Články: Pre študentov
O projekte

 

Negatívne emócie sú ako tmavé tunely. Ak vás raz opäť bude vaše dieťa hnevať, spomeňte si na to!

Lenka Nezbedová
Autor článku
Foto: Bigstock
Zvládať emóce nie je ľahké pre deti, ale ani pre dospelých. / Foto: Bigstock

Všetky negatívne emócie u detí raz prehrmia. Skôr alebo neskôr. A kedy sa tak stane, záleží aj od nás, rodičia.

 

Jedna psychologička mi raz povedala, že ak raz moje dieťa prežíva silné negatívne emócie, mám si len spomenúť na to, že iba práve prechádza tmavým tunelom. Všetci sme ako vlaky a emócie sú tmavé temné tunely, ktorými si musíme prejsť.

Musíme sa hýbať, aby sme čo najskôr vyšli z tejto tmy a našli svetlo – samých seba, ktorých sme stratili. Svetlo, ktoré nás opäť zaleje pokojom a dovolí nám uvoľniť sa. Pretože už vieme, čo je okolo nás. Vidíme, že nám nič nehrozí, že svet okolo nás je láskavý a bezpečný.

 

Možno to znie jednoducho, ale v rozhodujúcich chvíľach je stále mnoho rodičov, ktorí nevedia, čo dieťa prežíva. A čo to spôsobuje?

 

Dieťa sa trápi dlhšie

Aj tí najlepší rodičia sa môžu mýliť. A svojimi reakciami len zadržiavajú dieťa v tuneli emócií, z ktorého nutne potrebuje vyjsť von. Mohli by sa nadýchnuť a vydýchnuť a povedať:

 

„To bude v poriadku, poď ku mne.“


„Viem, že sa hneváš, ale to prejde.“


Alebo nepovedať vôbec nič a len si pomyslieť: „V tomto prípade neustúpim, lebo je to pre mňa dôležité, ale nebudem stupňovať napätie. Zajtra, pozajtra, ... to už bude určite lepšie.“

 

Rodič nemusí dieťaťu vždy ustupovať, aby sa z desivého tunela okamžite dostalo von. To by mu z dlhodobého hľadiska určite neprospievalo. Ale reakcie rodiča môžu ovplyvniť, či sa napätie v danej chvíli ešte vystupňuje alebo nie. A teda či sa dieťa v desivej tme zdrží alebo vo svojom vnútri o chvíľu nájde pokoj.

 

Plačom si dieťa privoláva pomoc

Ak začne dieťa plakať, vždy volá o pomoc. Dostalo sa do tunela, v ktorom nechce zostať, no nevie, ako z neho von. Neraz sú to pocity osamelosti, zahanbenia, neprávosti, ignorácia dospelých či smútok, s ktorými sa deti snažia vyrovnať, no nedarí sa im to. Zostali uväznené v tme. Niekedy pomôže rodič svojou pozornosťou. Inokedy všetko uľahčia len slzy ako deťom, tak i nám dospelým. A nájdeme opäť to svoje JA, pokoj, ktorý nám chýbal.

 

Buďte preto pri hnevajúcich deťoch trpezliví. Žiadny tunel nie je nekonečný. Pamätajte, že na konci každého tunela je svetlo. Len v tom tuneli deti, prosím, nezdržujte.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.