Rodinné zvyky a tradície majú zvláštny náboj pre rodičov i deti, prepájajú jednotlivé dni a prinášajú nám jedinečné a krásne spomienky, ktoré nás sprevádzajú celým životom. Všetci rodičia volia pre svojich drobcov tradície obohacujúce ich život. Práve v rituáloch sa spoznávajú mnohí rodičia a nachádzame v nich viac podobností, než rozdielov.
Cumlíková rozlúčka
V Dánsku majú krásnu tradíciu pre trojročné deti, ktoré sa musia rozlúčiť s obľúbenými cumlíkmi. Na uľahčenie rozlúčky ich rodičia vezmú do parku, kde cumlíky vešajú na stromy. Už pred tým, než deti dosiahnu magický tretí rok, chodia sa na strom pozerať a počúvajú príbehy o tom, ako veľké deti zavesia svoj cumlík na konár. V niektorých rodinách dokonca chodí cumlíková víla, ktorá im za tento statočný čin dá nejaké malé prekvapenie. Keď ho odovzdajú, môžu sa na neho chodiť pozerať vždy, keď prechádzajú okolo a znovu si uvedomiť, aký veľký krok vo svojom živote práve uskutočnili. Pravdou je, že aj rodičia si túto tradíciu nesmierne užívajú a vyvolené stromy sú krásne a farebné v každom ročnom období.
Zdroj: rezio.net
Zúbková víla chodí po celom svete
V USA a iných anglicky hovoriacich krajinách prichádza za deťmi Zúbková víla, ktorá má celkom jednoduchú úlohu. Aby uľahčila deťom bolesť spôsobenú stratou zúbka, prichádza v noci k nim a pod vankúš, kam si deti odložili vypadnutý zub, im dá malú finančnú čiastku, v priemere 3 doláre/eurá. V Španielsku a iných krajinách s hispánskou kultúrou, vrátane Mexika, Peru, Čile, Argentíny a Kolumbie namiesto víly prichádza myš, Ratocino Perez. Podobne ako Zúbková víla, aj Perez zbiera len vypadnuté zúbky uložené pod vankúšom a vymení ich za darček, nemusia to byť vždy peniaze. Niektoré argentínske deti dajú pred spaním zúbky do pohára s vodou a keď myška príde, vypije vodu a darček nechá v prázdnom pohári. V južnej Afrike deti nedávajú zúbky pod vankúš, ale do papučiek. Výmena zúbka za darček však funguje i tam. V Indii, Číne, Japonsku, Kórei a Vietname je rozdiel, či zúbok vypadol z dolnej alebo hornej čeľuste. V prvom prípade deti zub vyhadzujú na strechu a v druhom hádžu na zem alebo zahrabávajú do zeme. Dôvodom je, že starý zub bude ťahať ten nový. To však nie je všetko. Niekedy, keď drobci hádžu zúbky, zakričia želanie, aby ich zub nahradil zub myšky. Myšacie zuby totiž rastú neustále. Myši nájdeme tiež vo Francúzsku, kde zastupujú zúbkové víly. Za zúbok pod vankúšom im dajú peniaze alebo paradoxne sladkosti.
Zdroj: mirror.co.uk
Prvé narodeniny určia osud
Keď dovŕši čínske bábätko, podľa lunárneho alebo západného kalendára, prvý rok, rodičia mu pripravia jednoduchú oslavu Zhuazhou. Nepozývajú však na ňu hostí, tí prichádzajú spontánne sami. Prinášajú skromné darčeky, napríklad hračky, žiadne zlaté ani strieborné šperky. Zvyčajne ponúkajú dlhé slíže, predstavujúce dlhý život a vajíčka zafarbené na červeno, symbolizujúce šťastie. Pred dieťa položia niekoľko predmetov, napríklad známky, knihy, pero, atrament, papier, mince, šperky, kvety, rúž, jedlo, hračky. Ak je bábätko dievčatko, pridajú ešte varešku s lyžičkou, ktoré predstavujú varenie, nožnice s pravítkom ako symbol šitia, niť a knihu ako symbol vyšívania. Rodičia potom posadia batoľa pred tieto predmety a bez pomoci či navádzania ho nechajú, nech si vyberie, čo ho najviac zaujme. Po ktorom z nich siahne, ten vyveští jeho budúcnosť. Výber podľa tradície určuje záujmy drobca, predpovie kariéru a čo ho bude v dospelosti zaujímať. Ak si vyberie známky, bude úradníkom, pri perách a knihách jeho voľba symbolizuje záujem o literatúru a písanie, vareška a šitie napovedá domácu gazdinku. V prípade, že batoľa zamieri k hračkám alebo koláčikom, bude viesť bohémsky život. Rodičia a príbuzní dúfajú v svetlú budúcnosť drobca a táto oslava je spôsob, ako dať svoju túžbu najavo.
Pri obdarúvaní Číňanov, malých, či veľkých však musíme pamätať, že nikdy by ste im nemali darovať hodinky. Tie totiž znamenajú smrť.
Oslava prvého školského dňa
Každé dieťa v Nemecku, ktoré začína školu, sa dozvie legendu o strome v učiteľovej záhrade. Na strome rastú papierové kornúty, nazvané Schultüten. Sú plné sladkostí, hračiek a rôznych drobností do školy. Deti ich dostávajú už od roku 1810 a symbolizujú oslavu ich prvého školského dňa.
Voľakedy išli deti prvýkrát do školy s rodičmi, bez svojej Schultüte. Stretli sa s učiteľmi, prezreli si školu a triedy a dozvedeli sa, ako škola funguje, čo ich čaká a na čo sa pripraviť. Rodičia ich zatiaľ čakali vonku. Kým skončila celá procedúra a mohli odísť domov, prišli ich príbuzní, predovšetkým starí rodičia a priniesli papierové kornúty. Dali ich deťom a spravili si spomienkové fotografie. Potom sa išlo domov a malí školáci si kornúty otvorili až tam. Dnes je situácia trochu iná. V niektorých školách privítajú deti ich starší spolužiaci divadelným alebo hudobným predstavením. Potom idú deti aj s rodičmi do tried a chvíľu zotrvajú. Svoje Schultüte si drobci otvoria ešte v škole, niekedy si môžu ich obsah aj navzájom vymeniť. Sú však aj školy, ktoré trvajú na tom, aby si kornúty deti otvárali až doma.
Zdroj: onetz.de
Najkrajšie rodičovské zvyky domorodcov na celom svete:
- Najideálnejšia detská výživa je materské mlieko. Matky dojčia svoje batoľatá až do veku 4, 5 rokov bez časových ohraničení, počas dňa i noci, jednoducho vtedy, keď majú drobci chuť. Preto bábätká plačú len zriedkavo.
- Bábätká by nemali poznať samotu. Batoľatá sú s ľuďmi celý čas. Nosia ich rodičia alebo starší súrodenci, či rodinní príslušníci, kým otec s matkou pracujú. V noci spia tiež s rodičmi alebo súrodencami. Nepoznajú kočíky, nosia sa priamo na tele dospelých. Vďaka tomu sú neustále s niekým a vidia svet z perspektívy dospelákov.
- Bábätká prirodzene vyžadujú ľudský kontakt. Preto ich nosia rodinní príslušníci buď na tele, alebo matky priamo na prsníkoch. Všetci prirodzene vedia, že drobcom sa dobre darí kvôli ľudskému teplu.
- Spoločné spanie je bežné. Rodiny spia spolu, najmä v zime. Aby sa vyhli chladu, dajú si rúčky a nôžky na slabiny rodičov alebo do podpazušia. Vďaka tomu si dokážu udržať optimálnu telesnú teplotu a uľahčujú si nočné dojčenie. Rodičia i deti majú kvalitnejší spánok a vďaka silným väzbám z detí vyrastajú nezávislí dospelí.
- Výchova je na pleciach všetkých. Tento postoj je v rozpore s našim svetom, kde stojí najmä na rodičoch. Tí sú potom prirodzene vyčerpaní a frustrovaní. V kmeňoch existuje kolektívna zodpovednosť za výchovu, starostlivosť a zabezpečenie drobcov.
- Žiadne tresty. Mnohé domorodé kmene neuznávajú tresty. Namiesto toho veria, že dieťa sa naučí samo. Veria, že úlohou rodiny je zasadiť dobré semeno do detskej duše. Reakcia na pozitívne správanie má väčšiu silu než tzv. zlé správanie. Tiež si myslia, že drobec sa naučí rýchlejšie, keď nebudú zasahovať do prirodzeného behu života. Samozrejme, že v prípade ohrozenia na živote konajú. Majú množstvo tradícií, ktoré pomáhajú deťom v získavaní nezávislosti a seba disciplíny.
