Ako sa vyhnúť plagiátorstvu alebo o rizikách podvodu

Slovo „plagiát“ je derivátom gréckeho plagia, čo znamená „nečestný“, a latinského slova plagiarius, čo znamená „okrádanie ľudí“. Podľa online verzie Encyklopédie Britannica je plagiát okrem iného: „akt, ktorý berie názory inej osoby a vydáva ich za vlastné. Podvod úzko súvisí s falšovaním a pirátstvom, praktikami, ktoré sú všeobecne v rozpore s autorskými právami.“  Rôzni vedci sa pokúšali nájsť odpovede na to, aké sú dôvody plagiátorstva, najmä z pohľadu študentov. Napríklad Dorothy Jones Z Norfolk University v roku 2011, skúmala názory študentov, uviedla, že hlavným dôvodom plagiátorstva študentov je získať lepšie hodnotenie alebo sa uchýlia sa k plagiátorstvu, pretože sú príliš zaneprázdnení, nemajú dostatok času či záujem napísať vlastnú prácu alebo plagiát nepovažujú za závažný problém. Cítia sa tiež pod tlakom zo strany spolužiakov. Tím vedcov, ktorí v roku 2017 skúmali faktory, ktoré majú za následok podvádzanie študentov univerzity, zistili, že podvádzanie v akademickom prostredí je významne spojené s demografickými charakteristikami, charakterovými kvalitami a postojmi študentov.

Typy plagiátov

Skupina iParadigms, vo svojom projekte, ktorý slúži na osvetu v oblasti plagiátorstva vytvorila zoznam nasledujúcich techník tvorby plagiátov. Delí sa na plagiáty bez uvedenia citácie zdrojov a s uvedením citácií.

Plagiáty bez citácie zdrojov

1. Doslovný prepis – autor prepracuje cudziu prácu slovo po slove a vydáva ju za vlastnú.
    
2. Fotokópia – autor skopíruje významnú časť textu priamo z jedného zdroja bez vykonania zmien.
    
3. Zlepenec – autor sa snaží zamaskovať plagiátorstvo kopírovaním z niekoľkých rôznych zdrojov. Zlaďuje vety tak, aby zapadali do seba pri zachovaní ich pôvodnej formulácie.
    
4. Slabé prestrojenie – autor ponechá základný obsah dokumentu nezmenený, no prevedie úpravu vzhľadu dokumentu a zmení kľúčové slová a frázy.
    
5. Práca z lenivosti  – autor si dá námahu na to, aby parafrázoval takmer celý dokument z iných zdrojov, namiesto toho, aby venoval rovnaké úsilie originálnej práci.
    
6. Sebaplagiátorstvo – autor použije informácie zo svojej predchádzajúcej práce, čím sa dopustí porušenia zásady originality.

Plagiáty s uvedením citáciou zdrojov

1. Zabudnuté odkazy  – autor spomína meno autora a zdroj, ale zabudne priložiť konkrétne informácie o umiestnení materiálu, na ktorý sa odvoláva. To často maskuje iné formy plagiátorstva zahmlievaním zdroja.
    
2. Zmätené odkazy  – autor poskytuje nesprávne informácie o zdrojoch, takže je nemožné ich nájsť.
    
3. Takmer dokonalé parafrázovanie – autor správne uvádza citácie, ale zabúda doslovne skopírovaný text uzavrieť do úvodzoviek. Aj keď prisúdil základné myšlienky k zdroju, mylne predstiera, že ide o originálnu prezentáciu informácií.
    
4. Kreatívny využívateľ citácií  – autor správne uvádza všetky zdroje, parafrázuje a cituje text v primeranej miere. Dokument však neobsahuje žiadne pôvodne dielo. Túto formu plagiátorstva však býva veľmi ťažké odhaliť, pretože vyzerá ako každá iná dobre spracovaná a preskúmaná práca.
    
5. Perfektný zločin – v tomto prípade autor uvádza citácie a ich zdroje podľa pravidiel, ale parafrázuje niektoré argumenty bez uvedenia citácií. Týmto spôsobom sa autor snaží vydávať parafrázovaný materiál ako svoju vlastnú analýzu vyššie uvedených údajov.

Následky plagiátorstva

Každý výskum je založený na znalostiach a práci ľudí a bez ohľadu na to, či sa používajú ako sekundárne alebo primárne zdroje, je potrebné dbať na spravodlivosť. Spravodlivosť v tomto kontexte znamená, že čitateľ vašej záverečnej práce by mal byť schopný ľahko odlíšiť vašu prácu od práce ostatných (všetky citácie, parafrázy či súhrny). Ak sú v záverečnej práci nejasné hranice, nespĺňate požiadavku spravodlivosti. To znamená nielen to, že podkopávate povahu vedeckého výskumu, ale študent sa dopúšťa podvodu. Rôzne krajiny k plagiátorom pristupujú rôznymi spôsobmi, no na mnohých univerzitách sveta prijali pravidlo nulovej tolerancie podvádzania. Vyvodzovanie dôsledkov potvrdeného plagiátorstva sa realizuje najčastejšie formou „akademického trestu“. Patria sem podľa závažnosti, rozsahu a opakovania priestupku napríklad: nepridelenie kreditov, opakovanie semestra, opakovanie ročníka, vylúčenie zo štúdia, nahlásenie priestupku, odobratie už udeleného diplomu či strata zamestnania. Samozrejme, takýto pisateľ stráca spoločenský kredit a profesionálne meno. Na Slovensku malo dokázané plagiátorstvo za následok neuznania práce či nutnosť jej prerobenia až po vylúčenie zo štúdia.

Slovenská vláda už odobrila spätné odoberanie titulov. Účinná by mohla byť od začiatku roka 2021, pričom by sa mala vzťahovať až na záverečné práce študentov odovzdané po januári nasledujúceho roka. Odoberanie sa má riadiť pritom princípom "kto udeľuje, ten odníma."

Najbezpečnejším a najjednoduchším spôsobom, ako sa vyhnúť riziku plagiátorstva, je venovať tejto problematike dostatok pozornosti a vedieť vopred správne citovať a odkazovať na použité zdroje.

Kúpená záverečná práca na mieru

Mnohí študenti, ktorí si nechajú napísať záverečnú prácu firmou na kľúč, si neuvedomujú riziká, ktoré z toho vyplývajú. V prvom rade, za podvod sú zodpovední len študenti. Spoločnosť pošle objednaný text, ktorý je v zmluve dojednaný len ako podklady k záverečnej práci a je na študentovi, čo s nimi spraví. Ako sa s týmito podkladmi ďalej narába, je už morálna, ale aj trestnoprávna zodpovednosť každého študenta. Navyše, študenti nielenže nevedia, kto im prácu píše, ale ani to, ako vzniká. Dotazníky či výskumy často vznikajú vymyslením, takže hodnovernosť výskumu je prakticky nulová a ľahko dokázateľná. Je zároveň veľmi ťažké obhájiť záverečnú prácu pred komisiou odborníkov, ktorú si študent nenapísal sám.