Ak je rodič závislý na alkohole, omamných látkach alebo na iných činnostiach, napríklad hraní automatov, je to veľmi ťažká téma pre celú rodinu, deti nevynímajúc. Je náročné nájsť vhodné slová na to, ako deťom negatívne správanie blízkej osoby vysvetliť. Zároveň aj pre ne je veľmi ťažké, danú situáciu správne pochopiť. Dôležitých je niekoľko kľúčových momentov. V prvom rade by ste mali vziať do úvahy vek a vyspelosť dieťaťa, byť k nemu úprimný, zamerať sa na podporu a byť dieťaťu oporou. Tiež je dôležité, brať zreteľ na to, aké problémy sa môžu časom objaviť, keď dieťa žije pod jednou strechou so závislým rodičom.
Odborníci tvrdia, že deti alkoholikov majú množstvo emocionálnych a mentálnych problémov, ako aj ťažkostí v správaní. Sú ohrozené až štvornásobne vyšším rizikom, že budú samy závislé na alkohole alebo iných omamných látkach, či hracích automatoch. Ich prvé roky života bývajú zvyčajne poznačené chaosom, traumami, hanbou a často fyzickým i psychickým zneužívaním. Podľa prieskumu vo Veľkej Británii sa až 55 % domáceho násilia odohráva v domácnostiach s alkoholikom.
Deti na takúto závažnú situáciu reagujú zvyčajne tromi spôsobmi. Buď sa utiahnu do seba, alebo začnú okolnosti doma popierať, alebo dokážu využiť negatívnu skúsenosť tak, že ich to posilní do budúcnosti.
Výskum zhrnul aj predchádzajúce znalosti, najmä, že až 70 % detí alkoholikov sa stáva závislými na alkohole, drogách, jedle, sexe, gamblujú a až polovica z nich si v živote vzala za manžela či manželku niekoho závislého. No lekári sa zhodujú v tom, že stať sa závislým nie je osudom detí takto postihnutých rodičov. Naopak, každé dieťa sa dokáže dostať zo začarovaného kruhu, musí mať len správny prístup od svojich ďalších najbližších. Deti vedia, ako si nezničiť život závislosťou tak, ako to spravili ich rodičia.
Správny prístup je založený na pochopení, podpore a otvorenosti
Pre všetky deti, bez ohľadu na vek, je extrémne náročné pochopiť, že ich milovaný rodič alebo iný blízky príbuzný je na niečom závislý. Je to veľmi osobná záležitosť, detská duša je nadmieru citlivá a vysvetliť túto ťažkú tému deťom je veľká výzva. Lenže deti, našťastie, chápu oveľa viac, než sme zvyčajne ochotní im priznať. Dospelí zvyčajne zastávajú postoj, že deti treba chrániť a sú veci, o ktorých by nemali nič vedieť. V niektorých prípadoch je to opodstatnené, ale to, že s úprimnosťou sa dostaneme najďalej platí aj v tomto prípade. Situáciu zvládneme, ak dokážeme sami nepodľahnúť stigme závislosti a nájdeme veku zodpovedajúci spôsob, budeme úprimní, deťom doprajeme podporu, priestor na otvorenú komunikáciu a dáme im do rúk nástroje ako sa s týmto javom vyrovnať. Vysvetľovanie je síce ťažké, ale je dôležité.
Porozumieť závislosti je zložité pre dospelých, pre deti je ešte náročnejšie. Tým malým môžete situáciu vysvetliť podobne ako chorobu. So starším dieťaťom však už môžete rozobrať aj niektoré detaily, ale pokúste sa ho nezmiasť. Majte pod kontrolou svoje vlastné emócie, reč a celkový prístup. Je možné, že sa dieťa cíti smutné prípadne nahnevané, lebo im rodič chýba, pomôžte mu preto pochopiť tieto pocity a pocity ostatných členov rodiny bez toho, aby ste prispievali k negatívnemu naladeniu dieťaťa.
Aké princípy dodržať v rozhovoroch s dieťaťom?
Jednou z najdôležitejších vecí je úprimnosť. Tí, ktorí majú svoje skúsenosti so závislosťou sa môžu cítiť trápne a hanbiť sa, hoci sa snažia svoj problém riešiť. Dieťa nemusí poznať do detailov proces, ktorý v závislom rodičovi prebieha, no musí mať niekoho, komu môže dôverovať vo veciach, týkajúcich sa tohto negatívneho javu. Závislý rodič musí dokázať prevziať zodpovednosť za svoje pochybenia, najmä pokiaľ ide o deti.
Deti alkoholikov môžu strácať dôveru a nemusia sa vedieť zorientovať v danej situácii. Preto je potrebné úprimne im vysvetliť, prečo rodič nie je doma, keď je napríklad na liečení, ako dlho tam bude a aké zmeny nastanú, keď sa vráti. Podobne to platí aj v prípade, že sa dospelý nesnaží so svojou závislosťou niečo urobiť. Je prirodzené, že sa snažíme deti chrániť pred nepríjemnými informáciami a bolesťou, ktorá môže vyplynúť z toho, čo si uvedomia, ale určite je to vhodnejšie na to, aby pochopili realitu, ktorú závislosť nastoľuje.
Komunikáciu postavte na informáciách, o ktoré má dieťa záujem. Závislosť má množstvo aspektov, venujte sa tým, na ktoré sa vás dieťa bude pýtať. Poraďte sa s lekármi, vyhľadávajte si odpovede u odborníkov, ktorí sa závislostiam venujú. Ukážte dieťaťu, že ako spoločnosť máme vybudovaný celý systém pomoci závislým, aby vedeli, že v tom nie ste sami.
Problém je, že deti v rámci fungovania vo svojom egocentrickom svete sa často obviňujú z negatívneho správania alebo nepríjemných okolností, ktoré sa týkajú najbližších milovaných ľudí. Cítia sa vinné, bezmocné a spochybňujú seba, čím im klesá sebavedomie a pocit vlastnej hodnoty. Mali by preto v prvom rade pochopiť, že to nie je ich vina, ony ju nespôsobili, nemôžu ju nijako napraviť, musia sa v prvom rade postarať o seba a hovoriť o vlastných pocitoch .
Berte do úvahy vek dieťaťa
Odborníci tvrdia, že malé deti dokážu pochopiť pocit, že niečo chcú tak veľmi, že nepočúvajú svoj rozum, keď im velí urobiť niečo iné. Preto radia začať rozhovor práve takýmto spôsobom. Potom im povedzte, že aj dospelí, rodičia, či iní príbuzní to majú podobne. Tiež po niečom tak veľmi túžia, že hoci vedia, že to nie je pre nich dobré, nedokážu si to zakázať. Aj mama alebo tato to majú teraz podobne. Niekedy sa dokážu rozhodnúť správne, no inokedy, hoci vedia, že to nie je správne, vyberú si to, čo im môže ublížiť. A potom sú z toho chorí.
U starších detí je dôležité priblížiť aj niekoľko detailov, ale len v prípade, že sa samy zaujímajú. Takýto rozhovor však nie je na to, aby ich dospelí poučovali o tom, že závislosť je zlá. Vtedy totiž deti úplne vypnú a tá kľúčová informácia sa k nim vôbec nedostane. Držte sa preto faktov, buďte úprimní a otvorení. Môžete povedať niečo ako: „Strýko Jano je teraz v nemocnici, lebo ochorel kvôli svojej závislosti na alkohole“.
Pokiaľ ide o tínedžerov jediné, čo vám pomôže je úprimnosť. Ak sa budete snažiť zakryť realitu, nič tým nedosiahnete, dieťa vás okamžite prekukne. Zistia hneď, že ich zavádzate alebo považujete za neskúsených na tak zásadnú diskusiu. Začnite rozhovor tým, že nadviažete na spomienku dieťaťa, ktorú v sebe nosí, napr. keď si pripomenie nejakú situáciu, keď sa vrátil otec domov pod vplyvom alkoholu a dieťa ho videlo.
