Otcova prítomnosť pri výchove detí a kvalita jeho vzťahu s dcérou alebo synom ovplyvňuje ich neskoršie sexuálne správanie, tvrdia vedci.
Písal sa rok 2011, keď sa pozornosť Američanov sústredila na strednú školu Frayser High School v Memphise, Tennessee. Ako uviedol portál New York Post, dôvodom bola šokujúca štatistika tehotenstiev miestnych študentiek. Jedna z piatich bola tehotná alebo práve porodila. Hoci niektorí ukazovali prstom na hudobnú stanicu MTV a tvrdili, že práve jej vysielanie spôsobilo sexuálnu aktivitu mladistvých, na situáciu si posvietili aj vedkyne z Texaskej katolíckej univerzity, Sarah E. Hill and Danielle J. DelPriore.
Zistili, že takmer každá štvrtá domácnosť v danom meste má len matku. Ich následný výskum potvrdil, že existuje priame spojenie medzi absenciou otcov (po fyzickej i psychickej stránke) a zrýchleným vývojom v oblasti reprodukcie spojeným s riskantným sexuálnym správaním. Napriek očakávaniam, že sexuálna vyspelosť je niekde v génoch a nedokáže ju ovplyvniť niečo tak otázne, ako je fakt, či v domácnosti s dcérou žije aj jej otec, je to skutočne tak. Ako však dokáže odchod otca ovplyvniť biológiu dcéry a jej reprodukčný vývoj?
Promiskuitné správanie je biologicky podmienené
Vedkyne tvrdia, že keď chýba otec, dievčatá nezískavajú jasný obraz o tom, ako funguje rozmnožovanie. V neúplnej rodine, prípadne tam, kde otec chýba alebo sa o svoju dcéru nezaujíma, vidí dievča odkaz, že muži nezostávajú so ženami natrvalo, takže aj jej budúci partner bude prítomný len určitý čas. Nájsť ho vyžaduje okamžitú aktivitu. Čím skôr bude mať deti, tým lepšie. Hoci sa na vedomej úrovni nedokáže rozhodnúť, že začne pubertu predčasne, jej biologický vývoj to podvedome spraví. Vedci to nazývajú rýchla reprodukčná stratégia. Naopak, v rodine, kde má matka a otec harmonický vzťah a otec sa dcére venuje, nastupuje tzv. pomalšia reprodukčná stratégia. Dcéra vyrastá s vedomím, že má čas na to, aby mala deti.
Na to, aby vedci dokázali s určitosťou tvrdiť, že existuje priame spojenie medzi ne/prítomnosťou otca a sexuálnym správaním dcéry, by bolo najlepšie zamerať sa na vybrané rodiny a rozkázať skupine otcov, aby odišla z domu kvôli vedeckému výskumu, čo je, samozrejme, z etického hľadiska nemysliteľné. Preto sa rozhodli pre druhú najlepšiu možnosť a požiadali dievčatá, aby napísali, kedy cítili otcovu podporu a kedy nie. Potom vedkyne zisťovali ich postoj k sexuálnemu správaniu. Predpokladali, že negatívne spomienky na nepríjemné chvíle kvôli otcovmu prístupu povedú k tomu, že dievčatá nebudú mať výhrady voči riskantnému sexuálnemu správaniu. Naopak, príjemné spomienky by ich mali posunúť do protichodnej roviny. A presne taký bol aj výsledok. Výsledky navyše priniesli zaujímavú informáciu o celkovom riskantnom správaní. Totiž, otcova neprítomnosť sa týkala výlučne sexuálnej roviny, napríklad nijak nesúvisela s jazdou na bicykli bez prilby.
Na kvalite času, ktorý otec strávi doma, záleží
Zdalo sa, akoby dievčatá, ktoré sa dostávali do puberty príliš rýchlo a začínali so sexuálnym životom, mali nejaký zdedený gén od otca, ktorý ich posunie daným smerom. Vedci sa preto pokúsili overiť, či je to skutočne tak, alebo tu rolu zohráva ešte niečo iné. Prišli so zaujímavým experimentom, do ktorého pozvali 101 rodín s dvoma dcérami, medzi ktorými bol vekový rozdiel v priemere minimálne štyri roky. To znamenalo, že keď sa rodičia rozišli, staršia dcéra strávila so svojim otcom o štyri roky viac, než mladšia. Navyše, dievčatá mali byť vo veku od 18 do 36 rokov.
Vedci zistili, že riziko príliš skorého sexuálneho správania nesúvisí s tým, ako dlho žili dcéry s otcami, ale aký kvalitný čas s ním strávili počas týchto rokov. Tie, ktorým sa otec intenzívne venoval, čelili nižšiemu riziku neprístojného správania. Naopak, ich mladšie sestry, ktoré strávili s otcom oveľa menej spoločného času, vykazovali vyššie riziko skorých sexuálnych zážitkov. Zaujímavé bolo, že vzťah matka – dcéra nezohrával v tomto smere žiadnu relevantnú úlohu.
Otcovia, nie matky, majú vplyv na sexuálne správanie aj u chlapcov
Toto tvrdenie podporuje aj ďalšia štúdia, ktorá poukázala na to, že práve otec zohráva kľúčovú úlohu pri formovaní sexuálneho správania tínedžerov (dievčat aj chlapcov) a spája sa s vekom, kedy majú sex po prvýkrát. Tí tínedžeri ktorých otec nemal výhrady voči sexuálnym aktivitám tínedžerov, začínali so sexuálnym životom skôr než tí, ktorých otcovia neboli až tak benevolentní.
Významnú úlohu hrala tiež kvalita vzťahu otec – tínedžer. Čím bližší vzťah rodiča a dieťaťa, tým neskôr sa začínal sexuálny život potomkov. Vedci na základe týchto výsledkov tvrdia, že práve rozdiel medzi matkiným a otcovým prístupom je zásadný, pričom ten otcov predstavuje akúsi dodatočnú podporu v rozvoji zdravia a pohody.
Práve v období puberty je totiž prirodzené, že mládež berie riziká na ľahkú váhu, čo môže znamenať ohrozenie zdravia, napríklad prenosnými pohlavnými ochoreniami. Vedci napríklad preukázali, že ak sa rodičia venujú svojim tínedžerom, vedia, kde a ako trávia čas, komunikujú s nimi, majú stanovené pravidlá, znižujú riziko skorého neviazaného sexuálneho života. A práve hranice a obmedzenia zohrávajú zásadnú rolu. Niektoré štúdie totiž dokázali, že ak boli otcovia príliš prísni alebo príliš benevolentní, efekt u tínedžerov bol rovnaký, so sexuálnym životom začínali zavčasu. Ideálna je stredná cesta, keď sú jasné pravidlá, obojstranne dohodnuté a odsúhlasené. Tínedžeri by mali rozumieť očakávaniam otcov a poznať dôsledky, ak nedodržia pravidlá. Otcovia by mali s tínedžermi prejsť zodpovednosti, ktoré unesú a zvážiť ich názor pri stanovovaní obmedzení a pravidiel.
