Dnešná doba praje súťaživosti. Už pri narodení bábätka sa budúce matky porovnávajú, ktorá má ten najlepší kočík, neskôr riešia, ktorej dieťa už začalo chodiť, potom sa prebiehajú v tom, či drobec chodí do najlepšej škôlky. V škole už iniciatívne súťažia deti medzi sebou a tieto súboje pokračujú aj neskôr na pracovisku. Súťaží sa v športe, vo varení jedla, v chudnutí, i v optimalizovaní daní. Víťazi berú všetko a za sebou nechávajú spáleniská a zlomených porazených protivníkov. Súťaživosť je už tak prirodzene zažitá pod kožou každého človeka, že ten, kto úprimne a bez závisti prijme v súťaži prehru, je výnimkou. Byť najlepší tým, že zničím iného, však neposilňuje charakter, ani sebavedomie a ničí vzťahy. Ako naučiť deti prežiť v džungli súťaživosti s pochybnými pravidlami bez toho, aby ich to negatívne poznačilo?
Čo znamená vyhrať a ako sa cíti ten, kto prehral, spoznávajú deti už v ranom veku. Adamko sa hodí o zem, lebo Jurko dobehol k stromu ako prvý. Ninka sa rozplače, lebo nemala najkrajšiu masku na karnevale. Profesorka psychológie zameranej na výchovu a vzdelávanie na Univerzite North Texas v Dentone, Wendy Middlemiss, vysvetľuje, že život troj a štvorročných drobcov je čierno biely. Podľa jej slov si malé deti myslia, že ak hrajú kvôli víťazstvu, je pre ne náročné prijať prehru. Rodičia by preto mali viac zdôrazňovať deťom aspekt zábavy každej hry, než samotné víťazstvo. Vtedy sa výhra nerovná tomu byť dobrý, resp. najlepší a prehrať tomu, byť slabý.
Prehrať sa dá aj so zdvihnutou hlavou
Naučiť sa prehrať so zdvihnutou hlavou môže byť ťažká lekcia. Hry založené na takomto princípe odporúčajú aj ďalší odborníci. Podľa výchovnej poradkyne, Eileen Kennedy-Moore, môžete využiť komplexnejšie hry, ktoré mu umožnia zažiť prehru v pozitívnom svetle. Súťaživosť ako taká nie je negatívnou vlastnosťou, ale naučiť sa dôstojne prehrávať, či vyhrávať chce trochu praxe. Začať tak môžete s výzvami, kde dieťa hrá proti sebe. Vyzvite ho napríklad, aby zlepšilo svoj rekord. Môže prebehnúť istú vzdialenosť alebo rýchlo zarecitovať básničku. Takto ho naučíte, že výhra je o tom, odviesť čo najlepší vlastný výkon a vždy je priestor na zlepšenie sa. V ďalšom kroku pridajte hry vyžadujúce spoluprácu, napríklad keď celá rodina skladá hrad z Lega. Takto nikto nevyhrá, ani neprehrá a cieľ dosiahnu všetci spoločným úsilím.
Ak sa hráte s dieťaťom a ono prehráva, očakávajte, že budete svedkami dramatickej scény s plačom, krikom, hádzaním hračiek. Podľa psychológa Lawrenca Kutnera, riaditeľa vzdelávacej nadácie Jack Kent Cooke Foundation, deti v tomto veku prirodzene vyjadrujú svoje emócie fyzicky – plačú, kopú, udierajú. Doteraz ešte neprišli na to, ako ich správne pretaviť do slov, a preto by im s tým mohli rodičia pomôcť. Psychológ odporúča pokojne odložiť hru a dostať dieťa z nepríjemnej situácie. Až keď sa upokojí, mali by sa s ním rodičia porozprávať, čo presne ho rozčúlilo a pomôcť mu popísať jeho pocity. Radí oceniť jeho drobné víťazstvá alebo nájsť počas dňa momenty, kedy sa mohlo cítiť, že niečo zvládlo. Povedzte napríklad: „Vidím, že si sklamaný, že si teraz nevyhral, ale pred tým si tak dokonale poskladal puzzle, to bolo super.“ Ak to nepomohlo a váš drobec je stále rozčúlený, navrhnite mu taký typ hry, kde pôjde o dosiahnutie niečoho, nie výhru a prehru, napríklad si môžete postaviť bunker alebo hádzať loptu. Vďaka tomu zmeníte zameranie zábavy z hrania proti niekomu na hranie s niekým. Samozrejme, aj tu platí, že deti sa učia pozorovaním, takže ak hráte s partnerom napríklad tenis, užite si víťazstvo bez veľkého predvádzania a znižovania dôstojnosti toho, kto prehral. Ak ste to vy, prijmite svoju prehru s hrdosťou a cťou.
Spolupráca je hodnotnejšia ako súťaživosť
Výsledkom spoločenského nastavenia na výhru vs. prehru je viera v mýtus, že vďaka súťaživosti dosahujeme efektivitu a výkon. Pravda je však úplne na inom konci. Americký spisovateľ a lektor v oblasti vzdelávania, rodičovstva a ľudského správania, Alfie Kohn, prináša dôkazy o tom, že spolupráca poráža súťaživosť na plnej čiare v tých najdôležitejších aspektoch nášho života. Jeho výsledky ilustrujú, že ľudia, ktorí spolupracujú, sú produktívnejší, viac sa učia, užívajú si hry, majú lepšie charakterové vlastnosti a sociálne vzťahy. A. Kohn tvrdí, že kľúčový je rozdiel medzi tým, ak sa niečo pokúšame urobiť dobre a ak chceme niekoho poraziť. Spolupráca vyžaduje, aby každý robil niečo hodnotné pre seba a iných. Súťaživosť stojí na viere, že dokázať niečo znamená poraziť druhých. Každý má k dispozícii platformu, aby sebe i deťom predstavil koncept spolupráce – svojich susedov. Dobrý život v komunite je podmienený spoluprácou, nie súťaživosťou. Sused nie je niekto, koho treba poraziť. Je to skôr priateľ, s ktorým máme spoločné mnohé témy vo svojom okolí. Komunita nie je miesto, kde sa ľudia spájajú, aby jeden druhého porazil a vytvoril jedného víťaza a celý zástup porazených. Takže, ak priznáme, že svojich susedov takmer nepoznáme, vlastne vravíme, že nám chýba úprimná spolupráca s okolím. Možno je dôvodom, že pre mnohých z nás je jediným spôsobom ako sa správať, žiť vo svete jedného víťaza a mnohých porazených.
Ako naučiť deti prehrávať
- Zdôrazňujte najlepší výkon
Hoci každý chce vyhrať, otočte pozornosť na to, aby sa dieťa snažilo o najlepší možný výkon a na to, že máte zábavu. Povedzte mu, že hrať hru, je ako dať si koláč s polevou. Koláč je samotná hra a poleva je víťazstvo. Koláčik je chutný aj sám o sebe, bez polevy.
- Umožnite dieťaťu prehrať
Iste je pre vás náročné nechať svojho drobca prehrať, ale viac ho naučíte, ak mu doprajete skutočné, úprimné víťazstvo. Vtedy sa môže nielen tešiť, ale aj vidieť ako vy zvládate prehru.
- Naučte ho športovému správaniu
Naučte dieťa, aby po prehratom športovom zápase podalo ruku súperovi a zablahoželalo mu. Vysvetlite mu, prečo by nemalo robiť hysterické scény, keď prehrá a tiež sa nepredvádzať v prípade výhry. Pri pozeraní športových zápasov mu zdôraznite pozitívne, aj negatívne gestá hráčov.
- Oceňte snahu dieťaťa, aj keď prehrá
Podporte svojho syna, či dcéru, keď vidíte, že sa im darí zvládnuť emócie po prehre. Povedzte mu, čo konkrétne sa vám na jeho hre a výkone páčilo.
- Rozprávajte sa o prehre
O hre a jej závere sa otvorene porozprávajte. Naučte dieťa, že niekedy prehráme, lebo súper bol lepší, inokedy stálo na jeho strane šťastie alebo sme my nepodali svoj najlepší výkon. Racionálne zdôvodnenie pomôže zvládnuť emocionálny náboj prehry.
