Články: Pre študentov
O projekte

 

Vyššie IQ u detí môže byť výsledkom správneho rodičovského prístupu

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Bigstock
Vedci tvrdia, že nie je potrebné to s aktivitami pri malých deťoch preháňať a vyšpecifikovali štyri zásadné veci, ktoré majú na IQ detí najväčší dopad. / Foto: Bigstock

Detský mozog sa od narodenia približne do štyroch rokov úžasne rýchlo vyvíja. Ešte pred nástupom do školy dosiahne 90 percent veľkosti mozgu v dospelosti. Toto obdobie úžasného rastu a vývoja je ideálnou príležitosťou na učenie sa. Ako ju uchopiť tak, aby sa sme deťom pomohli a podporili rast ich IQ?


Mozog sa však v detskom veku po štvrtých narodeninách neprestane vyvíjať. Jeho štruktúry sa spevňujú a menia počas celého detstva, dokonca aj v dospelosti. Nanešťastie, to, že rodičia majú dostatok všeobecných informácií o rýchlom rozvoji mozgu v útlom veku, vedie často k tomu, že začínajú v zhone podporovať rast IQ svojich drobcov, vodia ich na krúžky cudzieho jazyka už od malička, tlačia ich do rôznych vzdelávacích kurzov, hoci je to všetko podľa vedcov predčasné.

Ross A. Thompson, profesor psychológie na Kalifornskej univerzite, konštatuje, že naháňanie sa za rýchlym naliatím vedomostí do detských hlavičiek je typický prístup ambicióznych rodičov, ktorí sa iniciatívne snažia urýchliť proces učenia. Podľa neho veľa rodičov verí, že ak sa ich dieťa rýchlo učí, je to dobré znamenie a tento proces zostane konštantný už navždy. Lenže, mýlia sa. Deti sa najlepšie učia vo svojom vlastnom tempe. Tie, ktoré začali príliš intenzívne, sa zvyčajne spomalia, tie, ktoré išli pomalšie zase majú príležitosť dotiahnuť medzery a všetky sa napokon dostanú na rovnakú úroveň. Thopmson považuje za najvhodnejší spôsob, ako pomôcť vývoju mozgu svojho dieťaťa, byť prítomným a prístupným rodičom, pretože neuróny sa spájajú práve vďaka sociálnym väzbám a reči. Blízke rodinné vzťahy sú tiež determinantom efektívneho učenia. Deti sa totiž o učenie zaujímajú, pretože je to významné pre vás, pre ľudí, ktorým na nich najviac záleží.

Naopak, deti, ktoré sa necítia v rodinnom kruhu v bezpečí, sa aj ťažšie učia. Mozog je, podľa odborníkov, jediný orgán v tele, ktorý sa mení vďaka skúsenostiam. Tie dokážu reorganizovať jeho štruktúru a fyziológiu. Namiesto toho, aby sa rodičia dívali na inteligenciu dieťaťa ako dynamický proces, často mozog vnímajú ako prázdnu nádobu, ktorú musia naplniť vedomosťami. Lenže takto to nefunguje, najmä nie u malých detí. Najvhodnejší spôsob učenia je, prostredníctvom aktívneho záujmu a účasti dospelého v detskom živote. Dieťa napríklad veľmi inšpiruje počítanie hráškov v záhrade, meranie či váženie surovín pri pečení alebo varení, prípadne roztrieďovanie klincov pri stavbe vtáčej búdky. Podstatné je, že to robíte spoločne.

 

Zamerajte sa na štyri oblasti

Ako rodičia dokážeme investovať množstvo času, energie, peňazí na rozvoj detskej inteligencie. Vedci však tvrdia, že nie je potrebné to s aktivitami preháňať a vyšpecifikovali štyri zásadné veci, ktoré by sme mali s deťmi robiť ešte pred tým, než nastúpia do školy, aby sme využili naplno potenciál ich úžasnej mysle.

Meranie IQ má svoje obmedzenia, je množstvo spôsobov, ako byť inteligentný a úspešný a nedokážu to zmerať žiadne testy, navyše výška IQ nezaručuje životný úspech, sociálne či emocionálne zručnosti sú rovnako dôležité ako intelektuálne schopnosti. Na druhej strane, IQ test môže byť užitočným diagnostickým nástrojom a inteligencia dokáže určiť kognitívne schopnosti.

Vedci z New Yorskej Univerzity analyzovali 74 spôsobov, ktorých cieľom bolo zvýšiť inteligenciu detí od prenatálneho obdobia až do predškolského veku. Výsledky preukázali štyri kľúčové spôsoby, ktorými môžu rodičia podporiť IQ detí.

Prvým je strava matky ešte počas tehotenstva. Tá by mala byť bohatá na poly nenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom. Sú dostupné v jedlách obsahujúcich omega 3 nenasýtené mastné kyseliny, dojčiace mamy ich majú prirodzene v materskom mliečku a pridávajú sa aj do náhradnej výživy pre bábätká. Sú základnou stavebnou jednotkou pre vytváranie nervových buniek v prefrontálnom kortexe a telo ich nedokáže vytvoriť samo. Deťom výživa bohatá na ne pridávala v meraniach IQ vyše 3,5 bodu.

Ďalším je inšpirujúce prostredie, ktoré vo finále pridávalo deťom viac než sedem bodov. Vedci tvrdia, že kognitívne bohaté aktivity, ako sú napríklad čítanie kníh, čas venovaný hádankám či zaujímavým slovným interakciám obzvlášť účinne pôsobil na deti z nižších sociálnych vrstiev. Nie všetky intelektuálne stimuly však majú rovnako pozitívny dopad, hudba, počítačové hry na pozornosť a neverbálne úlohy IQ nezvyšovali.

 

Foto: Bigstock

 

Už desiatky rokov vieme, že keď sa dospelí rozprávajú s malými deťmi, stimulujú ich kognitívny vývoj. Tieto analýzy navyše ukázali, že existuje istý spôsob komunikácie s drobcami, ktorý je mimoriadne efektívny, pokiaľ ide o podporu potenciálu rastu IQ. Ide o rozhovor, v ktorom dospelý nabáda dieťa, aby spomínalo na svoje zážitky a rozprávalo o nich. V jednej štúdii 20-mesačných bábätiek vedci mamy podporovali, aby kládli deťom otvorené otázky, pozorne ich počúvali a podporovali záujmy najmenších. V porovnaní s kontrolnou skupinou mali deti šesťbodový nárast IQ.

Komunikácia s deťmi sa ukázala ako rozhodujúci faktor aj pri čítaní. Interaktívne čítanie s drobcami do štyroch rokov má zásadný dopad na ich inteligenciu. Ide najmä o to, aby rodičia deti podporovali v čítaní, sledovali ich záujem a vťahovali deti do príbehu, podporovali ich aktivitu, pretože takto im pomáhajú prehlbovať kritické myslenie.

Posledným zásadným momentom je vybrať tú správnu škôlku. Škôlka, ktorá podporuje u detí rozvoj reči, v konečnom dôsledku pridáva v meraniach IQ až vyše sedem bodov. Akékoľvek predškolské zariadenie však dokáže deti posunúť dopredu až o štyri body, opäť platí, že ide najmä o deti zo znevýhodneného prostredia. Škôlka, ktorá sa zameriava na rozvoj slovnej zásoby ukazuje deťom nové nápady, koncepty, riešenia, ktoré sú výborným základom pre ranné intelektuálne schopnosti.

 

Vedci svoj výskum uzatvárajú s tým, že je potrebné ešte množstvo práce na to, aby sme kapitolu detskej inteligencie mohli zodpovedne uzatvoriť. Nateraz sa ich úsilie sústreďuje na oddelenie fungujúcich, efektívnych stratégií podpory rozvoja intelektuálnych schopností drobcov od tých menej efektívnych a hľadanie citlivých období, v ktorých je podpora najúčinnejšia.

Mnoho rodičov verí, že čím viac budú stimulovať svoje dieťa, tým viac popredu bude. Lenže vedci z vývojovej psychológie už dávno tvrdia, že najvhodnejšie prostredie pre dieťa je také, kde sa dospelý živo a úprimne zaujíma o svojho drobca a užíva si spoločný čas. Skutočný záujem dospelých sa prirodzene prejavuje v interakciách, ktoré citlivo učia deti na viacerých úrovniach súčasne a fyzická, emocionálna blízkosť a nerušená pozornosť dáva dieťaťu pocit bezpečia, pomáha mu sústrediť sa a vstrebávať naučené.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: IQ testy
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.