Články: Pre študentov
O projekte

 

Hrajú sa vaše deti dosť? Spontánna hra je mimoriadne dôležitá pre vývin detského mozgu

Foto: Unsplash
Hra je pre zdravý vývin dieťaťa nevyhnutná. / Foto: Unsplash

Nie každá hra rozvíja dieťa rovnako. Odborníci stále častejšie hovoria o spontánnej či voľnej hre, ktorá je pre každé jedno dieťa pre jeho zdravý vývin nevyhnutná. 

 

Spontánna alebo voľná hra je typom detskej hry, pri ktorej si dieťa samo vyberie námet, zámer, hračky i partnera. Táto hra vychádza z vlastnej potreby dieťaťa, jeho vnútorných motívov i záujmov.

 

Znaky voľnej hry

Ako uvádza autorka knihy Hry v materskej škole v teórii a praxi Soňa Koťátková medzi najčastejšie znaky patria spontánnosť, zaujatie, radosť a uspokojenie, tvorivosť, fantázia, opakovanie a prijatie role.

  • Spontánnosť sa prejavuje v aktívnom a prirodzenom správaní dieťaťa i v bezprostrednom konaní či rôznorodej improvizácii. Podnety k hre vychádzajú od dieťaťa, ktoré si aj samo prirodzene stanovuje svoje ciele a zámery.
  • Zaujatie hrou je možno u dieťaťa pozorovať, keď takzvane nevníma okolie. Dieťa je hlboko sústredené, nechce opustiť svoju hru a bráni sa vonkajším podnetom, ktoré do hry neparia. Pri prípadnom vonkajšom prerušení hry vyslovuje nesúhlas a prejavuje nespokojnosť.
  • Radosť a uspokojení z hry je možné vidieť v tvári dieťaťa. Dieťa môže radosť vyjadrovať mimikou, hlasom, gestami a pohybmi.
  • Tvorivosť je široký pojem zahrnujúci nielen pohybovú oblasť, ale aj i fabulačnú či napríklad konštrukčnú. Dieťa tvorí nové, originálne upravené i konštruované skutočnosti.
  • Fantázia je pri hre veľmi dôležitá, prevažne medzi 3. a 6. rokom pomáha preklenúť obmedzenie detských možností. Hra sa obohacuje o predstavy i skúsenosti detí.
  • Opakovanie je v detskej hre veľmi výrazné. Dieťa rado opakuje obľúbenú hru, páči sa mu vracať sa do  už odskúšaných situácii.
  • Prijatie role vnáša do hry ďalšiu dimenziu. Dieťa si svoju rolu vyberá, pretvára sebou zvolené situácie, ďalej ich rozvíja a upravuje.

 

Dôvody, prečo je voľná hra kľúčová pre detský mozog

1. Významne mení štruktúru mozgu

Sergio Pellis, Ph.D., odborník na neurovedu, vo svojom výskume uvádza, že hra skutočne mení štruktúru rozvíjajúceho sa mozgu dôležitými spôsobmi a posilňuje spojenia neurónov (nervových buniek) v prefrontálnom kortexe, čo je oblasť mozgu považovaná za výkonné kontrolné centrum zodpovedné za riešenie problémov, plánovanie a reguláciu emócií.

Pretože voľná hra zahŕňa skúšanie rôznych stratégií bez konkrétnych cieľov, deti a zvieratá sa naučia rôzne aktivity, tak že ich náhodne skúšajú. Keď Dr. Pellis porovnal potkany, ktoré sa  ako mláďatá hrali s potkanmi, ktorým nebolo umožnené sa hrať, zistil, že aj keď potkany, ktoré sa nehrali, vedeli vykonávať tie isté aktivity, potkany, ktoré sa hrali, boli schopné reagovať na svoju situáciu pružnejším, plynulejším a pohotovejším spôsobom. Ich mozog sa zdal byť viac „plastický“ a lepšie a rýchlejšie reagoval pri nových skúsenostiach. Hod Lipson, počítačový vedec z Cornell tento pokus vysvetľuje tým, že darom hry je, že nás učí, ako sa vysporiadať s neočakávanou - kriticky dôležitou zručnosťou v dnešnom neistom svete.

 

2. Hra aktivuje celý neokortex

To či sa gén prejaví (či je gén aktívny alebo nie) je ovplyvnená mnohými rôznymi vecami v našom živote, vrátane nášho prostredia a aktivít, na ktorých sa zúčastňujeme. Jaak Panksepp, Ph.D., profesor na University of Washington, ktorý študoval hru u potkanov, zistil, že aj polhodina hry ovplyvnila aktivitu mnohých rôznych génov a aktivovala vonkajšiu časť mozgu potkanov, známu ako neokortex, čo je oblasť mozgu používaná pri funkciách, ako je myslenie, jazyk a priestorové uvažovanie. Nevieme s istotou, že sa to deje u ľudí, ale niektorí vedci veria, že sa deje to isté.

 

3. Učí deti, aby mali pozitívnu interakciu s ostatnými

Kedysi si vedci mysleli, že zvieracia hra bola jednoducho praxou, aby sa zvieratá mohli stať účinnejšími lovcami. Štúdia hry Dr. Pankseppa o potkanoch ho však priviedla k záveru, že hra má úplne inú funkciu, a to učiť mláďatá, ako pozitívne komunikovať s ostatnými. Veril, že hra pomáha budovať sociálne správanie.

 

4. Deti, ktoré hrajú, sú často lepší študenti

Sociálne zručnosti získané prostredníctvom hry môžu pomôcť deťom stať sa lepšími študentmi. Výskum zistil, že najlepším prediktorom akademického výkonu vo ôsmej triede boli sociálne zručnosti dieťaťa v treťom ročníku. Dr. Pellis poznamenáva, že „krajiny, v ktorých majú deti viac prestávok počas školy, majú zvyčajne lepšie akademické výsledky ako krajiny, kde majú menej prestávok.“

 

5. Spontánna hra zabezpečí deťom dostatok pohybu

Výsledky ukazujú, že deti majú príliš málo fyzickej aktivity, pretože trávia veľa času sedením (či už  pri elektronických zariadeniach, televízore, ale aj v škole). Voľná hra, či už dieťa behá po dvore, lezie po stromoch znamená pohyb celého tela. Fyzická aktivita pomáha deťom udržiavať si zdravú váhu a bojuje proti rozvoju diabetu typu 2. V dnešnej dobe je lákavé, aby rodičia a deti vyplnili každú minútu svojho dňa nejakou aktivitou - od kurzov cudzích jazykov až po športové tréningy, nehovoriac o presných plánoch na trávenie letných prázdnin. Rastúci počet výskumov o výhodách voľnej hry naznačuje, že by rodičia možno mali deti na chvíľu nechať, aby sa hrali samy. Ako ukazuje výskum Dr. Pellisa, je to pre nich v konečnom dôsledku to najlepšie.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.