Koľko stojí dieťa? Analytici vypočítali, koľko z príjmov vezme rodičovstvo mamám a otcom

Foto: Bigstock
Rodičovstvo je jeden z najvýznamnejších faktorov rozdielov v zárobkoch medzi mužmi a ženami, potvrdzujú to analytici Inštitútu finančnej politiky. / Foto: Bigstock

Rodičovstvo je jeden z najvýznamnejších faktorov rozdielov v zárobkoch medzi mužmi a ženami, ako aj medzi matkami a bezdetnými ženami, tvrdí nová štúdia Inštitútu finančnej politiky.

 

Priviesť na svet dieťa je krásnym momentom pre ženu i muža. Negatívne dopady tohto rozhodnutia na osobné financie sa ale primárne dotýkajú žien. Rozhodnutie mať deti teda celoživotne ovplyvňuje príjmy matiek a vedie k ich nižším zárobkom i dôchodkom.

 

Nižšie mzdy žien takmer o 20 percent

„Slovenské ženy majú v priemere o 19,4 % nižšie príjmy ako muži. Hrubá rodová príjmová nerovnosť bola v roku 2018 šiesta najvyššia v EÚ a od roku 2010 klesla iba nepatrne,“ upozorňuje Inštitút finančnej politiky. Rozdiel by sa dal vysvetliť rôzne, napríklad nižším dosiahnutým vzdelaním žien či zastúpením v horšie platených odvetviach a povolaniach. Štúdia ale uvádza, že ženy síce pracujú v odvetviach s typicky nižšími mzdami, avšak majú v priemere vyššie vzdelanie ako muži.

 

Príchod detí je problémom hlavne pre ženy

„Jedným z najvýznamnejších determinantov zárobkových rozdielov je rodičovstvo,“ potvrdzujú analytici. Dodávajú, že podobne ako v zahraničí, pracujúce matky na Slovensku zarobia v priemere menej než bezdetné ženy v rovnakom veku. Analýza ukazuje aj ďalšie zaujímavé zistenie a to, že muži, ktorí sa stali otcami, zarábajú počas väčšiny pracovného života nielen viac ako matky, ale aj ako bezdetní muži.

 

Rozdiely medzi príjmami mužov a žien existujú už pred narodením prvého dieťaťa, ale po narodení sa táto priepasť ešte zväčší. Podľa štúdie pri matkách a otcoch, ktorým sa prvé dieťa narodilo v roku 2006 išlo o nárast z 29 % v roku pred narodením dieťaťa na 60 % v štvrtom roku po narodení a ani po 13 rokoch sa rozdiely nevrátili na úroveň pred rodičovstvom. Vysvetlením je materská a rodičovská dovolenka a následná starostlivosť o dieťa. 

Chýbajúce skúsenosti ženy nedokážu dobehnúť. Negatívne dopady prerušenia kariéry preto často pretrvávajú aj po návrate matiek do zamestnania a to môže mať za následok nižší plat i pomalší kariérny rast. 

V odbornej literatúre sa môžeme stretnúť  pri označení rozdielov medzi matkami a bezdetnými ženami, resp. medzi matkami a otcami s pojmom „pokuta za materstvo,“ resp. „materská príjmová penalta“. Pojem „otcovská prémia“ zase označuje vyššie príjmy otcov v porovnaní s bezdetnými mužmi. Najčastejšie udávaným vysvetleniami otcovskej prémie je potreba kompenzovať výpadok príjmov matky a vyššie subjektívne ohodnotenie otcov zo strany zamestnávateľov. Otcovia tak môžu byť v práci považovaní za produktívnejších či zodpovednejších. 

 

Prečo sa príjmy znižujú?

Prvou príčinou negatívneho efektu rodičovstva na príjmy žien je výpadok z pracovnej sily počas trvania materskej a rodičovskej dovolenky. Šesť rokov po prvom pôrode odpracujú matky ročne v priemere o 2,5 mesiaca menej. Príčinou je najmä narodenie ďalších detí. Až šesť rokov po narodení posledného dieťaťa možno povedať, že matky pracujú rovnako veľa ako pôrodom.

 

U otcov je počas skúmaného obdobia (deti narodené medzi rokmi 2007 a 2013) efekt rodičovstva na počet odpracovaných mesiacov otcov minimálny. Pri odchodoch na materskú však dochádza k zmenám a do chodu rodiny sa viac zapájajú už aj otcovia. V roku 2020 dávku poberalo v priemere 5 541 mužov mesačne, čo predstavuje viac ako desaťnásobný nárast oproti čerpaniu v roku 2014. Na materskú odchádzajú najmä muži, ktorí predtým pracovali na trvalý pracovný pomer. K odchodu dochádza najmä 2 až 3 roky po narodení prvého dieťaťa, t. j. v priemere v čase, kedy sa narodí druhé dieťa.

 

„Rok po pôrode sú mesačné príjmy matiek, ktoré zotrvajú v pracovnej sile, o 53 % nižšie oproti ženám s rovnakými charakteristikami, ktoré sú rok pred pôrodom,“ uvádza tiež štúdia. Hoci časť tohto rozdielu zmizne s nástupom matiek do práce po rodičovskej dovolenke, aj šesť rokov po narodení prvého dieťaťa znižuje rodičovstvo mesačné príjmy matiek o 33 %.

Približne tretinu vplyvu rodičovstva na mesačné príjmy pracujúcich je možné pripísať nižšiemu množstvu odpracovaných hodín, zvyšok je spôsobený poklesom hodinových miezd.

 

Neviditeľná práca žien

Negatívny vplyv materstva je viditeľný i v dlhodobom porovnaní: 10 aj 15 rokov po narodení prvého dieťaťa rodičovstvo znižuje mesačné príjmy žien o približne jednu tretinu. Ekonómovia uvádzajú ako možné vysvetlenie, že jedným z potenciálnych vysvetlení tohto efektu je nastavenie rutín počas materských a rodičovských dovoleniek. „Existujúce spoločenské normy a rodové stereotypy prispievajú k tomu, že matky v tom čase vykonávajú viac neplatenej práce v domácnosti a tento stav pretrváva aj v ďalších rokoch. Ženám z tohto dôvodu ostáva menej priestoru pre profesijný rozvoj,“ upozorňuje štúdia. 

 

Ako pomôcť matkám, aby sa nestávali závislé na partneroch?

Analytici odporúčajú, aby štát v prvom rade zabezpečil dobré podmienky pre matky, aby bol ich návrat do zamestnania bez významných prekážok. Odporúčajú zabezpečiť jasle a škôlky, aby matky mohli bez ťažkostí nastúpiť do práce, ak sa tak rozhodnú.  Ďalším riešením je podpora využívania materskej a rodičovskej dovolenky zo strany otcov. Veľmi významným krokom, po ktorom mnohé matky volajú už dlho, je aj flexibilné zamestnávanie. „Práve nedostatky v týchto oblastiach spôsobujú, že ženy nemôžu optimálne kombinovať prácu so starostlivosťou o deti a do pracovného života sa vracajú príliš pomaly. To prehlbuje negatívny efekt rodičovstva na príjmy, vedie k nižším starobným dôchodkom matiek vo vyššom veku a zvyšuje ich ekonomickú závislosť na príjmoch partnerov,“ upozorňujú ekonómovia v závere štúdie.

Čítajte viac o téme: Výskum, Kariéra, Rodinné financie
Zdieľať na facebooku