Čerstvé matky majú toho akurát dosť. Musia si zvykať na dramatické zmeny vo svojom živote, ktoré so sebou prináša príchod malého človiečika, bojovať s popôrodným blues, chronickou únavou, či bolestivými prsníkmi. Okolie sa snaží iniciatívne matke pomôcť a poradiť, hoci často krát sa dobrý úmysel minie účinku. Niektoré otázky sú totiž nemiestne, zasahujú do súkromia neprimeraným spôsobom a iné sú za hranicou dobrého vkusu, ba priamo drzé. Napriek tomu, že ich môžete myslieť dobre, radšej sa zamyslite nad tým, čo sa vlastne matky pýtate ešte pred tým, než jej všetečnú otázku položíte.
Kedy ideš naspäť do práce?
Čerstvá mama má plné ruky práce s novorodeniatkom, úlohy v domácnosti, je unavená, nevyspatá a možno má na starosti ešte prvorodeného. Táto otázka bude u nej aktuálna minimálne až o niekoľko mesiacov neskôr, takže pokiaľ nie ste jej zamestnávateľ, nechajte na ňu, aby sa ňou zaoberala, keď to bude aktuálne. Navyše, hoci to môžete myslieť v dobrom, z tejto otázky môže trčať, že mamu súdite. Podsúvate jej pocit, že byť doma s deťmi nie je skutočná „práca“, je to len materská „dovolenka“.
Okrem toho, na takúto otázku neexistuje správna odpoveď. Nech mama prijme akékoľvek rozhodnutie, vždy sa môže javiť ako príliš skoro alebo príliš neskoro. V prvom prípade sa okolie zvyčajne zhrozí, aká je to krkavčia matka, keď už ide do práce a zaškatuľkuje ju ako bezohľadnú karieristku, ktorá úbohé dieťa odložila do jasličiek. V druhom vyjde ako lenivá žena, flákačka, s povolaním matka, ktorú nezaujíma nič len soplíky, nočníky a odgrcnutia.
Je to dobré bábätko?
Kam smerujete takouto otázkou? Po prvé, troj či štvormesačný drobec ešte nestihne naplno prejaviť celú škálu svojho charakteru tak, aby matka dokázala bleskovo uzavrieť s definitívnou platnosťou či ide o stelesnenie dobra alebo nad ním zlomiť palicu, pretože jeho srdcervúci plač ho už teraz s istotou odsudzuje na životnú rolu zlého a bezcharakterného človeka. Po druhé, podľa akých kritérií sa posudzuje charakter novorodeniatok? Čo musia spraviť, aby ich matka mohla navždy zaškatuľkovať – dobrý/zlý? Má napríklad dĺžka spánku či množstvo vypitého mlieka relevantnú výpovednú hodnotu o jasných či tienistých stránkach jeho povahy?
Napokon, viete si predstaviť, že matka zvesí hlavu, zaslzí a trasľavým hlasom prizná: „Nie, Andrejko je skutočne zlé bábätko. Zaslúžili sme si úplne iné.“
Taký zlatý chlapček!
Vidíte to krásne cudzie dieťa, má veľké zvedavé modré oči, kučeravé blonďavé vlásky, biele tričko so šedou ligotavou hviezdou a červené kraťasy. Podídete bližšie a s obdivným výdychom šepnete: „Aký zlatý chlapček. Ako sa volá?“ Nuž, za pozorovací talent máte mínus. Je to dievčatko. Na uškách jej visia náušničky a na nožičkách má obuté sandáliky s kačičkou. Buď sa matka na vás pohŕdavo pozrie a zavrčí: „Emka,“ alebo sa dočkáte mrazivo sarkastickej poznámky o vašom vlastnom pohlaví. A niet sa čo čudovať. Práve ste urazili jej najdôležitejšieho a najkrajšieho človeka, čím ste spáchali hrozný čin voči nej samej. Dobrá rada, ak si nie ste úplne istí, či sa na vás usmieva princezná s krátkymi vláskami alebo dlhovlasý zbojník, zostaňte v bezpečí stredného rodu dieťa. Skúste napríklad zvolať: „Aké roztomilé bábo. Ako sa voláš?“
Dojčíš?
V dnešnej dobe pretlaku informácií je zbytočné, aby ste aj vy sprostredkúvali čerstvej matke plusy či mínusy dojčenia, samozrejme, pokiaľ nie ste laktačná poradkyňa alebo vás o to priamo nepožiada. Rozprávať sa o častiach tela druhej osoby, bez jej výslovného želania, je nevhodné, neetické a zasahuje do matkinej integrity. Nestarajte sa o jej prsníky, ani o to, čo s nimi vo voľnom čase robí. Neriešte, do kedy plánuje dojčiť svoje dieťa, ani ona nerieši, koľko krát denne jedávate vy a do kedy to plánujete robiť.
Ak vidíte matku, ktorá na verejnosti dojčí, uvedomte si, že kŕmi bábätko. Rovnako ako matka, ktorá mu dá fľašu s umelým mliekom do ruky. Obe robia len to, čo považujú za najlepšie pre svoje dieťa, aby utíšili jeho hlad alebo ho rýchlo upokojili. Neposudzujte preto ani jednu z nich.
Kedy bude svadba?
Táto otázka je opäť zo súdku tých, ktoré zbytočne hodnotia kroky novej matky. Ako to, že sa nevydala ešte pred tým, než otehotnela? Fuj, hriešnica jedna. Nezáleží na tom, či s otcom dieťaťa žila v jednej domácnosti už možno desať rokov. Nie sú manželia, nemali počať dieťa, keď nemajú spoločné priezvisko. Lebo len ono zaručí pevnú budúcnosť vzťahu a harmonické prostredie pre potomstvo. Bez ohľadu na rozvodové štatistiky.
A možno to bolo celé inak. Možno sa pokúšali o bábätko a nedarilo sa im. Svadba nebola prioritou. Tou bol drobec, ktorý je napokon tu. A všetko ostatné už nie je dôležité. Radšej nechajte všetečné a hodnotiace otázky tak a tešte sa s novými rodičmi z malého človiečika.
Kedy bude druhé?
Čo chcete počuť? Či má mladý pár pohlavný styk? Alebo jeho frekvenciu? Prípadne vás zaujímajú iné šťavnaté detaily z ich spálne? Na rozvoj fantázie si radšej pustite film, pikantérie si vyhľadajte na internete a zvážte, či by sa vám podobná konverzácia páčila, ak by ste to boli vy, kto by hral hlavnú rolu.