deťom?
Dajte deťom najavo, že sa im nemusí vždy všetko podariť a neúspech u kamarátov je podobne bežný ako úspech. Je to len ďalšia skúsenosť, ktorej úlohou je umožniť im naučiť sa niečo nové. Motivuje ich k tomu, aby vymysleli nový plán a vyskúšali osloviť potenciálnych kamarátov nanovo. Mali by ste však myslieť na to, že nie je dobré, ak sa snažíte vyhovoriť deťom ich pocity a uľahčiť im prežívanie sklamania, pretože každý z nás najprv potrebuje prežiť sklamanie, smútiť nad neúspechom a až potom sa dokáže zamyslieť nad ďalším krokom. Uznajte im teda pocity, aby vedeli, že to, ako sa cítia je úplne normálne. Ak sa deti budú cítiť pochopené a prijaté, lepšie porozumejú samy sebe. Čím efektívnejšie sa vďaka tomu naučia prijímať nepríjemné správy, tým jednoduchšie to bude za každým, keď opäť nastane negatívna situácia.
Aby sa deti dokázali vyrovnať s odmietnutím, je dôležité, aby vedeli, že “teraz” neznamená “navždy”. Ak neuspejú v tomto momente, vždy sa im to môže podariť neskôr. Často sa stane, že ak nás niekto odmietne alebo nám niečo nevyjde podľa našich predstáv, strácame motiváciu. Lenže ak sa nám podarí naučiť deti vnímať neúspech ako súčasť procesu, ľahšie sa pripravia na druhú, tretiu, štvrtú šancu.
Každý rodič sa snaží svoje dieťa ochrániť pred neúspechom a odmietnutím. Lenže ak to robíme príliš intenzívne, ovplyvníme ich schopnosť postarať sa o seba. Ak sa pokúšame riešiť problémy za nich alebo do riešenia vstupujeme, dávame im najavo, že im nedôverujeme, že sa dokážu o svoje veci postarať samy. Nechajte deťom vedenie, aby získali dostatočné sebavedomie na to, aby zvládli náročné situácie, ktoré prídu v budúcnosti a vás upokojili, že to dokážu vlastnými silami.
