Vedci tvrdia, že už predškoláci môžu pochytiť rodičovské predsudky z neverbálnej komunikácie dospelých. Aj vďaka tomuto zisteniu môžeme účinnejšie bojovať voči predsudkom budúcich generácií.
To, aby sme do detí zbytočne nevkladali predsudky, je základom, aby neskôr dokázali vychádzať s ľuďmi, ktorí sú iní ako ony. Hoci si môžeme dať záležať na tomto predsavzatí, faktom je, že ich ovplyvňujeme aj neúmyselne a nevedome. Štúdia z Univerzity vo Washingtone dokazuje, že deti vnímajú našu neverbálnu komunikáciu – gestá, výrazy, mimiku, reč tela – a preberajú ju za svoju, vrátane predsudkov, ktoré sa nám nepodarilo skryť.
Výskumu sa zúčastnilo 67 detí vo veku od 4 do 5 rokov, rovnaký pomer chlapcov i dievčat. V rámci štúdie vedci predstavili deťom videá dvoch dospelých žien v interakcii s herečkami. Herečky sa k obom ženám správali dvoma odlišnými spôsobmi, v prvom prípade pozitívne, napríklad sa usmievali, nakláňali sa k žene, hovorili mäkkým teplým tónom. K druhej, naopak, herečky pristupovali negatívne, mračili sa na ňu, odkláňali sa od nej a používali chladný tón.
Po skončení premietania sa ich vedci pýtali niekoľko otázok, napríklad kto sa im najviac páčil, komu by požičali hračku. Chceli zistiť, či deti budú uprednostňovať tú ženu, ku ktorej sa herečky správali príjemne alebo tú druhú. Výsledkom bolo, že väčšina detí si vybrala ženu, ktorá zažila milý prístup. Až 67% detí tak ovplyvnilo neverbálne správanie dospelých.
Vedci sa ďalej rozhodli, že sa pozrú na správanie detí pri reakcii na väčšiu skupinu. Do svojej štúdie preto pozvali ďalších 81 detí, rovnakého veku ako v prvom prípade. Ukázali im rovnaké videá, ako videli deti pri prvom pokuse. Potom im vedec predstavil najlepších priateľov hercov z videa. Deti mali určiť, kto sa im viac pozdáva. Výsledky opäť potvrdili, že žena, ku ktorej sa správali pekne, sa viac páčila aj deťom. Vedci uzavreli, že výsledky naznačujú, že zaujatosť presahuje jednotlivca a rozširuje sa aj na celú skupinu.
Vedkyňa, ktorá viedla celý výskum, Allison Skinner, povedala, že je to dôkaz, ako veľmi deti sledujú správanie sa a neverbálnu komunikáciu dospelých okolo seba. Je to jeden zo spôsobov, ako nevedomky môžu preberať aj predpojatosť. Podľa nej síce herci preháňali svoje gestá a správanie v porovnaní s tým, čo deti vidia bežne, ale cieľom bolo, aby jasne oddelili pozitívnu a negatívnu neverbálnu komunikáciu. Deti sa skôr stretávajú s tým, že rodičia si dávajú pozor, aby sa pri nich kontrolovali, aby drobci videli, že v prevažnej miere pristupujú k iným milo a príjemne. Vedkyňa je však presvedčená, že aj drobné gestá, ak sa často opakujú v interakciách s okolím, môžu mať na deti zásadný dopad. Ak napríklad deti vidia, že jeden člen nejakej skupiny, prípadne celá skupina ľudí, dostáva z okolia nepriaznivé neverbálne signály, povedia si, že by im nemali dôverovať a správať sa k nim pekne.
Empatia pomáha proti predsudkom
Už predchádzajúce štúdie zistili, že ak už deti majú nejaké predsudky, neverbálna komunikácia a správanie dospelých ich môže ešte utvrdiť v tom, že je to správne. Spomínaná štúdia však ukazuje, že predsudky sa poľahky vytvoria aj vďaka preferenčnému zaobchádzaniu.
Pozoruhodné však je, že nie všetky deti „naleteli“ na demonštrovanú predpojatosť. Niektoré dokonca preukázali empatiu voči žene, ku ktorej sa herečky nesprávali pozitívne. A. Skinner upozornila, že niekoľko drobcov zašlo tak ďaleko, že sa cítili nepríjemne kvôli tomu, ako k žene pristupovali a ich správanie tomu aj zodpovedalo. Nereagovali tak, ako vedci očakávali, ako reagovala väčšina, ale uprednostnili „čiernu ovcu“. Je dôležité, aby sa deti naučili navzájom sa rešpektovať, prejavovať súcit a vidieť veci aj perspektívou iného človeka. Práve vďaka empatii totiž dokážeme vidieť očami ostatných.
Zdá sa, že výsledky vedeckého bádania odhaľujú nielen to, kde sú napríklad počiatky rasovej predpojatosti, ale aj ako proti nim zasiahnuť. Rodičia, ale aj učitelia, tréneri a ostatní dospelí, ktorí hrajú v živote detí zásadnú rolu, môžu vedome ovplyvňovať svoje správanie a tiež posilňovať pozitívnu komunikáciu verbálne.
Na čo sa sústrediť vo vlastnom správaní
Ak nám záleží na tom, aby sme v deťoch zbytočne nevytvárali predsudky, mali by sme sa sústrediť na pár zásadných konceptov, ako napríklad podporovať možnosť vidieť a chápať identitu druhých, kultúru, rozdiely a naučiť deti rešpektovať ich. Už od útleho veku by sme s nimi mali hovoriť o predpojatosti a čím budú staršie, môžeme s nimi otvárať aj komplexnejšie témy ako diskriminácia, nespravodlivosť a spôsoby, ako sa voči nim brániť. Dôležité je s nimi diskutovať aj o rasizme, násilí, nerovnosti a súdnom systéme.
Jeden z najúčinnejších spôsobov, ako odvrátiť predsudky, je vyjsť im v ústrety. Ak máme voči niečomu predpojatosť, mali by sme sa s tým stretnúť zoči voči. Ak máme predsudky voči nejakej skupine ľudí, mali by sme s nimi stráviť čas. Vedci zistili, že už len dotykom niekoho z inej etnickej skupiny sa nám zníži úroveň predsudkov voči tejto skupine. Aj ďalšia štúdia dokázala, že osobná skúsenosť je vhodný spôsob na potlačenie predpojatosti. V nej vedci ukázali študentke vedkyňu (ženu), aby sa pokúsili zmeniť rodové stereotypy o vedeckej obci a mohli zmeniť kariérnu ašpiráciu.
Je stále množstvo štúdií, ktoré musia prebehnúť, aby sme dostali odpovede na všetky otázky týkajúce sa predsudkov, ale aj vďaka spomínaným prieskumom vidíme možné spôsoby, ako sa vyhnúť sociálnej zaujatosti. Prinajmenšom ukazujú rodičom, ako nielen slová, ale drobné gestá, zásadne ovplyvňujú deti a aby si tento dopad uvedomovali. V opačnom prípade vytvoríme reťazovú reakciu predsudkov, ktorá povedie k prehlbovaniu rozdielov medzi sociálnymi skupinami.
