Pomoc je základnou črtou ľudstva, spája nás a posúva vyššie. Náš najväčší úspech v živote často súvisí s pomocou druhým. Nie vždy však pomoc blízkym či neznámym určíme za svoju prioritu. Práve preto sú príbehy o pomoci iným hodné šírenia, aby nás nútili častejšie k zamysleniu a pomáhali inšpirovať. A ešte viac sa nás dokážu dotknúť príbehy, v ktorých sa pre veľkú pomoc druhým rozhodnú malé deti.
Deti majú prirodzene v sebe túžbu pomáhať. Od narodenia nás pozorujú a chcú byť ako my. Spomeňte si napríklad, ako sa váš drobec vo vysokej stoličke pokúšal po prvýkrát nakŕmiť sám a ako vzápätí ponúkal vás. Potom sa začal batoliť, prenasledovať vás po celom byte a nezištne ponúkať pomoc. Chcel variť, plniť práčku, vysávať. Aj staršie deti, pokiaľ sa rodičom nepodarilo odradiť ich od túžby pomôcť, sa radi zapoja do domácich prác, hoci by to malo byť niečo vzrušujúcejšie, než umývanie riadov.
Aj tu platí, že rodičia a dospelí ľudia v rodine svojim správaním motivujú deti, ako sa učiť pomáhať iným. Kým sú malé, je dobré dať im príležitosť na to, aby nám mohli s niečím pomôcť, mali by sme sa im vždy poďakovať a najmä, neopravovať to, čo spravia. Iste, nie vždy bude výsledok ich pomoci zodpovedať našim predstavám, ale je dôležité, aby vedeli, ako si ich pomoc vážime. V opačnom prípade ich od nej úspešne odrádzame a čím budú deti staršie, tým pre nás a svoje okolie urobia menej a menej.
V druhom kroku je dôležité ukázať im, ako pomoc druhým rozšíriť aj za hranice blízkej rodiny a vlastnej domácnosti. Aj tu ste vzorom, či už ide o pomoc v komunite, alebo podporu úplne neznámych ľudí. Zapojte sa do čistenia parkov, zbierajte vrchnáčiky z plastových fliaš, darujte svoje staré veci. Teraz sa deti dívajú, neskôr to budú ony, kto bude pomáhať. Aj tá najobyčajnejšia pomoc od najmenších rúk môže mať na život niekoho iného zásadný dopad.
Pomoc mamičkám samoživiteľkám
Športom na pomoc v boji proti rakovine prostaty
Predaj náramkov pre obete katastrofy
Prírodná katastrofa inšpirovala dve malé sestry, aby pomohli ľuďom postihnutým následkami ničivého hurikánu na Filipínach pred niekoľkými rokmi. Jennifer a Kimberly Taylor z Riverdale Parku v USA začali vyrábať farebné gumené náramky a predávať ich v škole, počas obednej prestávky. Ich mama je pôvodom Filipínka a deti na vlastnej koži vyskúšali, ako radostne tam ľudia žili pred tým, než ich zasiahol hurikán. Kimberly povedala, že cítila, ako veľmi ľudia trpia a chcela im pomôcť. Jej sestra Jennifer bola pyšná na všetkých, ktorí sa zúčastnili tejto dobročinnej aktivity a uviedla: „Máme šťastie, že žijeme v Amerike, ale naplno si to uvedomujeme až tvárou tvár takejto hroznej tragédii.”
Predaj hračiek na kúpu vozíka
Detský čin roka je známy projekt, ktorého cieľom je motivovať deti k dobrým skutkom. Projekt pripravuje Občianske združenie Detský čin a prebieha pod čestnou záštitou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
V minulom roku vo verejnosti rezonoval víťazný príbeh zo Základnej školy Tbiliská 4 v bratislavskej Rači. Tomáško mal osem rokov a trpel ochorením, kvôli ktorému musel byť pripútaný na vozíku a nemohol chodiť do triedy za kamarátmi. Stalo sa, že mu vozík, ktorý nevyhnutne potreboval na pobyt vonku, ukradli a rozhorčení a sklamaní spolužiaci sa rozhodli mu pomôcť. Do školy priniesli množstvo hračiek, v rámci burzy ich predali za symbolickú cenu a utŕžené peniaze venovali Tomáškovi na nový vozík.
Pastelky deťom v nemocniciach
Keď kvôli ťažkej alergickej reakcii na glutén hospitalizovali sedemročnú Ellu Tryon, jej mama jej chcela v nemocnici spríjemniť ťažké chvíle kreslením. Je to najobľúbenejšia činnosť dievčatka, ktoré hovorí, že sa jej páči, ako dokáže zobraziť svoje myšlienky na papieri. Lenže v nemocnici žiadne pastelky z hygienických dôvodov neboli. Ella sa rozhodla, že spraví zbierku, aby sa ceruzky dostali do každej nemocnice v krajine. Jej projekt sa volá Nakresli mi dúhu a do dnešného dňa doručili do nemocníc vyše 13 tisíc škatúľ a 254 omaľovávaniek. Každý darca i príjemca dostane osobný list od dievčatka. Projekt má ambíciu pokračovať až dovtedy, kým nebude v každej nemocnici 1000 škatúľ ceruziek a potom začať odznova tak, aby deti mali vždy čím kresliť. Tie deti, ktoré ceruzky dostali, sa spolu s rodičmi, opätovne zapájajú do projektu tým, že darujú ceruzky ďalším deťom v nemocniciach. Ella hovorí, že chce pomôcť toľkým ľuďom, koľkým môže a nemieni s tým prestať.