Ste presvedčení, že máte k svojim deťom rovnaký a rovnocenný prístup, keď financujete ich potreby? Vedci zistili, že napriek presvedčeniu rodičov, že na deti míňajú rovnakú sumu, zdá sa, že matky dajú skôr peniaze svojim dcéram a otcovia synom.
Predstavte si situáciu, že ste v obchodnom dome a máte čas i peniaze poohliadnuť sa po niečom novom pre jedno zo svojich detí. Máte ich dve, syna a dcéru. Komu kúpite nečakané prekvapenie?
Vedci, na základe svojej štúdie, tvrdia, že matky s vyššou pravdepodobnosťou kúpia niečo dcéram, kým otcovia skôr synom. Až 90 % účastníkov prieskumu síce tvrdí, že pristupujú k dcéram i synom rovnako, no pokiaľ ide o míňanie peňazí, nevedomky dajú väčšiu sumu dieťaťu rovnakého pohlavia.
Výsledky sa potvrdili v štyroch rôznych pokusoch a boli podobné aj v odlišných kultúrach. Dôvodom je, že ženy sa skôr dokážu identifikovať a vidieť seba vo svojich dcérach, kým muži v synoch. V rámci jedného z pokusov dali účastníkom poukážku na 25 dolárov a povedali im, aby sa rozhodli, na koho tieto peniaze minú. Väčšina mám dala poukážku dcéram, väčšina otcov zase synom. Vedci sa rozhodli podobný pokus zrealizovať aj v úplne inej, než západnej kultúre a vybrali si Indiu. Experiment skončil s veľmi podobným výsledkom. Ďalším pokusom bolo, keď rodičom, ktorí mali deti oboch pohlaví v ZOO rozdali lístky do tomboly. Mali rozhodnúť, či dajú lístky do žrebovania o dievčenský školský ruksak, alebo o chlapčenský. Matky v 75 % prípadoch vyberali prvú možnosť, otcovia volili druhú, až v 87 % prípadov.
Podvedomá preferencia vlastného pohlavia pri rozhodovaní sa o míňaní peňazí, má, samozrejme, na deti dopad. Keď o rodinných financiách rozhodujú mamy, dcéry majú lepší prístup k peniazom, či už ide o vzdelanie, zdravotnú starostlivosť alebo dedičstvo. Ak však doma drží kľúče od pomyselnej pokladne otec, lepšie vyhliadky sa črtajú synovi. Táto rovnica platí aj v prípade, že deti žijú v domácnosti s jedným rodičom. Vtedy sa príklon k jednému dieťaťu ešte viac zvýrazňuje, pretože chýba dospelý zástupca druhého pohlavia.
Ak sa na situáciu pozrieme zo širšieho uhlu pohľadu, zistíme, že napríklad v práci majú väčšiu šancu na povýšenie ženy, ak majú šéfku. V prípade, že oddeleniu velí muž, je pravdepodobnejšie, že posun v kariére ponúkne mužovi. Obdobné situácie môžeme vidieť i v spoločenskom živote, napríklad pri charitatívnych projektoch, alebo v politike. Vďaka tomu, že vieme ako podvedomie ovplyvňuje naše rozhodnutia, dokážeme zabrániť možnej diskriminácii.
V ťažkých časoch je lepšou investíciou dcéra
Iný výskum, z dielne dvoch amerických univerzít, Carlson School of Management a Rutgers Business School, priniesol tiež zaujímavé výsledky, keď sa na míňanie peňazí rodičov pozrel pri inej, veľmi náročnej, situácii. Ak je ťažká ekonomická klíma v našej spoločnosti, rodiča investujú viac do svojich dcér, než do synov.
V štúdii, založenej na teoretickej situácii, požiadali dospelých, aby spísali svoj závet pre neexistujúce dieťa po tom, ako im bolo povedané, že ekonomika sa dostala do hrozivých červených čísiel. Vysvitlo, že dcéram rodičia venovali 60 % svojho teoretického majetku. Iste, dá sa namietať, že tento prieskum bol realizovaný v tzv. laboratórnych podmienkach a postavený na hypotetickej situácii, a preto nemôže odrážať situáciu reálne. Lenže hypotéza o tom, že rodičia uprednostňujú dcéry je napríklad bežná v zvieracej ríši. Keď je nedostatok zdrojov, rodičia mláďat sa upínajú k ženským potomkom, pretože pri nich je väčšia šanca, že budú zabezpečovať pokračovanie rodu. Mužský potomok to má náročnejšie, nemusí sa mu podariť nájsť si vhodnú partnerku na to, aby splodil dieťa.
V minulosti hrával prvé husle vždy syn
Na druhej strane, svet ľudí je iný. Od nepamäti sa do popredia rodičovského záujmu dostávali chlapci, pretože sa na nich spoločnosť už tradične díva ako na živiteľov rodiny a ich potenciál zarobiť vyššiu sumu je väčší. Podľa údajov Národného centra ekonomického výskumu v USA, vyústila preferencia synov v minulosti v Ázii do hrozivého vývoja. Až 80 miliónov dievčat bolo zabitých či opustených po pôrode, respektíve potratených. Zaujatie voči dievčatám však nie je v mnohých rodinách cudzie ani dnes.
Z historického hľadiska vieme nájsť niekoľko vysvetlení tohto javu. Syn znamenal prežitie rodu aspoň o ďalšiu generáciu, keďže bol nositeľom priezviska svojho otca. Už po stáročia syn symbolizoval šancu rozšíriť rodinný majetok, pričom dcéra spôsobovala pravý opak. Ich potenciál zarobiť bol veľmi malý a okrem toho, rodičia museli počítať s vyššími výdavkami na svadbu a potrebovali aj pripraviť veno. Navyše otcovia prirodzene inklinovali k synom. Niektorí sa možno aj obávali priniesť dcéru do sveta, ktorý bol tak výrazne mužský a ženy to v ňom mali veľmi náročné.
Odborníci položili na stôl mnoho výskumov, ktoré svedčia v prospech preferencií chlapcov na úkor dievčat. Vedci napríklad zistili, že už od roku 1940 americkí otcovia preferujú, aby ich dieťa bolo mužského pohlavia, pričom u žien nevidieť takýto silný príklon k dievčatkám. Ak mal napríklad pár dcéry, ich šanca vziať sa bola nižšia a šanca rozviesť sa vyššia, než keď mali synov. Aj otcovia častejšie opúšťali rodinu, ak mali len dievčatká.
Dnes je však situácia predsa len trochu iná. Tlak na udržanie rodinného mena nie je až tak silný, dievčatá sa v mnohých oblastiach vyrovnajú chlapcom, alebo s ešte lepšie, počet vysokoškolsky vzdelaných žien a mužov je vyrovnaný. Rozdiel v platoch síce pretrváva, ale kontinuálne sa znižuje a v niektorých oblastiach ženy zarábajú viac, než muži. Navyše sa v spoločnosti dostáva do popredia požiadavka emocionálnej inteligencie, kde jednoznačne ženy vedú a chlapci to majú zložitejšie.
