Deň matiek by nemal byť len o kvetoch, bonboniérach a krátkom podaní ruky, ale hlavne o ocenení, ktoré sa z našich životov vytráca.
Keď Lucii zomrela mama, bolo to náhle, tragické a nečakané. Nestihla sa s ňou rozlúčiť, poďakovať sa, poprosiť o odpustenie a ani sa na ňu usmiať poslednýkrát. Horšie bolo, že v kalendári bol práve Deň matiek. O niekoľko rokov neskôr mala vlastné deti a tie Deň matiek úplne odignorovali, nechceli ísť na výlet, ktorý pre ne naplánovala, slávnostná večera im nechutila, celý deň sa medzi sebou bili a hádali. Nahnevalo ju to a vykríkla, že by mohli byť vďačné, že vôbec ešte mamu majú. A potom sa rozplakala.
Tento zážitok presne ilustruje výzvy Dňa matiek. Mamy chcú, aby niekto (zväčša ich deti a otcovia týchto detí) skutočne vnímali a cenili si to, čo pre nich mamy robia. Nie iba v jeden stanovený deň roku, ale kedykoľvek. Lenže často je práve presný opak realitou, s ktorou mamy musia žiť. Ich najbližší členovia rodiny sú akoby slepí k obetiam, ktoré mamy prinášajú a preukázať vďačnosť sa zdá nemysliteľné. Deň matiek sfúknu jednou bonboniérou. Lenže takto im uniká celá podstata. Pridajme k tomu fakt, že žijeme vo svete reklamy, ktorá podporuje konzum a môže deti manipulovať v zmysle, že im naznačuje, čo je dôležité. Nie vzťah k rodičom, ale svoje vlastné potreby. Preto im naznačuje, že mamy túžia po kvetoch a čokoláde. O nič viac na Deň matiek zrejme nejde.
Vďačnosť za to, že máme mamu, stojí však nad všetkými kresbami srdiečok od detí a kvetov od manželov. Vďačnosť je ocenenie toho, kto nám dokáže vyčariť úsmev na tvárach. Keď deti pochopia, ako im dospelí pomáhajú každý deň, naučia sa byť vďačné a dávať to najavo. Vedci tvrdia, že deti, ktoré poznajú a prejavujú vďačnosť zároveň získavajú množstvo pozitív, ako napríklad mávajú lepšiu náladu, sú optimistickejšie a dokážu budovať lepšie sociálne vzťahy. Vďačnosť teda v konečnom dôsledku prináša benefity nielen pre mamy, ale aj pre deti.
Starostlivosť a obeta nie je samozrejmosť
Ako naučiť deti vďačnosti? V prvom rade je to záležitosť matiek. Mamy nezriedka vnímajú svoju rolu ako povinnosť slúžiť najbližším. Koľkokrát ste už počuli mamu povzdychnúť si: „Keď to nespravím ja, neurobí to nikto“. Navyše, je to „robota“, ktorú okolie berie ako samozrejmosť, a preto si nevyžaduje žiadnu špeciálnu pozornosť a žiadne okázalé prejavy vďačnosti. Táto robota sa okrem toho často odohráva v drobnostiach, skrytých, resp. úmyselne prehliadaných členmi domácnosti. Mamám, ktoré chodia do práce, nepomáha ani neustále prítomný pocit, že ochudobňujú svoju rodinu o vlastnú prítomnosť a vina, že netrávia dostatok času s deťmi. Suma sumárum, za čo by vlastne chceli vďačnosť? Práve naopak, nie sú so sebou spokojné, mali by pre rodinu spraviť viac. V takýchto momentoch je to práve otec, ktorý by mal zasiahnuť a pomôcť aj deťom, aby uvideli, čo všetko mama robí, ako ich vychováva a s láskou sa o ne stará často aj na pokraji svojich síl.
Najbežnejší spôsob, ako naučiť deti vďačnosti je, vytvoriť priestor každý deň, aby sme si dokázali v pamäti pripomenúť pozitívne momenty dňa a upozorniť na to, čo pre seba navzájom robíme. Môže to byť napríklad v rámci rozhovoru na sklonku dňa, alebo pri večeri, keď deti počúvajú, ako farmári zasadili semienko, starali sa o neho počas dažďa a vetra ho chránili, potom z neho vyrástla pšenica, pekári z nej upiekli chlieb a ten teraz môžu deti zjesť. Hlavnú rolu tu hrá otec, najmä pokiaľ sú deti ešte malé, aby samy pochopili súvislosti. Navyše, vďačnosť voči svojmu partnerovi opäť prináša pozitívne benefity, napríklad upevňuje vzťah. Výskumy dokázali, že ak si pár navzájom preukazuje vďačnosť, sú obaja vo vzťahu spokojnejší, cítia sa bližší a zvyšujú šancu, že ich vzťah dlhšie vydrží. Aj mama môže ukázať svoju vďačnosť, poďakovať za veci, ktoré pre ňu deti i manžel robia. Známe klišé, že deti robia to, čo vidia, nie to, čo im hovoríme, aby robili, platí totiž aj v tomto prípade. Ak deti uvidia, ako rodičia dokážu oceniť prácu a činy toho druhého, začnú to robiť podobne. Určite budú rady aj za to, že mama vidí ich snahu, rovnako ako aj prínos otca a nie je to len o kritizovaní nedokonalostí toho druhého.
Iste, deti, najmä tie menšie, vzhľadom na svoj prirodzený vývoj neodkážu vidieť ďalej ako po svoje momentálne potreby, ale aj ony môžu zažiť, čo to znamená vďačnosť, ak ich vezmete so sebou, aby napríklad posunuli hračky či veci iným deťom, do nemocníc či ústavov.
Ocenenie je najviac, čo môžete dať
Prieskumy medzi zamestnancami dávno preukázali, že pracovníci sú šťastní a motivovaní vtedy, keď sa cítia docenení. Niektoré štúdie dokonca priniesli závery, že prejav vďaky je pre motiváciu zamestnanca dôležitejší, než zvýšenie platu. Samozrejme, v rodine nejde o to, že by vás mal šéf (manžel alebo deti) oceniť, ale skôr o to, že vďačnosť a jej preukazovanie má hlbší význam, ako čokoládové bonbóny. Pritom stačí skutočne málo, zo srdca a úprimne povedať: „Ďakujem ti“.
Ak teraz niekto namietne, že rodičovstvo je o dávaní bez očakávania niečo naspäť, má pravdu, je to čistý altruizmus. Lenže ak deti naučíme vďačnosti, v skutočnosti im dávame veľký dar sami. Štúdie dokázali, že ak oceníme niekoho či už prostredníctvom listu alebo osobne, zvýši sa naša vlastná spokojnosť so životom, stúpne pocit šťastia a klesne hladina depresie. Poďakovanie totiž posilňuje aj sociálne vzťahy. Zdá sa, že je to vďaka oxytocínu, tzv. hormónu lásky, ktorý stojí za dôverou, štedrosťou a pozitívnymi emóciami. Ak teda podporujeme deti, aby si uvedomili, ako sa s láskou o ne staráme, zlepšuje sa vzťah rodič dieťa a podporujeme tak aj vďačnosť detí v iných vzťahoch.
Počas Dňa matiek však môže pomôcť otec, ktorý deti motivuje, aby porozmýšľali nad tým, čo pre mama robí a ako jej to povedať. Môžu spísať svoje myšlienky alebo nakresliť obrázok. Otec môže dopísať svoje vlastné postrehy. Vďačnosť sa zrazu v deťoch nevynorí na Deň matiek, najmä, ak sme ich k tomu ešte cielene neviedli. Chce to svoj čas, ale výsledok za to stojí.
Mamy nepotrebujú bonboniéry, ani drahé kytice, potrebujú vedieť, že deti oceňujú ich nehu, lásku a výchovu a sú za to vďačné. Naopak, aj maminky sú vďačné za svoje deti. A aj ony by to mali vedieť, nielen počas Dňa matiek.
