Teroristické útoky sa, bohužiaľ, stávajú súčasťou našej doby a ich čoraz častejší výskyt bolestne zasahuje nielen do životov dospelých, ale aj detí. V búrlivom toku informácií, drastických videí a hrozivých fotografií si možno našich najmenších všimneme až na konci dňa. Stoja pri dverách obývačky s mackom v ruke a veľkými rozšírenými očami sa nemo dívajú na obrazovky televízií a počítačov. Čo im teraz povedať?
Ako rodičia sa prirodzene snažíme udržať zlé správy mimo detských uší, no z času na čas sa udeje niečo, čomu sa skutočne nedá vyhnúť. Môžu to uvidieť kdekoľvek. Takou udalosťou sú napríklad teroristické útoky. Emóciami vybičované spravodajstvo je všade. Nielen v televízii a rádiu, na internete, ale aj v hlavách všetkých ľudí. Rozprávajú o desivých udalostiach s partnerom, susedkou, či kamarátmi. Ako zareagovať na otázky našich najmenších?
Základnou povinnosťou rodičov je zaistiť, aby sa deti cítili bezpečne. Bez ohľadu na vek, môže ísť o škôlkarov, ale aj tínedžerov. Pocit bezpečia im musíme poskytnúť nielen doma, ale i v škole. Po útokoch v Paríži vydala francúzska vláda a starosta Paríža odporúčania, ako postupovať pri dialógu s deťmi. Ministerstvo školstva pripravilo pre deti leták s cieľom pomôcť pochopiť im, čo sa stalo a zriadilo špeciálnu linku, na ktorej pomáhajú odborníci vyrovnať sa s post traumatickým stresom po útokoch. Ministerka, Najat Vallaud-Belkacem, vyzvala rodičov na dialóg s deťmi. Aj francúzske noviny Liberation, pripravili vlastnú brožúru, ktorá odpovedá na prvotné otázky. Základný pilier všetkých odporúčaní pri rozhovoroch s deťmi je, že nech sa tieto konverzácie uberajú akýmkoľvek smerom, na ich konci sa dieťa musí cítiť v bezpečí.
Počúvajte deti
Pred tým, než začnete sami hovoriť, vypočujte si svoje deti. Možno zachytili správy alebo si náhodne vypočuli rozhovor dospelých. Spýtajte sa ich, čo vedia. Potvrďte fakty a povedzte, že skutočne veľa ľudí zomrelo v dôsledku veľmi zlej udalosti. Môžete priznať, že neviete, prečo sa to stalo. Jedna parížska mama na synovu otázku, prečo teroristi zaútočili na futbalový štadión, kde sa odohrával priateľský zápas, odpovedala: „Nuž, nepáči sa im, ako ľudia žijú vo Francúzsku.“ Priznala, že nie je expertkou, ale otázku zodpovedala tak, že synovi nateraz postačuje.
Školáci sa určite stretli s teroristickými útokmi v správach na internete. Porozprávajte sa s nimi a zistite, čo už vedia, aké fotky a videá videli, ako sa pri nich cítili, čo sa ich dotklo. Obrazové posolstvo býva silnejšie, než bežná spravodajská reč. Ak sa rozprávali s kamarátmi v škole, možno majú teraz nesprávne informácie, hovorte s nimi otvorene a na rovinu. V prípade, že to necháte na ich rovesníkov, možno uletia do sveta fantázie, čo je v tomto prípade skryté riziko. Nechcete, aby si domýšľali, že niekto ich prenasleduje a chce im ublížiť.
Hovorte na rovinu
Buďte k deťom úprimní, nikdy im neklamte. Rozprávajte otvorene a priamo aj s tými malými, ktorí ešte len možno chodia do škôlky. Veľmi malé deti nerozumejú tomu, že niekto zomrel. Až okolo piatich, šiestich rokov pochopia, že smrť je definitívna. Vtedy im môžete vysvetliť viac faktov. Nehovorte im o smrti opisne, napríklad, že niekto „zaspal večným spánkom“. Môžu sa následne začať báť chodiť v noci spinkať. Malé deti nepotrebujú počuť všetky detaily, ani poznať politický kontext. Ak chcete, môžete hlbšiu diskusiu otvoriť s tínedžermi, pokiaľ budú mať sami záujem.
Zdôraznite deťom, že sme v bezpečí
Priznajte, že teroristický útok nie je bežnou, každodennou udalosťou. Nehovorte deťom o zlých ľuďoch, skôr zlých činoch, ktoré spravili. Oboznámte ich s bezpečnostnými opatreniami, vďaka ktorým sú všetci chránení. Povedzte im, kto konkrétne ich ochraňuje a akým spôsobom. Spomeňte napríklad policajtov, vojakov, kontroly dokladov pri vstupe na územie štátu, bezpečnostné kontroly na letiskách a podobne. Nezabudnite na to, že deti sú ďalšou generáciou, a preto záleží na tom, čo si donesú do dospelosti. Ak sa budú báť, nezostane im priestor pre súcit, ktorý je tak veľmi potrebný na zachovanie ľudskosti.
Hovorte o pomoci, ktorú si ľudia v čase tragédií poskytujú
Po tom, ako im vysvetlíte fakty o teroristickom útoku, upriamte ich pozornosť na ľudskosť dotknutých. Napríklad súdržnosť parížskeho ľudu a solidaritu celého sveta. Zdôraznite fakt, že väčšina ľudí chce mier na celom svete. Ako hovorí Fred Rogers, americký populárny moderátor detských programov, hľadajte tých, čo pomáhajú: „Keď dôjde ku katastrofe, vždy sa zamerajte na pomáhajúcich. Pretože ak hľadáte tých, čo pomáhajú, viete, že nádej ešte žije.“ Ukážte deťom sanitky, lekárov prvej pomoci, bezpečnostné zložky, ktoré bolo napríklad vidieť v uliciach Paríža, ako sa snažia pomôcť a dostať ľudí do bezpečia.
Pridajte svoj osobný postoj
Deti sa učia pozorovaním dospelých, rodičov, učiteľov. Zaujíma ich vaša vlastná reakcia na tieto udalosti. Buďte si istí, že pozorne počúvajú vašu konverzáciu s inými dospelými. Majte preto svoje správanie a výber slov pod kontrolou.
Môžete deťom povedať podobnú príhodu z vášho detstva, keď ste sa báli a ako ste sa s tým vyrovnali. Ak sa vám nevedia zdôveriť priamo, pomôžte im nájsť spôsob na vyjadrenie svojich pocitov. Niektoré deti nechcú hovoriť o strachu, obavách, hrozivých myšlienkach. Možno pomôže, ak ich požiadate, aby nakreslili obrázok, ukázali na hračkách ako sa cítia alebo napíšu o tom pár viet.
Na druhej strane, možno deti nechcú vôbec hovoriť o týchto udalostiach. Nenúťte ich rozprávať, ak sa na to necítia. Je úplne v poriadku, ak chcú ísť radšej von, hrať futbal alebo sa bicyklovať. Nechajte ich byť deťmi.
