Geniálne dieťa? Ale kdeže! Iba poznala znak, ktorý znamená - papať. Priložila pršteky k ústam a poklepala nimi po perách. Ak by nepoznala toto gesto, o chvíľku by nervózne odhodila hračku, začala by mrnčať a následne spustila plač. Ten by prerástol do kriku a vy by ste sa pokúsili uhádnuť, čo asi chce. Spinkať? Mamu? Nudí sa? Tiež by ste asi znervózneli, lebo jej plač už trvá nejakú chvíľu a naberá na obrátkach. Čo jej je?!
Zdrojom mnohých dramatických scén batoliat je ich obmedzená schopnosť komunikácie. Nevedia rozprávať, preto prirodzene dávajú najavo svoje potreby zväčša plačom. Neschopnosť rodičov porozumieť vlastnému bábätku vedie k záchvatom hnevu a hysterickým scénam maličkých. Určite sa vám stalo, že ste sa pokúšali upokojiť kričiace dieťa a cítili ste sa zúfalo, unavene a bezmocne, pretože ste nedokázali uhádnuť, čo v danom momente bábätko chce.
Ak máte záujem, môžete batoľatám pomôcť preklenúť toto obdobie bez slov tak, aby slzy zostali naozaj len na nevyhnutné „bobo“. Aj vy budete sebavedomejší, že rozumiete svojmu dieťaťu a viete sa s ním „porozprávať“, hoci ešte nesfúklo prvú sviečku na torte. Práve znaková reč umožňuje detičkám dať najavo svoje potreby jednoducho a efektívne. Dokážu vám pomocou znakov povedať, či sú hladné, potrebujú objať alebo ich bolí bruško. Vďaka nej odstránite mnoho spúšťačov hysterického kriku a budete si môcť užiť spoločné chvíle v pohode.
Prínosy znakovej reči:
- Praktický: zažijete menej hnevu a viac zábavy
- Emocionálny: dieťatko si vytvára bližší vzťah s rodičmi
- Kognitívny: podporuje vývoj mozgu bábätiek
Bábätká používajú znakovú reč samé od seba
Porozumenie hovorovej reči a schopnosť používať gestá sa od malička vyvíja oveľa rýchlejšie než samotná schopnosť hovoriť. Výsledkom je, že batoľatá sú schopné dorozumieť sa vďaka znakovej reči dávno pred tým, ako budete počuť ich prvé slová.
Bábätká nám signalizujú svoje potreby neustále, stačí ich pozorne sledovať. Keď sa napríklad hráte na schovávačku a skrývate svojmu batoľaťu tváričku pod bavlnenú plienočku, hneď ako prestanete, nadšene vám zakýva ručičkami, aby ste pokračovali. Alebo keď podíde k vám, rozpaží rúčky, zakloní hlavu a pozrie vám do očí, určite viete, že chce, aby ste ho vzali do náručia. Prípadne, ak sedí vo svojej vysokej stoličke a búcha lyžičkou na tanierik je očividné, že už ste mu mali jedlo naservírovať dávno. Tým, že reagujete na jeho potreby, mu pomáhate rozvíjať nielen jazykové schopnosti, ale aj sociálne a emocionálne cítenie.
Ako to funguje
Bábätká už od narodenia vnímajú, že každý predmet alebo činnosť má svoj názov. Sledujú vaše ústa a vidia, že pomenovania všetkých vecí sú rôzne. Preto raz dávame kútiky pier hore, inokedy dolu, niekedy sa jazyk dotkne podnebia, vzápätí ústa len pootvoríme. Motoricky však ešte nie sú schopné napodobniť vás od útleho veku, no učia sa závratnou rýchlosťou. Preto vyskúšajte k jednotlivým názvom pridať aj jednoduché gesto – znak. Znak vždy použite popri vyslovovaní samotného slova tak, aby dieťatko pochopilo spojenie slova a použitého gesta. Opakujte tento znak zakaždým, keď budete o danom predmete hovoriť a dajte ho bábätku do ruky. Pri učení potrebujete, aby sa batoľa na vás dívalo, pomáhate mu sústrediť sa a koncentrovať výlučne na to, čo hovoríte a ako to ukazujete. Môžete dieťatku jemne pomôcť naznačiť rukami tvar daného znaku. Uvidíte, že nepotrvá dlho a samo sa ho pokúsi napodobniť. Ak sa mu to hneď nepodarí, nežne mu upravte rúčky, aby sa naučilo správny tvar.
Znakovou rečou si zároveň otvárate cestu k dvojsmernej komunikácii. Ak vám napríklad dieťa ukáže, že chce jesť, môžete mu odpovedať: „Si hladná, však? Nech sa páči, tu je polievočka. Chutí ti? Nie je studená?“ Trávite konverzáciou dlhší čas, čo je ideálny spôsob ako podporiť rozvoj reči.
Kedy vám niečo povie?
Začať so znakmi môžete v ľubovoľnom veku dieťatka. Nečakajte však, že okamžite dostanete spätnú väzbu. Bábätká porozumejú vašim znakom približne od šiesteho mesiaca, kedy sa učia ovládať svoje rúčky tak, že sa im podarí zaťapkať, či zamávať. Ich túžba komunikovať zosilnie behom deviateho či desiateho mesiaca. Proces porozumenia začne tak, že bábo sa bude snažiť napodobniť váš znak. Niekedy si to nemusíte všimnúť, lebo jeho znaky budú nedokonalé, napríklad nespojí obe rúčky, ale mierne nadvihne len jednu, prípadne nedosiahne na svoje čelo, tak sa dotkne len líca. Často mu bude chvíľu trvať, kým vám naznačí aký taký pokus o znak, nechajte ho sústrediť sa a možno o minútu sa mu podarí rozhodiť ručičky nejakým spôsobom.
Buďte v učení konzistentní, znaky opakujte pri každej možnej príležitosti. Onedlho budete prekvapení, že vaše dieťa pochopí koncept znak – predmet a ukáže vám ho v pravej chvíli. Ideálne je začať napríklad slovom a znakom „ešte“. Bohato ho využijete pri kŕmení. Po každom súste sa spýtajte drobca, či chce „ešte“ a ukážte mu príslušný znak. Rýchlo pochopí, že spojenie rúk znamená ďalšiu lyžičku do úst a neskôr sám iniciatívne tento znak ukáže. Od prvého znaku po jeho bežné použitie môže uplynúť aj vyše mesiaca, preto buďte trpezliví a na dieťatko netlačte. Učenie znakov má byť v prvom rade zábava.
Aké znaky používať?
Symboly znakov si môžete nájsť na internete (výborný zdroj, ak ovládate angličtinu je tu), naučiť sa ich na kurzoch alebo si spolu s bábätkom vymyslieť vlastné. Môžete sa tiež inšpirovať znakmi posunkovej reči. Je však dôležité, aby ich poznali ľudia, ktorí trávia s dieťatkom najviac času. Rovnako je na vás, či naučíte bábätko len základné znaky – „mama, tato, mliečko, papať, piť, ešte, stačí, spinkať, kúpať sa, pes“ alebo budete pokračovať a naučíte ho viac. Čím väčšiu zásobu znakov bude dieťa poznať, tým zmysluplnejší dialóg s ním môžete nadviazať, hoci v skutočnosti ešte povie len zopár slov.
Ak bude vedieť znaky, bude chcieť aj rozprávať?
Obavy, či znaková reč neovplyvní tú skutočnú, sú úplne zbytočné. Podľa štúdie Goodwyn, Acredolo, a Brown (2000) je opak pravdou. Znaky môžu podporovať rozvoj slovnej zásoby. Obohacujú jazyk, nenahrádzajú ho.
Výsledky prieskumov podporujú učenie znakovej reči u bábätiek.
24 mesiacov
36 mesiacov
96 mesiacov
Batoľatá, ktoré používali znakovú reč, v priemere rozprávali viac ako 27 a 28 mesačné deti a tiež vytvárali dlhšie vety.
Deti ovládajúce znakovú reč rozprávali v priemere porovnateľne so 47 mesačnými, čím predbehli rovesníkov takmer o celý rok.
Deťom, ktoré vedeli znakovú reč, namerali v priemere o 12 bodov vyššie IQ ako ich rovesníkom, ktorí žiadne znaky nepoznali.
