Články: Pre študentov
O projekte


 

Nevie si vaše dieťa nájsť kamaráta? Môžete mu pomôcť

Martina Matejová
Autor článku
Foto: Bigstock
Dobrí priatelia pre naše deti môžu byť kdekoľvek. Problém je, ak dieťa potrebné priateľstvá nevie nadviazať. / Foto: Bigstock

Vzťahy sú dôležitou súčasťou života, dokázať vzťah nadviazať a udržať ho, je schopnosť, ktorá sa deťom v živote skutočne zíde. Niektoré deti to vedia akosi prirodzene od útleho detstva, iným môžu dospelí v ich okolí veľmi pomôcť.


Zdá sa, že v dnešnej dobe, keď sme prilepení k monitorom počítačov, tabletov, telefónov, máme stále menej príležitostí nadviazať osobný vzťah. Po príchode do práce vybavíme maily, objednáme si jedlo online, zaplatíme deťom šeky do škôlky cez internet banking, nájdeme najlepšieho zubára, kúpime letenky na dovolenku, prebehneme novinky priateľov na sociálnych sieťach a večer si pozrieme film. Je to prirodzený vývoj a v mnohom obrovský prínos, o akom sa nám pred nedávnom ešte ani nesnívalo. No práve z tohto dôvodu je dnes dôležitejšie ako inokedy, aby sme deti naučili, že vzťahy existujú aj mimo virtuálneho sveta a ako ich nadväzovať, udržiavať a užívať si.

Deti sa najefektívnejšie učia napodobňovaním. Budú skúšať, ako veci urobiť po svojom a učiť sa systémom pokus – omyl, podobne ako my voľakedy. Čím zodpovednejšie pristúpime k tomu, aby sme ich naučili sociálne zručnosti a schopnosť nadviazať vzťah, tým menej chýb a viac obohacujúcich zážitkov ich čaká.

Nemôžeme deťom spraviť priateľov, musia to dokázať samy. Všetky deti začínajú vzťahy tým, že sa predovšetkým zaujímajú o seba. Je to dôležité pre ich vývoj, aby našli samy seba a svoju pozíciu v našom obrovskom svete. Časom sa z tejto fázy presunú do ďalšej, začnú sa zaujímať o širšie súvislosti a svet či ľudí v ňom.

Najdôležitejšie je uvedomiť si, že vzťahy sa môžu nachádzať na dvoch protichodných polohách. Prvý prípad je, keď nebudeme nadšení a nebudeme chcieť, aby nejaký vzťah nášho dieťaťa s niekým iným vôbec vznikol, pretože sú ľudia a „priatelia“, ktorí ubližujú a škodia. Vtedy by sme si pravdepodobne želali, aby to náš potomok bezpečne rozoznal a podľa toho sa rozhodol.

Aby dokázal identifikovať vzťahy, ktoré sú negatívne, ale aj tie prínosné. Pretože na jednej strane je v istých nepriaznivých prípadoch nutné zatvoriť sa, ale na druhej je potrebné otvoriť sa pozitívam. Deti sa v prvom rade musia naučiť rozlišovať medzi oboma možnosťami a potom vedieť, ako reagovať.

 

Foto: Bigstock

Správny spôsob na nadviazanie priateľstiev

Priatelia sa môžu skrývať hocikde, aj tam, kde ich vôbec nečakáme. Hovorí sa, že vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. Iste, tým, že máme s niekým veľa spoločného, zdá sa nám podobný, máme veľa tém, na ktoré sa dívame rovnakou optikou, a tak prirodzene k nemu inklinujeme. Spoločné síce spája, ale je prínosné užiť si aj pravý opak. Niekedy nám najviac dajú práve takí ľudia, ktorí sú z iného cesta, z inej oblasti, z inej krajiny, majú iný svetonázor. To nie je o tolerancii k druhým a ich postoju. Tu ide o to, nájsť spôsob, ako nadviazať vzťah a užiť si výnimočnosť nového človeka, zároveň si obohatiť vlastné názory a rozšíriť svoje obzory. Ukážte deťom, ako pozitívne reagujete na niečo, čo je v druhom človeku úplne iné než u vás. Nech deti vidia, že existuje množstvo úžasných vecí aj mimo toho, čo doteraz spoznali a skúsili. Podporte ich, aby sa, pri spoznávaní niekoho nového, sústredili na detaily. Mali by si zapamätať meno a niečo o tom človeku, čo rád robí, čo ho nebaví, zaujímavé, či zábavné hobby. Čím viac informácií máme, tým môžeme položiť lepší základ vzťahu.

Tým, že ukážete záujem o niekoho, nadväzujete s ním kontakt a môžete zažiť príjemné a neočakávané zážitky. Podporujte prirodzenú zvedavosť detí, spýtajte sa na nových ľudí v ich okolí, napríklad spolužiaka, kamaráta na ihrisku, spoluhráča v tíme. Pomôžte im napríklad jemným posunom k vytvoreniu vzťahu tým, že sa spýtate: „Zaujímalo by ma, čo ten nový chlapček robil v starej škole na telesnej/ hudobnej/ výtvarnej výchove... a pod.“ Ten, kto ukáže, že sa zaujíma o iného, bude vždy sám zaujímavejší a pritiahne pozornosť mnohých ľudí, z ktorých sa môžu stať priatelia. Takýmto spôsobom zároveň podporujete budovanie empatie. Skúste im klásť aj doplňujúce otázky: „Ako sa asi ten nový cítil, keď sa to stalo?“ „Ak by si bol na jeho mieste, čo by ti pomohlo, aby si sa cítil lepšie?“

Jemne postrčiť môžete, doprajte ale priestor na realizáciu najmä deťom. Je to ich hra, ony sú režisérmi. Nech zistia, čo si myslia, cítia, preskúmajú svoje myšlienky, emócie a nech vedia, aké to je, keď im venujete plnú a tichú pozornosť. Nechajte ich hovoriť a počúvajte ich na 100 %. Problém je, že až príliš často ich počúvame tzv. na pol ucha. Zachytíme jednu, dve myšlienky a vrátime sa k sebe a svojim starostiam, pričom len mechanicky prikyvujeme a čakáme, kedy už budeme mať čas pre seba. Lenže, ak im doprajeme pocit, že sme plne sústredení, keď im načúvame, ich myseľ sa pustí rôznymi nespútanými cestičkami a bude to úžasný a príjemný pocit. Ak im ukážeme ako to robíme my, naučíme ich, ako sa to robí a ony budú tento dar vedieť podať ďalej.

Zároveň ich podporte, aby povedali svoj názor, hoci môže byť v rozpore s tým vašim. Dajte im priestor, aby mohli ukázať vlastný postoj a zistiť, aké to je, keď sa stretnú v diskusii rôzne názory. Tým, že sa otvoríte ich myšlienkam, ukazujete im, ako sa prijímajú názory iných.

Pomôžte im rozširovať slovnú zásobu. Čím lepšie pochopia a budú vedieť pomenovať svoje emócie, tým vhodnejšie dokážu reagovať. Pozorujte, čo asi cítia a pokúste sa priradiť správny popis pocitu. Pripustite však, že sa môžete mýliť, nech majú možnosť s vami nesúhlasiť. „Zdá sa mi, že si smutný“. „Nie? Si unudený?“

Využívajte pochvalu jednak na to, aby ste podporili deti a jednak na to, aby deti videli, že si ceníte aj iných ľudí. Podporujte deti v tom, aby sa tiež naučili ako rozdávať pochvaly, napríklad môžete pri spoločnom stolovaní navrhnúť, aby každý pochválil niekoho pri stole. Udržte však hranicu chválenia a neprežeňte to, pretože príliš veľa chvály stratí pointu.

 

Správny spôsob, ako vzťah vôbec nezačať

Svet nie je prechádzka ružovou záhradou, prídu aj náročné chvíle, aj nepríjemní ľudia. Ukážte deťom, že aj vy zažívate situácie, do ktorých sa nechcete púšťať a stretávate ľudí, s ktorými nechcete mať nič spoločné. Vždy však zdôvodnite svoj postoj.

Je to dôležité, aby videli, že sa nemusia s každým (zo slušnosti) pustiť do reči, že nie každý je príjemný a hodný nášho priateľstva. Ale keď sa tak rozhodnú, mali by to urobiť s rešpektom k druhej strane. Mali by dôverovať svojej intuícii a nevytvárať si vzťah, ak cítia, že to nie je správne. Vďaka negatívnym vnútorným pocitom a intuícii dokážu poľahky rozpoznať, že niekto im „nesedí“, a tým, že sa mu vyhnú, zostávajú v bezpečí. Niekedy nebudú vedieť presne popísať, prečo majú z daného človeka nepríjemný pocit a to je v poriadku, podobne to máme všetci, deti i dospelí. No pokiaľ by k negatívnemu vnímaniu mala viesť spomienka, či zážitok z minulosti, skúste spoločne odhaliť, čo je tento krát iné a prečo dnešná situácia môže dopadnúť pozitívne.


Čítajte viac o téme: Priateľstvo
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
 
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.