Sú deti úžasným naplnením života a zdrojom nekonečnej radosti a potešenia? Alebo sa kvôli nim vytvárajú dospelým tmavé hlboké kruhy pod očami zo stresu a vyčerpania? Sú ženy a muži šťastnejší, keď sú mamami a otcami? Sú spokojnejší rodičia alebo ich bezdetní priatelia? Odpovede hľadali aj vedci.
Otázka, kto sa má lepšie – tí s deťmi alebo tí bez nich, nie je postavená najšťastnejšie. Vedci tvrdia, že rodičovstvo je síce istým zdrojom šťastia, ale nie za každých okolností. Preto navrhujú otázku nestavať tak, či vedie rodičovstvo k šťastiu, ale kedy a ako vedie, resp. nevedie k šťastiu. Kľúčový je kontext.
Pri hľadaní odpovede sa vedci z Kalifornskej Univerzity zamerali na množstvo štúdií zo západnej kultúry. Tieto štúdie porovnávali šťastie rodičov a bezdetné páry, skúmali zmeny v ich náladách a pocitoch počas toho, ako sa na prírastok do rodiny pripravovali a porovnávali s tým, ako sa cítia, keď sú s deťmi a počas iných bežných každodenných aktivít.
Každý je v inej situácii
Výsledky úzko súvisia s tým, aký je každý rodič a dieťa, aké sú ich osobnostné črty, vek a tiež s tým, aká je rodinná socioekonomická situácia a štruktúra. Napríklad, čo sa týka charakteristiky dospelého, pocit šťastia závisí najmä na veku, pohlaví, štýle výchovy, emocionálnych vzťahov.
Zdá sa, že rodičia v strednom alebo vyššom veku sú šťastnejší ako ich bezdetní rovesníci, no tí, ktorí majú menej ako 25 rokov to cítia opačne. Prvá spomínaná skupina sa cíti zrelšie, kompetentnejšie, menej vystresovaná. Mladí rodičia častejšie uvádzajú nespokojnosť, izoláciu, stres z finančnej situácie. Autori štúdie tvrdia, že starší rodičia cítia prínos svojho veku, emocionálnu stabilitu, finančné zabezpečenie, vďaka čomu sa efektívnejšie vyrovnávajú so stresom a nástrahami rodičovstva.
Pri pohľade na pocity šťastia z hľadiska žien a mužov sa ako spokojnejší javia muži. Tí totiž uvádzali, že čas s deťmi trávia prevažne hrou počas svojho voľna. Mamy nesú väčšie bremeno zodpovednosti, takže ich hladina stresu je vyššia.
Rodičovský štýl prináša zmiešané výsledky. Na jednej strane sú rodičia, ktorí tvrdia, že sú šťastní vtedy, ak majú dieťa ako stredobod svojho záujmu, snažia sa byť tým najlepším rodičom a svoje záujmy odsúvajú na úkor vyhovenia deťom. Na tej druhej sa intenzívne zameranie na dieťa spája s vyšším stresom, úzkosťou. Niektoré štúdie však priniesli aj závery, že sústredenie na najmladšieho člena rodiny dáva životu rodičov silnejší zmysel. Vedci tvrdia, že tieto rozdielnosti vyplynuli najmä z veku dieťaťa. Čím je menšie, tým intenzívnejšiu starostlivosť potrebuje, čo vyvoláva viac napätia. Naopak, pri starších deťoch vychovávaných štýlom „dieťa na prvom mieste“, sú pocity rodičov príjemnejšie.
Pokiaľ ide o emocionálne väzby, to, ako ich rodičia vytvárajú, úzko súvisí s ich vlastným detstvom. Ak rodičia ako deti zažili citlivú výchovu, vyrastali v bezpečnom a milujúcom prostredí, ovplyvňuje to pozitívne aj ich naladenie v dospelosti. Ak bolo však detstvo spojené s nepríjemnými zážitkami a deti sa necítili bezpečne, v dospelosti ťažko zvládajú vzťahy s okolím. Preto to v ich vzťahu s partnerom/partnerkou začne často škrípať vo chvíli, keď sa pripravujú na rodičovskú rolu. Aj kvôli tomu sú následne menej šťastní ako rodičia.
Aké črty detí ovplyvňujú šťastie rodičov?
Deti sú rôzne. Jedny sa zdajú byť milé, prívetivé, pozitívne, iné tvrdohlavé, výbušné, hnevlivé. Každé je iné a každé má svoj temperament. Nikoho preto asi neprekvapí, že tí rodičia, ktorí majú drobcov s náročnou povahou, resp. príliš citlivé, ktoré veľa plačú alebo všetky emócie prežívajú príliš intenzívne, sa nepovažujú za veľmi šťastných vo svojej rodičovskej role. Naopak, tí, ktorí vidia deti ako prispôsobivé, v dobrej nálade, sú spokojní. Negatívne na rodičov tiež vplývajú závažné problémy starších detí, ako napríklad drogová závislosť, choroba, zdravotné postihnutie. Predstavujú totiž veľkú mieru stresu a negatívnych emócií spojených s dieťaťom a dostávajú rodičov pod enormný psychický tlak.
Vek detí hrá rolu aj v tomto prípade. Niektoré štúdie naznačili, že rodičia malých detí sú menej šťastní ako rodičia starších detí. Jedna z nich merala pocit šťastia počas tehotenstva a budúci rodičia sa cítili veľmi dobre. Rovnako to bolo aj bezprostredne po narodení dieťaťa. Lenže časom krivka spokojnosti a radosti začala klesať až do veku päť rokov, kedy sa opäť vrátila na úroveň pred tehotenstvom. Aj iné výskumy potvrdili, že rodičia malých detí (do veku siedmych rokov) trávia veľa času starostlivosťou o domácnosť a ich sebavedomie ako rodičov je nízke. Cítia, že nedokážu stíhať všetko, čo by chceli a napĺňať svoje predsavzatia. Vedci hovoria, že tieto faktory pohromade, ako sú málo spánku, veľa práce v domácnosti, časový a finančný tlak, nepredstavuje recept na šťastie. Niektorí rodičia dokonca svoj pocit spokojnosti dosiahli až po tom, ako ich dieťa odišlo z domu. Situácia sa tiež mení, keď sú deti dospelé a ak s nimi majú rodičia kvalitný vzťah. Vtedy je šťastie rodičov dokonalé. Radostný pocit navyše vylepšujú vnúčatá a ak sú deti rodičom oporou. Zdá sa, že ak rodičia ustoja napätie a stres v úvode, odmenou im bude potešenie z dospelých detí.
Rodinná situácia a jej širší kontext, napríklad manželský/partnerský vzťah tiež vplýva na spokojnosť rodičov. Tí, ktorí žijú v manželstve tvrdia, že sú šťastnejší v porovnaní s rodičmi ako partnermi. Dôvodom môže byť čiastočne aj spoločensko-ekonomická situácia, ktorá viac nahráva papierovému vzťahu.
Celkovo majú rodičia s väčšími finančnými zdrojmi vyšší pocit pohody. Význam zamestnania však zohráva dvojakú úlohu. Byť zamestnaným na jednej strane síce prináša do domácnosti peniaze a s nimi otvára dvere k viacerým možnostiam, no na druhej strane znamená časovú tieseň a tlak na vyváženosť medzi prácou a osobným životom. Zaujímavé je, že štúdie tiež naznačujú, že ľudia s vyšším sociálno-ekonomickým postavením profitujú z rodičovstva menej, pretože často chcú dosahovať ciele a úspech v pracovnej rovine a rodičovské povinnosti ich v tom môžu zväzovať.
Rozdiely v pocitoch šťastia rodičov súvisia aj s tým, kto má pridelené deti vo svojej starostlivosti. Tí, ktorí ich nemajú, sa cítia horšie, pretože prichádzajú o veľa možností vychovávať svoje deti, majú menej možností vybudovať si emocionálne väzby a najmä zažívajú bolesť z toho, ako veľmi im deti chýbajú.
Do rodinnej štruktúry zahrnuli vedci aj pohľad biologických a adoptívnych rodičov. Zdá sa, že biologickí rodičia sú rovnako, prípadne o trochu šťastnejší, než adoptívni, ale počas čakania na dieťa sú, naopak, šťastnejší tí adoptívni. Dôvodom môže byť, že nevlastní rodičia si viac cenia možnosť stať sa rodičom, pretože majú za sebou náročné a stresujúce momenty, ktoré adopciu sprevádzajú.
K šťastiu si môžeme dopomôcť sami
To, že pochopíme všetky faktory, ktoré vedú k šťastným rodičom ešte nezodpovie otázku, či sú naozaj šťastnejší ľudia s deťmi, v porovnaní s ich bezdetnými rovesníkmi. Vedci hovoria, že nám to môže pomôcť v identifikovaní pomoci rodičom. Napríklad, mamy, ktoré sa rovnakou mierou ako otcovia starajú o domácnosť a deti, si materstvo užívajú viac. Alebo ak je rodič sám, určite mu k pohode pomôže podpora okolia a rodiny. Tiež platí, že šťastný rodič má šťastné deti. Je to kruh súvisiacich okolností – spokojní rodičia sú pozitívnejší, čo vplýva na deti a ich motiváciu, výsledky v škole, vzťahy s rovesníkmi. To sa vracia späť k rodičom a robí ich šťastnými.
Zdá sa, že všeobecné tvrdenie, že rodičom nie je čo závidieť, neobstojí. Pocit šťastia a spokojnosti v spojení s rodičovstvom si vyžaduje komplexnejší pohľad. Rodičia sú rôzni, pochádzajú z rozdielnych socioekonomických vrstiev, rovnako ako bezdetné páry, s ktorými ich vedci porovnávajú.
