Nepríjemná správa je, že všetci v živote zažijeme chvíle, ktoré nás hlboko rania. Nech sa akokoľvek snažíme, nedá sa tomu vyhnúť. Jediné, čo môžeme ovplyvniť, je naša vlastná reakcia na ťažkú a situáciu. A tá nám pomáha dotvárať svoj charakter.
Pri deťoch musíme využiť svoju vekom nadobudnutú múdrosť, aby sme ich ochránili pred krutosťou sveta. Kým sú malé, je našou prioritou vybudovať v nich dostatok sily a pevné hodnoty, aby sme posilnili ich sebadôveru a sebavedomie. Nebojte sa ukazovať im, čo všetko dokážu, vyzdvihovať ich odvahu, učiť ich spoznávať svoju hodnotu, pretože ak sa v ich okolí nájde niekto, kto bude robiť presný opak, máte pred ním stále náskok. Dieťa, ktoré vie, s akými negatívnymi zážitkami sa môže stretnúť, ešte pred tým, než sa stanú, je vždy o krok vpredu, aby ich zvládlo bez devastujúcich následkov. Pri šikanovaní sa skôr povznesie nad nepríjemné komentáre, než aby sa ponorilo do bolesti.
Sofia prišla deťom divná
Každý sme iný, máme radi rôzne veci a venujeme sa všelijakým záľubám. Fakt, že osemročné dievčatko našlo svoju záľubu v hmyze a chrobákoch, sa však nestretlo s pochopením okolia a malá Sophia Spencer sa stala terčom posmeškov svojich spolužiakov. To, čo u chlapcov verejnosť všeobecne podporuje, môže pri dievčatkách vyvolávať krčenie nosom a odpor. Napriek reakcii okolia dnes malú Sophiu považujú za entomologický zázrak a zdá sa, že svojím prístupom vyšliapala cestu aj ďalším dievčatkám, ktoré zaujíma biológia.
Tým, že nečesala so spolužiačkami bábikám vlásky, ale radšej sa hrala s lúčnymi koníkmi, začala sa Sophia od svojich rovesníkov líšiť. Hovorí sa, že deti vedia byť kruté a ak niektoré nezapadne, bude to mať v kolektíve ťažké. Aj Sophia zažívala krušné chvíle, keď sa jej ostatní v škole posmievali a označovali ju za čudáčku. Sophiina mama opísala, ako do nej deti zapárali len preto, lebo svojich drobných hmyzích kamarátov nosievala pyšne a s obľubou na pleciach. Mrzelo ju to a chcela svoju dcéru podporiť, a tak hľadala najvhodnejší a najcitlivejší spôsob, aby okolie obdiv a záujem o chrobáčikov v dieťati nezničilo. Zároveň chcela dcéru podporiť vo vedeckom skúmaní, a tak sa rozhodla napísať list kanadskej entomologickej spoločnosti a poprosiť ich o pomoc.
V liste stálo: „Už vyše roka sa ma dcéra vypytuje, či raz môže mať zamestnanie, v ktorom sa bude skúmať a učiť o hmyze a chrobákoch. Síce som jej povedala, že áno, no teraz si nie som istá, ako ju ďalej podporiť. Zaujímalo by ma, či by jej mohol zavolať profesionálny entomológ, aby podporil jej záujem a vysvetlil jej, ako sa stať jedným z vás a vybudovať si podobnú kariéru. Snažím sa vyhľadávať čo najviac informácií a článkov o hmyze, ako ich rozoznať, ale často cítim, že nemám dostatočne vyčerpávajúce odpovede na jej zvedavé otázky. Bola by som vďačná, ak by sa s ňou niekto porozprával, hoci aj len na päť minút, prípadne si s ňou začal písať. Chcela by som, aby počula od relevantného odborníka, že nie je divná (ako jej hovoria deti), keď má rada hmyz a chrobáky.“
Spoločnosť vzápätí zverejnila list na Twitteri a požiadala svojich fanúšikov o pomoc a podporu. Ich reakcie boli ohromujúce. Stovky entomológov, žien, i mužov, zaplavili schránku spoločnosti a vyjadrovali dievčatku pochopenie, ponúkali pomoc a podporu, pod hashtagom #BugsR4Girls.
Sophia dostala množstvo ponúk, od návštevy entomologického laboratória, cez knihy, papiere a potrebné vybavenie. Jeden entomológ jej dokonca ponúkol vlastnú zbierku hmyzu.
Vstup malého dievčatka do veľkého sveta vedcov bol s takým rachotom, že sa dokonca stala spoluautorkou materiálu publikovanom v časopise americkej entomologickej spoločnosti, spolu s Morganom Jacsonom, PhD., z entomologickej Univerzite Guelph v Ontariu. Tento materiál nesie názov „Spojenie z dobrých dôvodov: Príbeh Sophie a prečo #BugsR4Girls“ a obsah je venovaný tomu, ako sa dá Twitter využiť v komunikácii vedeckej obce.
Sophia v článku uvádza: „Keď mi mama ukázala list a všetky odpovede, bola som veľmi šťastná. Cítila som sa ako slávna. Ale aj som bola! Bolo super mať okolo toľko ľudí, ktorí ma podporujú a vidieť ostatné dievčatá a dospelákov, ako študujú chrobáky. Cítila som, že tiež to raz môžem robiť a určite, určite, určite chcem študovať chrobákov, keď vyrastiem, pravdepodobne lúčne koníky. Teraz mi deti hovoria, po tom, ako som im rozpovedala celý príbeh, aby som ich naučila, čo viem o hmyze. A ja im hovorím, že jasné. A veľa detí ma prestalo šikanovať. Je to super.“
Šikanovanie v detstve nie je cudzie ani úspešným
So šikanovaním v detstve majú svoje skúsenosti aj celebrity. O svoju nepríjemnú skúsenosť sa pred časom podelil aj populárny herec akčných filmov, Jackie Chan. Počas školy ho šikanovali iné deti, až kým nenašiel spôsob, ako sa im postaviť. „Dovolil som im, aby ma šikanovali, pretože som sa bál a nedokázal som sa brániť. Toto trvalo, až kým nenastúpil nový spolužiak a pomohol som mu, aby mu nikto neublížil. Tým, že som sa zastal jeho, naučil som sa, ako sa zastať sám seba“.
Jackie Chan však nie je sám. Najlepší hráč golfu, Tiger Woods podporil jedného zo svojich fanúšikov, ktorý mu napísal, ako veľmi mu ubližuje výsmech detí kvôli koktaniu. Dokonca sa už v minulosti kvôli tomu pokúsil o sebevraždu. Tiger mu v odpovedi na jeho list uviedol vlastnú skúsenosť so šikanovaním v škole. „Viem, aké to je, keď si iný a nehodíš sa celkom medzi ľudí v tvojom okolí. Tiež som ako dieťa koktal a rozprával som sa so svojim psom, ktorý tam len sedel, počúval ma, až kým nezaspal. Začal som navštevovať logopéda, aby mi pomohol, trvalo to dva roky a napokon som sa to odnaučil... Myslím, že v konečnom dôsledku ma to priviedlo k tomu, aby som tvrdo makal. Viem, že aj ty to dokážeš.“
