Nech máte doma akýchkoľvek milých drobcov, prídu dni, keď sa pohodové chvíle skončia a spoločne vykopete vojnovú sekeru. Kedy môžete vyhrať vojnu vďaka ústupu z jednej bitky?
Budeš jesť toto!
Pre prvý príklad klasického boja rodiča a dieťaťa skutočne nemusíme chodiť ďaleko. Odohráva sa už niekoľko generácií priamo v kuchyniach, za jedálenským stolom. Mama alebo otec sa zúfalo snažia dostať do pevne zovretých úst svojho tvrdohlavého drobca aspoň kúsok brokolice. Samozrejme, že im to nejde, nech skúšajú akékoľvek metódy. Podľa vedcov z americkej Mayo Clinic však jedlo nemá byť bojovým poľom medzi svetom dospelých a detí. Akékoľvek nútenie, či podplácanie len ukazuje biedu skutočnej bitky o moc a dieťa si čas obedov či večerí začne spájať so stresom, frustráciou, strachom a prestane vnímať signály vlastného tela ohľadne hladu či sýtosti. Ako uvádza vo svojej knihe Hneď to bude, Anjelik Igor Bukovský a kolektív autorov, ak podľahne rodič pri stole stresu a hnevu, dieťa sa môže zablokovať alebo zo strachu všetko zjesť a ani jedna alternatíva nie je dobrá. Ak drobec povyberá na okraj taniera mrkvu z polievky, nechajte to tak a vôbec neriešte. Natalia Stasenko, dietologička a odborníčka na detskú výživu tvrdí, že normálny rast a vývoj dieťaťa je možný aj bez toho, že bude jesť zeleninu. Namiesto toho, aby ste drobcom počítali koľko kúskov kalerábu ešte musia zjesť alebo im sľubovali kúsok čokolády za kúsok karfiólu, mali by ste sa zamerať na to, aby ste im pomohli vybudovať zdravý vzťah k jedlu. Len vďaka tomu im umožníte užiť si v pohode jedlo aj v dobe, keď odídu od vášho stola napríklad na druhý koniec sveta. Nechajte svojho potomka bez mihnutia oka vyhrať túto bitku. Najpravdepodobnejšie je, že z vás opadne stres a dieťa snáď začne samo skúšať, ako chutí to zelené, čo má na tanieri. Keď bude staršie možno zistíte, že ste vtedy vzdali bitku o špenát, ale vyhrali ste po rokoch vojnu o človeka, ktorý sám rád ochutnáva nové potraviny a je schopný zdravo sa stravovať.
Oblečieš si toto!
Vonku páli slnko a vaša trojročná Emka sa rozhodla, že si k ružovej sukničke oblečie žltý huňatý sveter, ktorý jej uštrikovala babka na zimu. Odhliadnuc od jej módneho vkusu, zimný sveter uprostred leta je naozaj nápad postavený na hlavu. Čo teraz? Pokojne sa na ňu usmejete, hoci vo vnútri zadržiavate výbuch zlosti a požiadate ju, aby si ho dala dolu. Lenže ona odmietne a kútiky úst začne vykrivovať smerom nadol. Hrozí stret dvoch vesmírov, ktorý skončí obrovským treskom. Odborníci sa zhodujú v tom, že je prospešnejšie pre obe strany nechať dieťa, nech si samo vyskúša následky takýchto svojich rozhodnutí pokiaľ nie sú nebezpečné. „Škôlkari sú v období, kedy sa pokúšajú presadiť svoju nezávislosť a zistiť hranice,“ tvrdí Alanna Levine, hovorkyňa Americkej pediatrickej akadémie. Podľa nej je práve obliekanie ideálna príležitosť pre oba zámery. Preto netrvajte na tom, že sveter musí ísť dolu. Nechajte Emku, nech ho má na sebe a po chvíli v horúčave sama príde na to, že jej je teplo a vyzlečie si ho. Nabudúce jej ale pripomeňte túto situáciu a možno si z nej vezme ponaučenie.
Nechať svojho drobca vyhrať bitku o obliekanie neznamená vytiahnuť bielu zástavu len preto, aby ste sa vyhli vojne. Ide skôr o to, či je pre vás dôležitejšie, aby malý človek vyzeral štýlovo (alebo aspoň „normálne“) alebo aby si bol vedomý svojej autonómie a mohol niečo vo svojom živote sám ovplyvniť. Pozrite sa na to cez prizmu zhovievavých okuliarov. Deti si vlastným výberom oblečenia precvičujú nezávislosť a kreativitu. Veď niektoré kúsky by si dospelí nikdy nedovolili, napríklad ísť do práce oblečení ako sladká ružová trblietavá baletka. A takéto sebavedomie im v budúcnosti určite nebude na škodu.
Budeš robiť toto!
Vy ste športovo založená dvojica s vášňou pre hokej a vášho potomka to prirodzene ťahá k podobným aktivitám. Tešíte sa až dovtedy, kým vám päť ročný syn neoznámi, že by chcel ísť na tanečný krúžok a hokej ho už nebaví. Zhrozene sa dívate na jeho šialenú voľbu a po dobrom alebo s vyhrážkami sa ho snažíte presvedčiť, že by sa nemal vzdávať sľubnej hokejovej kariéry a nahrádzať ju tancom, ktorý je mimochodom dobrý len pre sladké ružovolíce blonďavé dievčatká. Je prirodzené, že sa vo svojom malom človeku vidíte a chcete, aby bol ako vy. Chcete, aby mal rád to isté čo vy, rovnaký šport, hudobný štýl, aby mal rovnako výborné výsledky v škole. Možno chcete, aby dosiahol až tam, kam ste sa vy nedostali. Tak ho trošku potlačíte. A možno ho potlačíte viac, niekedy však až príliš a on sa môže zlomiť. Podľa psychologičky Peggy Tsatsoulis, sa mnohé deti pod tlakom rodičov či učiteľov postupne úplne stiahnu a uzavrú do seba. Myslia si, že nie sú dôležité a ich najbližší ich nemilujú, pretože nedosahujú také výsledky, aké rodičia očakávajú. Ich postoj môže vyústiť aj do hnevu, začnú sa správať v protiklade so spoločenskými normami. Nerešpektujú pravidlá, klamú, kričia, nadávajú a časté sú aj výbuchy hnevu. Stres spojený s rodičovským tlakom sa môže prejaviť aj vo fyzickej forme, bolesťami brucha, hlavy. Úzkostné stavy môžu dokonca viesť až k poruchám príjmu potravy.
Na druhej strane, ak necháte deťom možnosť vybrať si, čo ich baví a čomu sa chcú venovať, objavia svoju individualitu, vášne, silné stránky. Nebudú sa snažiť vyhovieť iným, ale budú sami sebou, silnými nezávislými jedincami.
Hrať sa budeš s týmto!
Vaša dospievajúca dcéra príde domov a s nadšením rozpráva o novej kamarátke, ktorá sa práve prisťahovala. Vám sa však nemusí páčiť jej rebelantský štýl správania, vyholená polovica hlavy, ani fakt, že večierku má až o pol noci. Podľa Anity Gurian, detskej psychologičky z Centra detského výskumu na univerzite v New Yorku, priamy zákaz stretávania sa s niekým, kto rodičom nesedí, môže viesť kontraproduktívne k posilneniu túžby tráviť s dotyčným ešte viac času. Radí preto nezasahovať hneď do rozhodnutia detí, ale vyčkať, niekedy entuziazmus z nového človeka vyprchá sám od seba. Medzitým skúste zistiť, kam deti spolu chodia a čo tam robia. Pozvite nového kamaráta, či kamarátku k sebe domov a porozprávajte sa s ním. Čo ho baví, ako sa mu darí v škole, ako sa majú jeho rodičia a pod. Ak ho spoznáte, možno zmeníte prvotnú mienku. Odborníci radia zasiahnuť, až keď sa správanie vášho dieťaťa očividne zmení k horšiemu, napríklad sa zhorší jeho školský prospech, nebude dodržiavať slovo, či začne experimentovať s drogami alebo alkoholom. Vtedy sa pripravte na otvorený a úprimný rozhovor, bez poučovania, moralizovania, zamerajte sa skôr na počúvanie. Pýtajte sa, či nový priateľ dokáže dodržať slovo, či je spoľahlivý. Porozprávajte sa o hodnotách, ktoré si ceníte vy a povedzte mu otvorene, že sa o neho obávate.
