Autorka je školská psychologička a špecialistka na pozitívnu edukáciu.
Nádej. Tak silné, no tak ťažko uchopiteľné slovo. Kde po nej siahnuť, keď sa nám zdá, že sa vytráca?
Už od pradávnych čias ľudia verili, že všetko zlé sa môže na dobré obrátiť. Ľudia taktiež verili, že všetko úsilie či trápenie bude nakoniec aj napriek ťažkostiam a problémom dávať nejaký zmysel. Ľudia od nepamäti vnímali niečo ako nádej.
Príbeh o pandorinej skrinke a nádeji
Nádej ale nebola vždy vnímaná ako niečo pozitívne. Jeden z najstarších príbehov o nádeji je príbeh z gréckej mytológie o Pandorinej skrinke. Obyvatelia antického Grécka vnímali nádej skôr negatívne, nakoľko básnik Hesiodos, autor príbehu o Pandore, opisoval nádej ako jeden z posledných spôsobov, ako sa pomstiť ľudstvu. Úlohou Pandory bolo okrem iného zachytiť nádej a nedať ju smrteľníkom. Nádej bolo to, čo zlo zatlačilo na úplné dno. Antickí filozofi nádej odmietali a pozerali sa na ňu ako na niečo, čo ľuďom dáva prílišný optimizmus a spôsobuje zmätok.
Ďalší filozofi ako Sofokles a Platón zdieľali presvedčenie, že ide iba o nejaký druh ilúzie a niečo, čo nás má oklamať pri rozhodovaní. Dokonca aj najväčšia osobnosť pozitívnej psychológie a antického Grécka, Aristoteles, nepovažoval nádej za cnosť a nevnímal ju príliš pozitívne.
Nádej ako cnosť
Zmena vo vnímaní nádeje nastala neskôr a prinieslo ju kresťanstvo. V kresťanstve má nádej mimoriadne významné miesto a spolu s vierou a láskou, vytvárajú tri základné cnosti. To ponúklo svetu dva hlavné prístupy k nádeji. Prvý, kde je nádej darom a nevyžaduje si žiadne úsilie a druhý, kde je nádej cnosťou, ktorú treba kultivovať.
Nádej ako spôsob uvažovania
Presne v týchto rozmeroch pristupuje k nádeji aj moderná psychológia. Vďaka výskumu sa dá dnes konštatovať, že nádej nie je iba niečo vzduchoprázdne a nepodstatné. Je to mimoriadne dôležitý fenomén, ktorý významnou mierou prispieva k psychickému a fyzickému zdraviu človeka.
K nádeji sa dá pristúpiť dvoma spôsobmi. Prvý hovorí o nádeji ako o spôsobe uvažovania, tzv. nádejnom myslení a druhý skôr ako o emócii.
Prvý prístup predstavuje nádej ako kognitívnu zložku ľudského správania, ku ktorému je nevyhnutné mať zadefinovaný cieľ, mať cesty ako sa k cieľu dostaneme a dôležitá je aj snaha, či vytrvalosť. Nádej je podľa tohto konceptu nielen prázdne presvedčenie ale je to aktívny prístup k stanovenému cieľu, za podpory vytrvalosti a práce.
Nádej ako emócia
Druhý prístup vníma nádej ako emóciu. Je to presvedčenie človeka, že veci, ktoré si prajeme si nakoniec nájdu svoju cestu, aj napriek negatívnym udalostiam a dobre dopadnú. Tu je dôležité povedať, že ani tu nie je nádej pasívna činnosť. Je k tomu dôležitá motivácia, vytrvalosť a angažovanosť. Takáto nádej sa volá prežívaná nádej a je to základná dôvera v to, že veci nakoniec dobre dopadnú, aj keď ich nemáme pod kontrolou. V tomto prípade hrá dôležitú úlohu zmysluplnosť života, dobré vzťahy, viera a spiritualita.
Pozor na falošnú nádej
Dôležité je spomenúť aj niečo také, čo sa volá falošná nádej. Tá hovorí o tom, že nádej môže mať aj svoju odvrátenú stranu. Môžeme mať napríklad celkom dobre zadefinovaný cieľ, ale máme zlé zvolené cesty. Napríklad, chcem si nájsť lepšie platenú prácu, no nezlepšujem si svoje zručnosti, nevzdelávam sa alebo si nehľadám aktívne prácu. Alebo chcem menej nadávať, hnevať sa, no nepracujem na sebe, neovládam sa, prípadne sústreďujem svoju pozornosť hlavne na to, čo ma vyvádza s rovnováhy. To má za následok, že sa točím v negatívnej špirále neúspechu, sklamania, prípadne úzkosti.
Druhou možnosťou falošnej nádeje je to, že si stanovím nereálny cieľ. Ako napríklad, že nikdy nechcem zostarnúť. To je veľmi jasne niečo nereálne.
No a ďalšou možnosťou je aj to, keď sú naše očakávania a ciele založené len na domnienkach.
Výskum nádeje - Hope Barometer
Výskumu nádeje sa dlhé roky venuje v Českej republike Doc. Alena Slezáčková PhD., ktorá má na starosti účasť Česka v medzinárodnom projekte Hope Barometer. Je to mimoriadne zaujímavý projekt, ktorý vznikol vo Švajčiarsku v roku 2009 a zúčastňujú sa ho viaceré krajiny, ako Nemecko, Francúzsko, Malta, Poľsko, Izrael, India, Austrália, Česká republika a iné. Slovensko nie je súčasťou projektu. Jeho cieľom je podporovať fenomén nádeje v spoločnosti, ponúkať informácie o tom, čo ovplyvňuje nádej, ako ju vieme zvyšovať, čo všetko dobré nám prináša a podobne. Hope Barometer vznikol taktiež ako odpoveď na výskum strachov a obáv „Worry and Fear Barometer“, ktorý je vedený dvoma veľkými finančnými inštitúciami vo Švajčiarsku. Ide o výskum, ktorý je známy hlavne v nemecky hovoriacich krajinách. Autori Hope Barometru zároveň tvrdia, že výskum strachov a obáv zvyšuje citlivosť ľudí voči negatívnym udalostiam a situáciám v živote človeka. A to následne negatívne ovplyvňuje celú spoločnosť.
Nádej v čase pandémie
Hope Barometer sa realizoval aj v roku 2020. Zber dát prebiehal na jeseň a začiatkom decembra. Posledný výskum je veľmi zaujímavý z toho dôvodu, že sa konal počas pandémie a niektoré otázky boli zamerané aj na vzťah nádeje a pandémie. Výskumu v Českej republike sa zúčastnilo 257 respondentov, ktorí odpovedali na dotazník s niekoľkými otázkami. Medzi nimi boli aj také, ktoré sa týkali toho, ako ľudia vnímajú rok 2020 a aké sú ich vyhliadky na rok 2021 v oblastiach ako osobný život, národná politika, národná ekonomika, sociálne problémy, klíma a životné prostredie a celkovo zvládanie pandémie v krajine. Dotazník sa pýtal aj na to, čo si ľudia najviac prajú, v čo dúfajú, čo robia pre splnenie svojich prianí a kto, prípadne čo je zdrojom ich nádeje.
Výsledky pre Českú republiku ukázali, že ľudia boli na stupnici 0 až 5, kde 0 je najmenej a 5 najviac v roku 2020 spokojní nasledovne:
- osobný život 3,6
- národná politika 2,0
- národná ekonomika 2,3
- sociálne problémy 2,3
- klíma a životné prostredie 2,4
- zvládanie pandémie 2,3
Zaujímavé boli ale očakávania a vyhliadky na rok 2021. V Českej republike ľudia očakávajú, že v tomto roku dôjde k zlepšeniu vo všetkých oblastiach okrem národnej ekonomiky. Tieto výsledky ukazujú, že ľudia veria, že sa veci budú postupne zlepšovať, pestujú v sebe nádej a vidia to pomyselné svetlo na konci tunela. Výsledky pre Slovenskú republiku nemáme.
Čo a kto pomáha nádeji?
Česká republika sa spomínaného výskumu zúčastňuje od roku 2013. Za sedem rokov výskumu môžu prezentovať aj iné zaujímavé výsledky. Napríklad, na otázku, „V čo dúfate? Čo si prajete?“, ľudia najčastejšie odpovedajú:
- Šťastné partnerstvo, manželstvo, rodinu
- Vlastné zdravie
- Harmónia v živote
- Dobré a dôverné vzťahy s druhými ľuďmi
- Osobná nezávislosť a sloboda
Na otázku, „Čo robíte pre splnenie svojich nádejí?“, ľudia odpovedali nasledovne:
- Veľa premýšľam a analyzujem okolnosti.
- Veľa čítam a informujem sa.
- Prijímam zodpovednosť a angažujem sa.
- Motivujem svoju rodinu.
- Motivujem svojich priateľov.
A na otázku „Kto je zdrojom vašej nádeje?“ boli najčastejšie odpovede takéto:
- Manžel/ka, partner/ka
- Nádej si dodávam sám/sama
- Priatelia
- Obyčajní ľudia, ktorí obdivuhodne zvládajú svoj život
- Rodičia, prarodičia
Výskum nádeje zároveň ukázal, že ľuďom v nádeji pomáha práve tzv. nádejné rozmýšľanie. A teda schopnosť nerezignovať, nevzdávať sa, plánovať do krátkej budúcnosti, stanovovať si reálne, dosiahnuteľné ciele. Takíto ľudia lepšie zvládajú stres, vykazujú menšie známky úzkosti a depresie, sú vo väčšej duševnej pohode a sú sami k sebe láskavejší.
Čo robiť aby sme nestratili nádej?
Medzi konkrétne stratégie, ktoré podporujú nádej patria:
- Hľadanie zmyslu a pozitívne prerámovanie myšlienok – schopnosť vidieť aj v tom náročnom niečo zmysluplné a prínosné.
- Aktívny prístup a sústredenie sa na pozitívne maličkosti dňa – robiť čokoľvek, čo nám robí radosť, dáva zmysel, dodáva energiu. Základ je nebyť pasívnym a nekonštruktívnym.
- Pozitívne emócie – hľadajte a prežívajte pozitívne emócie. Medzi ne patrí radosť, hrdosť, vnútorný pokoj, smiech a humor, láska, vďačnosť, prežívanie krásy, inšpirácia a pohltenie záľubou, aktivitou či prácou, ktorá nám robí radosť.
- Pozitívne plánovanie – na čo sa tešíte? Dnes, zajtra, tento týždeň alebo najbližšie obdobie? Môžu to byť maličkosti, no dávajú nám cieľ, smer a prinášajú radosť.
- Sociálna podpora a ľudia – požiadať o pomoc alebo byť v kontakte s ľuďmi, ktorí sú nám blízki, sme s nimi radi, dodajú nám silu a radosť.
- Spiritualita a viera – pre niekoho to znamená modlitbu, pre niekoho prírodu a kontakt s niečím väčším ako som ja sám, pre niekoho meditácia a vnútorné skľudnenie.
Čo nádeji škodí? Rezignácia, vzdanie sa a sebaobviňovanie. Neustále hľadanie chýb a prílišná sebakritika.
Kde teda hľadať nádej, ak sa vytráca?
Veda tvrdí, že máme viacero zdrojov a každému sedí niečo iné. Mali by sme hľadať, čo pomáha každému individuálne. No nádeje by sme sa nemali vzdávať, pretože nám pomáha byť zdravšími, zvládať prekážky a dodáva nám silu. Nádej ale nie je niečo, čo si vieme vnútiť. Výskumníci tvrdia, že ak sa príliš tlačíme do niečoho, tak to môže mať nakoniec opačný efekt. Kľúčová je autenticita, postupné prijatie niektorých myšlienok, či realizácia krokov, krátkodobé a malé ciele, mať niekoľko ciest ako svoje malé ciele chceme dosiahnuť, aktívny prístup, upriamovanie pozornosti aj na to, čo funguje a nielen na to, čo je zlé. No a sociálna podpora. Bez dobrých ľudí okolo seba je totiž každý boj veľmi ťažký.
Zdroje:Staňová, L., Souvislosti naděje, životních hodnot, a harmonie v živote, 2019 Rozhovor s Alenou Slezáčkovou na tému: „Ako si udržať nádej a duševné zdravie“, Psychologie.czWaters, L., Positive psychology in a pandemic
