Čerství rodičia to majú zložité. Učia sa za pochodu systémom pokus omyl. Keď deti odídu z domu uvedomia si, že často krát sa zdali bezvýznamné veci dôležitými a tým kľúčovým sa zase nevenovala dostatočná pozornosť. Čo by rodičia urobili inak, ak by opätovne dostali šancu byť rodičom svojim drobcom?
Zbytočné nákupy
Určite by som nakupovala menej. Ešte mi len lekári potvrdili, že budeme mať dcéru a už som chodila z obchodu do obchodu. Mala som všetko a z každého aj navyše, keby náhodou. Po narodení som však zistila, že aj tie najmenšie veci sú jej veľké a opäť som sa vrhla na ďalšie, doplnkové nákupy. Samozrejme, časom som prišla na to, že štvormesačné mesačné bábätko nepotrebuje v teplom období sukničky, šatočky, tričká, leto prežije v niekoľkých bodynkách. Rovnako tak, pokiaľ bábo nechodí, nešpinia sa mu tepláčiky na von, takže je zbytočné kupovať mu niekoľko párov a každý deň ho obliekať do iných. V zime je navyše celé zababušené, takže aj pokiaľ chcete, módu strúhať nemôžete.
Zuzana
Ja som sa asi dva mesiace rozhodovala, aký kočík synovi kúpiť. Študovala som všetky dostupné značky, odkiaľ sú, aké modely ponúkajú, čítala som na fórach a bazároch rady a tipy mám, ktoré ich odporúčali či ohŕňali nad nimi nos. Vedela som všetky rebríčky bezpečnostných spotrebiteľských testov niekoľko rokov dozadu. Keď som sa konečne rozhodla pre jednu značku a typ, váhala som medzi kúpou z druhej ruky a novým. Napokon mi rodičia prispeli a kúpila som nový, skutočne veľmi drahý. Dnes si myslím, že to bolo zbytočné a na tých pár mesiacov, kým sa zmestil do vaničky, mohol mať aj použitý.
Petra
Sebadôvera na prvom mieste
Viac by som dala na svoj inštinkt. Keď môj drobec plakal v postieľke, stáli sme s manželom nad ním a hútali, čo mu asi je. Chcela som ho vziať na ruky, ale manžel tvrdil, že ho rozmaznám, nech zostane ležať, aspoň sa mu nebude kriviť chrbtica. Po chvíli mi to však nedalo a keď sa neupokojil prihováraním, privinula som si ho. Okamžite stíchol.
Lucia
Mala som divný pocit z našej pediatričky. Keď prišla na prvú prehliadku novorodenca, zbežne prezrela dcérku, ale nedala nám, neskúseným, mladým rodičom žiadne rady ohľadne umývania, utierania, čo s hnisavým pupčekom, nepovedala kedy s bábätkom von, ako často kúpať. Pri očkovaní odmietla diskutovať o pridaní očkovania proti rotavírusom, vraj keď to nie je povinné, netreba. Definitívne som vzala dcérinu kartu až vtedy, keď sme skončili v nemocnici s rotavírusom, ktorému sa možno dalo zabrániť.
Lenka
Pri prvom dieťati sa na mňa valili informácie a dobré rady zo všetkých strán. Sama som mala nejakú predstavu o tom, čo by som pre dcéru chcela, no nechala som sa ovplyvniť. Dnes ľutujem, že som počúvala svokru, keď tvrdila, že plač malej neublíži, mamu, keď mi radila, aby som jej kúpila ohrádku na hranie a nenechala ju loziť po celom byte, kamarátku, keď ma v čase separačnej úzkosti dcérky presviedčala, že robím dobre, že ju neberiem na ruky, nech sa naučí, že mama nie je stále po ruke, manžela, keď klamal dcére, že mama už nemá pre ňu mliečko a nebude ju viac dojčiť.
Dana
Čistota na úkor zážitkov
Myslím, že by som nestavala čistotu a poriadok v dome na prvé miesto. Pamätám si, ako deti ráno, po zobudení, rady pribiehali k nám do veľkej postele a chceli sa maznať a hrať. Lenže ja som vždy znervóznela, pretože nosili so sebou hračky, vodu, farbičky. Čisté biele periny som zväčša dávala po ich víkendových nájazdoch prať. Nebola som spokojná, ak som videla, že deň, dva sa nevysávalo. Na chodbe plno piesku, kamienkov, odtrhnutých kvietkov, niekedy aj chrobáčiky. To ma vytáčalo, chodila som za drobcami ako dozorca a sledovala, ako po sebe upratujú. Navyše som sa namiesto hrania s nimi oháňala handrou na prach, handrou na zem, handrou na toaletu. Nechcela som, aby sa hrali s vodovými farbičkami, aby mi pomáhali piecť, aby skákali do kaluží. V jednom kuse u nás niečo hučalo, práčka, umývačka riadu, vysávač. Spokojná som bola len vtedy, keď manžel vzal drobcov von a ja som konečne mohla všetko vyčistiť, vydezinfikovať a vyleštiť. Dnes už deti odišli z domu, máme čisto a voňavo a ja rozmýšľam, čo by som dala za to, keby za mnou niekto prišiel a s lepkavými prštekmi mi chcel zapliesť vlasy alebo ako veľmi by som sa potešila, ak by som našla zablatené stopy malých čižmičiek uprostred obývačky.
Eva
Prchavý detský svet
Viac by som deti počúvala, namiesto toho, aby som ich poúčala. Pamätám sa, že syn sa mi chcel zveriť, že dokázal vyliezť na strom až úplne hore. Bol na seba pyšný, lenže ja som ho v polovici zastavila, zhrozená, čo všetko sa mu mohlo stať. Prerušila som ho s výčitkami o nezodpovednosti, hrozbami a strašením o možných následkoch. Bolo to zbytočné. Svoju skúsenosť už získal, mohla som ho oceniť, že sa mu to podarilo a možno len okrajovo upozorniť, aby si dával pozor.
Natália
Aspoň by som sa pokúsila nezvýšiť na nich hlas. To, že som na oboch kričala, veľmi ľutujem. Videla som, ako zle sa vedia správať navzájom, že po sebe kričia, vyčítajú si veci, nadávajú a keď vycítia slabé miesto, zatnú do živého. Bola som zhrozená, až kým som si neuvedomila, že to majú odo mňa. Veď ja som kričala, keď som sa dostala pod tlak, nezdráhala som sa rozdávať podpásovky. Namiesto toho, aby som sa ja inšpirovala ich čistým, nevinným a krásnym svetom, zatiahla som ich do svojho a ukázala ho v tom najhoršom svetle.
Zuzana
Zaznamenávala by som všetko. Spoliehala som sa na svoju pamäť, ale dnes viem, že je chabá. Dnes si môžem prezrieť pár fotiek z Vianoc, narodenín a výletov. V každodennom zhone som málokedy vytiahla foťák, aby som odfotila úsmevy, úspechy. Nepamätám si prvé slová svojich detí, neviem, kedy urobili prvý krok, netuším, aká rozprávka bola ich najobľúbenejšia. Kameru sme nemali, no mohla som si aspoň robiť poznámky, zápisky. Nespoliehajte sa, že potom si to poznačíte. Neskôr už nebude čas a následne si už nebudete pamätať, čo ste si vlastne chceli poznačiť.
Jana
