Zostať alebo odísť? Voľba, pred ktorou stojí mnoho párov. Rozhodnutie sa navyše komplikuje, ak dvojica ešte vychováva spolu deti. Mnohí sa preto rozhodnú zaťať zuby a vydržať všetko. Obetovať svoj život v mene detí. Na druhej strane sú rodičia, ktorí sa z rovnakých dôvodov, kvôli deťom, rozhodnú presne naopak - volia rozchod. Odborná obec má svoje odporúčania postavené na rokoch prieskumov a štúdií, ako vplýva jedno, či druhé riešenie na deti.
Konflikty sú v medziľudských vzťahoch úplne bežnou záležitosťou. Výnimkou nie sú ani rodičia, ktorí sa navyše snažia udržať ich „v rámci normy“, najmä s ohľadom na svoje deti. Niekedy sa však situácia vyvinie tak, že manželstvo či partnerstvo už nedokáže plniť základnú úlohu rodiny a obaja dospelí čelia voľbe zostať spolu napriek rozporom, alebo sa vybrať každý inou cestou. Je to jedno z najťažších rozhodnutí, aké môže rodič urobiť.
Napriek sľubom pred oltárom, že manželia zostanú spolu v dobrom i zlom a budú spolu šťastne žiť, až kým ich smrť nerozdelí, vzťah môže skĺznuť do negatívnej roviny a byť naplnený konfliktami, žiaľom a bôľom. Ak je toto prípad, v ktorom hrajú svoju úlohu aj deti, nie je možné vyhrotenú situáciu pred nimi stále tajiť. Odborníci tvrdia, že deti cítia, keď vzťah rodičov neklape a dopad na nich môže byť zásadný.
Vedci po mnoho rokov zhromažďovali dopady rozvodu na deti a zistili, že mnoho negatívnych javov vzniklo v dôsledku toho, čo sa pred samotným rozvodom doma odohrávalo. Deti trpia najmä vtedy, ak majú konflikty rodičov niekoľko spoločných znakov, napríklad sú časté, veľmi emocionálne, kedy rodičia kričia a navzájom sa pred deťmi obviňujú, nadávajú si a vytýkajú veci, keď sa hádka nevyrieši pred očami detí, keď sa ich priamo dotýka a pokiaľ je výsledkom tzv. tichá domácnosť.
Konflikty rodičov negatívne vplývajú na deti
Rodičia sa často riadia tým, že chcú pre deti to najlepšie a dokážu posunúť svoje hranice, len aby boli tí najmladší členovia domácnosti spokojní a šťastní. To častokrát znamená rozhodnutie zostať vo vzťahu, ktorý nie je šťastný, ani uspokojivý pre oboch partnerov. Rodina plná konfliktov však spôsobuje dieťaťu väčšiu ujmu a rany, než rozchod. V nešťastnom manželstve, kde je napätie a rozbroje štandardom, ujmu cítiť aj na vzťahu rodič – dieťa. Psychológovia tvrdia, že ak sa háda mama s otcom, tento konflikt sa prejaví, niekedy aj na ďalší deň, v zhoršenom vzťahu s deťmi. Dôvody síce nie sú úplne zrejmé, ale odborníci predpokladajú, že konflikt vyciciava energiu rodičov, čo vedie k neefektívnym výchovným metódam a nejednotnému spôsobu výchovy. Rodič nemá síl na to, aby sa dokázal plnohodnotne venovať svojim potomkom.
Konflikty medzi manželmi ďalej vedú k vnútorným problémom detí, ako sú napríklad úzkostné stavy, depresie, uzatváranie sa, ale aj vonkajším, v prejavoch agresivity, záchvatov zúrivosti, či neúčasti na dianí okolo nich. Podobne to vidieť aj v škole, deťom sa zhoršuje prospech, i správanie.
Konflikty sú súčasťou života a rodina je na prvom mieste, kde sa dieťa učí, ako sa k nim postaviť a ako ich efektívne riešiť. Neriešené problémy vyvolávajú tlak a nie sú vhodným spôsobom, aký by sa mali deti naučiť. Čím menej dieťa vidí snahu rodičov o ich riešenie k spokojnosti oboch strán, tým horšie sa bude vedieť samé s nimi neskôr popasovať. Rovnako deti automaticky prevezmú vzorce a štandardy správania a v budúcnosti sa nevyhnú ťažkostiam vo vlastných vzťahoch. Deti, ktoré pochádzajú z rodiny plnej konfliktov, si so sebou nesú negatívne skúsenosti z partnerského vzťahu a ich získané poznatky nesiahajú na takú úroveň, aby dokázali úspešne položiť základy vlastného šťastného vzťahu. Vedecká obec sa zhoduje v tom, že deti, ktorých rodičia sa rozviedli po dlho trvajúcom problematickom vzťahu, čelia vyššiemu riziku vlastného rozvodu. Na druhom mieste v rozvodovosti sú tie deti, ktorých rodičia síce zostali spolu, ale ich konfliktný vzťah pokračoval naďalej.
Vedci tiež dokázali, že ak rodičia zotrvávajú v nešťastnom vzťahu, kompromisy, ktoré musia prijať ovplyvňujú negatívne sociálnu a emocionálnu pohodu detí, ohrozujú ich pocit bezpečia v domácom prostredí. Počas dospievania ich to nasmeruje na cestu plnú problémov, depresie a úzkostných stavov.
Negatívny vplyv kopiacich sa problémov doma vedie u detí aj k fyzickým prejavom, zvyšuje sa im hladina stresového hormónu kortizolu, čo ovplyvňuje vývoj ich organizmu v odpovediach na záťaž a negatívne vplýva na mentálny i intelektuálny vývoj. Vedci zistili, že nezáleží na tom, či je konflikt verbálny alebo neverbálny. V oboch prípadoch, keď rodičia po sebe kričali, nadávali si, vytýkali a vyhrážali sa, alebo prevracali očami, robili grimasy, ukazovali prstom na seba, prípadne úplne stíchli a nebavili sa spolu, v deťoch prebiehala rovnaká stresová reakcia.
Ako sa dohodnúť, aj keď manželstvo nefunguje
Ak sa naučíte nesúhlasiť a vyjadriť to spôsobom, ktorý neubližuje partnerovi, naučíte deti zásadnú vec, s ktorou ich život bude pozitívnejší. Základom je, aby ste spolu nebojovali špinavým spôsobom. Žiadne nadávky, krik, osobné urážky, ponižovanie, tichá domácnosť. Ak to nedokážete, preneste aspoň svoj boj mimo detských očí. Pokúste sa oddeliť vzájomný stret dospelých od detí. Konflikt si vyžiada svoju daň u každého človeka. Síce energiu spotrebujete na náročnú situáciu, ale skúste zostať vo vzťahu k deťom konzistentní, trpezliví a citliví. Urobte všetko čo sa dá, aby deti cítili, že stále ste s nimi, máte pre nich pochopenie, trpezlivosť a dostatok energie. Deti totiž majú tendencie sa obviňovať za negatíva, ktoré sa okolo nich v rodine dejú. Uistite ich, že dospelí síce majú občas medzi sebou konflikty, ale s deťmi to nijako nesúvisí. Deti sú vždy milované a s láskou sa o ne staráte, povedzte im, že ony nikdy nie sú, ani nebudú dôvodom vašich súbojov. Ak sa však dohadujete práve kvôli niečomu, čo sa ich týka, nerobte to nikdy pred nimi.
Vyriešte svoj problém a dajte deťom vedieť, že ste rozpor prekonali. Ony dokážu odhadnúť, či je to naozaj, alebo ich zavádzate. Vedci tvrdia, že negatívny dopad rodičovských konfliktov na deti je silnejší, ak veria, že stále pretrváva. Ukážte im, že ste sa dohodli a odpustili si. Urobte to láskavo a s rešpektom.
Odísť alebo zostať?
Nikto nedokáže rozhodnúť, či je lepšie zostať spolu alebo sa rozísť, len tí dvaja, ktorí spolu kedysi vzťah vytvorili. Ak je riešením zostať spolu, vtedy je potrebné minimalizovať trecie plochy, najmä pred očami detí. Neustále napätie a hádky sú ešte horšie než rozvod. Rozvod je zvyčajne poslednou voľbou rodičov a pravdepodobne akceptovateľnou, pokiaľ je manželstvo plné napätia a šialených výstupov.
Prejaviť rešpekt voči svojmu vzťahu neznamená zostať spolu. Ak ste bojovali o vzťah a napriek tomu sa stále rozpadáva, rešpekt je ukončiť to, než odsúdiť ho na pomalé umieranie. Takéto rozhodnutie môžu spraviť len tí dvaja, ktorých sa to bytostne dotýka a okolie by to malo so všetkou úctou rešpektovať a nehodnotiť ich kroky. Je rozdiel medzi vzdaním sa v boji s vedomím, kedy treba odísť. Ak zvolíte rozvod, neznamená to, že ste zlyhali, že váš vzťah nebol v istých momentoch dôležitý či krásny. Znamená to, že sa naplnil a obom už nemá čo ponúknuť. Preto, ak chcete zostať spolu len kvôli deťom, práve ony môžu byť tým dôvodom, prečo sa rozhodnúť rozísť a viac im neubližovať.
