Články: Pre študentov
O projekte


 

Bude moje dieťa alergik?

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Pexels
Alergie u detí sú stále častejšie. / Foto: Pexels

Vedci dnes už dokážu identifikovať zvýšené riziko vzniku alergií u detí a zároveň ponúkajú odporúčania pre prevenciu.

 

Alergie sú rozšíreným a neustále narastajúcim problémom, na Slovensku v súčasnosti trpí každé tretie dieťa na niektorý typ alergie, od alergie na jedlo, cez sezónne alergie, až po astmu.

Vyvíjajú sa ako prehnaná, neprimeraná reakcia imunitného systému organizmu na látky, s ktorými sa bežne stretávame v našom prostredí, ako napríklad prach, čiastočky peľu, arašidy. Prejavy väčšiny ľudí s alergiami sú stredné, so symptómami ako kýchanie, plný nos, svrbiace oči, kašeľ, vyrážka a pod. Extrémne alergické reakcie však môžu viesť až k anafylaxii, život ohrozujúcej šokovej odpovedi organizmu, ktorá môže viesť až k strate vedomia. Nakoľko alergie zväčša začínajú v detskom veku, dá sa predpoklad toho, že dieťa bude mať alergiu, využiť na to, aby sa jeho imunitný systém vystavil alergénu, ktorý jeho telo vyhodnotí ako hrozbu a podľa toho aj zareaguje.

 

Skoré príznaky rizika vzniku alergií

Vedci dokázali, že ak spozorujete u batoliat do 18 mesiacov vyrážku alebo dýchavičnosť, zvyšuje sa u nich riziko vzniku alergie. Odborníkom sa tiež podarilo nájsť prvotné znaky, ktoré môžu pomôcť identifikovať alergiu a pomôcť zabrániť jej vzniku u malých detí.

Do spomínanej štúdie sa zapojilo 850 bábätiek, ktoré podstúpili testy na alergiu na prach, vajíčka, arašidy a kravské mlieko vo veku 18 mesiacov a 3 rokov. Vedci sa zaujímali aj o životný štýl matiek, či sa v rodine objavila alergia už pred tým a v akej zdravotnej kondícii sú deti. Výsledky preukázali, že ak sa u batoliat objavil ekzém alebo dýchavičnosť pred tým, než dovŕšili 18. mesiac, zvýšilo sa u nich riziko rozvoja alergie vo veku troch rokov. Vďaka týmto ukazovateľom teraz dokážu lekári predpovedať, ktoré deti sú alergiami ohrozené a podniknúť kroky k prevencii. Tento prístup môže mať zásadný dopad na kvalitu života a zdravie mnohých ľudí a zároveň ušetriť zdroje v zdravotníctve.

 

Prevencia alergií

Bežná reakcia tela na jedlo, je tolerancia jedla. Teda imunitný systém vníma jedlo ako neškodnú záležitosť a nemá potrebu na neho búrlivo reagovať. Preto sa prevencia týka najmä podpory rozvoja tolerancie tela. Pred desiatimi rokmi ešte vedci nemali celkom jasno, ako na to. Tehotným ženám napríklad odporúčali, aby si strážili jedálniček a pre istotu vylúčili nevhodné jedlo vyvolávajúce alergie. To však už dnes neplatí.

Teraz máme k dispozícii množstvo návrhov, čo by sa dalo spraviť v rámci prevencie vzniku alergií. Jeden zaujímavý je z dielne výskumníkov z Veľkej Británie. Tí tvrdia, že napríklad alergia na arašidy sa dá znížiť tým, že dieťaťu dáme oriešky ochutnať zavčasu. Ukázalo sa, že ak deťom s ekzémom dali zjesť alebo vôbec neponúkli arašidy, tie z nich, ktoré jedli oriešky ešte pred prvými narodeninami, mali nižší výskyt alergií než tie deti, ktoré sa im úplne vyhýbali. Podobne to funguje aj s konzumáciou vajec. Hoci je zovšeobecňujúce tvrdiť, aby rodičia ponúkli batoľatám orechy v prvom roku, nie je táto metóda vhodná plošne pre všetky deti. Niektoré deti totiž môžu mať alergickú reakciu tak skoro v živote, že včasné zahrnutie alergénov do jedálnička im, žiaľ, nepomôže. Navyše, to, čo má dieťa v jedálničku, nie je jediným spúšťačom alergických reakcií.

 

Foto: Bigstock


Potvrdilo to aj nedávne zistenie amerických vedcov, že napríklad aj vlhčené utierky môžu prispievať k zvýšenému riziku vzniku alergických reakcií. Ich používaním u bábätiek znižujú ochrannú schopnosť kože, ktorá sa takto stáva citlivejšia na nezvyčajné chemikálie. Zdá sa, že opakované používanie vlhčených utierok oberá pokožku o prirodzenú vlastnú ochranu. Ak sa totiž po použití miesto na pokožke neumyje, ostáva na ňom mydlová vrstva a bábätká ľahšie absorbujú chemikálie vyvolávajúce alergie, napríklad keď sa ich niekto dotkne alebo ich zdvihne. Riziko je vyššie u detí, ktoré už majú genetickú predispozíciu na rozvoj alergií.

Ekzém je spôsobený genetickými mutáciami, ktoré narušujú niektoré proteíny v koži a tie nemôžu vytvoriť dostatočnú bariéru. Pri testoch na myšiach s ekzémom sa ukázalo, že ak im dali zjesť arašidy, nespôsobilo im to automaticky alergiu v neskoršom živote. Vedci najprv aplikovali myšiam laurylsulfát sodný, ktorý sa bežne nachádza v mydlách a tiež vlhčených utierkach. Potom nakŕmili myši bežným jedlom, vrátane potravinových alergénov, ako sú vajcia a arašidy. V priebehu dvoch týždňov tento postup aplikovali tri, štyrikrát. Zistili, že u myší sa na mieste, kde ich utierali vlhčenými utierkami, objavila vyrážka a zároveň aj alergická reakcia. Autori štúdie tvrdia, že účinok mokrého utierania môže narušiť ochrannú bariéru pokožky a spôsobiť miernu vyrážku alebo skutočne zlý ekzém. Odporúčajú, aby sa znížilo riziko vystavenia detskej pokožky alergénom, bolo by vhodné umývať si ruky, pred tým, než vezmete bábätko do náručia a obmedziť používanie takých vlhčených utierok, ktoré zanechávajú na pokožke mydlovú vrstvu. Ak sa tak stane, je potrebné toto mydlo umyť, tak, ako bežne robíme pri umývaní rúk.

 

Dobré baktérie v jogurtoch

Zdá sa, že tak bežný produkt, ako je jogurt, môže tiež pomôcť znížiť riziko vzniku alergií u detí. Vedci na Novom Zélande totiž zistili, že ak deti pravidelne konzumujú jogurt v prvom roku života, zníži sa u nich riziko alergie až o 70 %. Americká pediatrická akadémia napríklad odporúča počkať so zavedením mlieka do jedálnička až po prvom roku, ale podporuje včasnú konzumáciu jogurtov a syrov. Aj táto štúdia má svoje očakávania do budúcnosti, pretože vedci síce identifikovali prínos jogurtov, ale zatiaľ neurčili presne, aký typ jogurtu je najefektívnejší v ochrane proti vzniku alergií.

Probiotiká dokonca vedci odporúčajú konzumovať aj budúcim matkám už počas tehotenstva. Pri analýze dát 1,5 milióna ľudí totiž zistili, že ak konzumujú probiotiká, riziko výskytu ekzémov je u ich detí nižšie až o 22 % v porovnaní so ženami, ktoré baktérie lactobacillus (prítomné v probiotických jogurtoch a fermentovaných produktoch) do tela nedodávajú.

 

Možné príčiny vzniku alergií

  • Príliš čisté prostredie. Táto hypotéza sa prvýkrát objavila vo vedeckých kruhoch v roku 1989. Ukazuje sa, že deti, ktoré žijú v kontakte so zvieratami alebo vo veľkých rodinách, majú nižší výskyt alergií.
  • Oneskorené zavádzanie jedál obsahujúcich alergény, napríklad vajcia a orechy. Pritom napríklad alergie na orechy sa dieťa väčšinou nezbaví ani v dospelom veku.
  • Nedostatok vitamínu D. Niekoľko štúdií dokázalo, že čím ďalej od rovníka (menej slnečného žiarenia), resp. čím nižšia hladina vitamínu D, tým je vyššie riziko vzniku alergií.
  • Alergie sa môžu objaviť po vystavení alergénom, ako sú napríklad mliečne výrobky alebo orechové oleje v zvlhčujúcich krémoch na pokožku, najmä na zápalových miestach, ako je napríklad ekzém.
  • Stravovanie s nízkym obsahom vlákniny a príliš častým užívaním antibiotík môže zmeniť imunitnú funkciu tela a vytvoriť alergiu.

Čítajte viac o téme: Alergie u detí
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.