Väčšinou sme presvedčení, že naše konanie je výsledkom ľudského rozhodovania. No nie vždy to takto funguje. Mozog sa nás snaží občas nejakým spôsobom oklamať a ilúziu pretvára na skutočnosť. Pozrime sa na niekoľko javov, ktoré to spôsobujú.
1. Syndróm variacej sa žaby
Tento syndróm vychádza zo skutočného fyzikálneho pokusu. Ak žabu umiestnite do vody, ktorej teplota jej vyhovuje a vodu postupne zahrievame, žaba stratí silu na stabilizovanie telesnej teploty. Keď je voda uť príliš horúca, nedokáže vyskočiť a zahynie. Pokiaľ žabu rovno vložíte do nádoby s horúcou vodou, okamžite vyskočí. Podobne aj ľudia, ktorí sa ocitnú v nepríjemnej, ale nie priamo život ohrozujúcej situácii, sú ochotní znášať neustále menšie nepríjemnosti, kým ich to emocionálne úplne nevyčerpá. Môžu to byť nezdravé vzťahy s blízkymi, zlá práca, ktorú neznášajú a podobne. Toto všetko sú pasce, do ktorých hodíme sami seba kvôli neochote niečo zmeniť.
2. Konzervatívne myslenie
Často sa mozog doslova zasekne na zastaraných presvedčeniach a predstavách. Tieto predstavy sa dokážu na dlhú dobu usadiť v hlavách mnohých ľudí. Je to preto, lebo všetko nové, spôsobuje strach a obavy. Existuje veľa ľudí, ktorí preferujú túto formu myslenia. Je pre nich ťažké opustiť zastarané informácie, ktoré už dávno nie sú aktuálne. Sami seba tak oberajú o život v realite, ktorá sa neustále mení.
3. Pštrosí prístup
Keď sa dejú zlé veci, stáva sa, že niektorí ľudia odmietajú poznať podrobnosti súvisiace s nepríjemnou situáciou. Človek ako keby strká hlavu do piesku. Zlé informácie sa snaží ignorovať a prednosť dáva tomu, že nechce takmer nič vedieť o danom probléme. Správa sa podobne ako pštros, ktorý tiež strká hlavu do piesku, ako keby nechcel vidieť realitu.
4. Efekt slepej škvrny
V čom spočíva podstata efektu slepej škvrny? Sú to prejavy správania, ktoré v súvislosti s našou osobou vníma naše okolie, ale my sami si ich ale neuvedomujeme. Je to vlastne druh psychickej obrany pred skutočnosťami protirečiacimi tomu, ako sa vnímame a hodnotíme. Ľudia majú sklon pozorovať chyby v konaní iných, avšak ignorujú vlastné chyby, a to aj úplne očividné. V jednoduchosti môžeme povedať, že kognitívna slepá škvrna je tzv. chyba alebo omyl, pri ktorom veľmi rýchlo vnímame názory iných alebo ich zmýšľanie, no u seba veľa vecí nevidíme alebo nerozpoznáme. Podľa výskumov takmer každý človek podľahol pôsobeniu tohto efektu aspoň raz za život.
5. Heuristika dostupnosti
Často preceňujeme význam najľahšie dostupných informácií, teda takých, ktoré sa dajú jednoducho vyhľadať, napadnú nám ako prvé, a to najmä v situáciách, keď sa rozhodujeme. Presadzujeme teda ako prvé to , čo nám napadne a tvrdohlavo to presadzujeme. Podľa úsudku založeného na nesprávnej informácii potom vytvárame ďalšie, často zaujaté názory – rovnako nesprávne. Napríklad niekto, kto obhajuje svoj zlozvyk, bude tvrdiť, že vie o niekom, kto fajčil tri balíčky cigariet denne a dožil sa sto rokov. Jeho mozog pritom celkom racionálne tuší, že tento prípad, pokiaľ nie je úplne vymyslený, musí byť úplne ojedinelý. Dotyčný však vzťahuje automaticky uvedený prípad aj na seba a svoju situáciu a sám seba presvedčí, že sa nemusí ničoho obávať.
6. Dunning - Krugerov efekt
Dunning - Krugerov efekt je kognitívna zaujatosť, pri ktorej ľudia s nízkou schopnosťou v určitej pozícii alebo pri riešení nejakej úlohy preceňujú svoje schopnosti. Ide teda o ľudí, ktorým keď sa niečo podarí urobiť v určitej oblasti, ich predstavy o vlastných schopnostiach začínajú spravidla podliehať skresleniu a prehnane im stúpa sebavedomie. Práve preto sú niektorí nováčikovia na pracovisku schopní poskytovať „cenné“ rady ľuďom s dlhoročnou praxou, skúseným odborníkom v odbore, pričom vlastné chyby nevidia. A naopak, niektorí ľudia s vysokými schopnosťami a veľkou skúsenosťou, ktorí odvádzajú špičkové výkony, majú sklon svoje výsledky trochu podceňovať. David Dunning a Justin Kruger dostali za výskum a opis tohto javu v roku 1999 Nobelovu cenu.
7. Uprednostňovanie nulového rizika
Výskumy ukazujú, že pokiaľ človeka postavíme pred voľbu medzi znížením neveľkého rizika na nulu a podstatným znížením rizika naozaj veľkých rozmerov, väčšina ľudí zvolí prvú možnosť, a to aj vtedy, ak to bude kontraproduktívne rozhodnutie. Nulové riziko je pre ľudský mozog často najpríťažlivejšie.
8. Efekt emočnej predčasnosti
Predstavte si, že ste sa rozhodli našetriť si na auto. V určitej chvíli, dajme tomu pár týždňov pred kúpou, si uvedomíte, že už čoskoro budete mať celú čiastku pohromade a prežívate veľmi silné emócie. V duchu už auto kupujete, už ho takmer máte. A práve preto nebudú vaše emócie také silné, až sa skutočne stanete majiteľom vytúženého vozidla. Možno dokonca pocítite isté rozčarovanie.
9. Efekt vedra s krabmi
Bolo zistené, že krab ponorený do vedra sa dokáže z nádoby dostať von vtedy, ak je v nej sám. Akonáhle je vo vedre krabov viac, chytajú sa jeden druhého a z tohto dôvodu sa z vedra nedostane žiadny. To isté sa deje v spoločnosti, a tak vzniká tento efekt. Ľudia si podvedome neprajú, aby niekto v ich okolí menil život k lepšiemu, pretože na pozadí jeho úspechu by oni sami vyzerali horšie. Typické je kolektívne prehováranie človeka, ktorý sa v práci pochváli, že si zaplatil permanentku na plaváreň. Mnohí mu hovoria, aby necvičil, neplával, že to nemá význam, že vyzerá dobre, že je to zbytočné. Kolegovia si podvedome neprajú, aby sa mu podarilo to, čo si stanovil za cieľ.
10. Efekt doktora Foxa
Toto je tiež veľmi častý jav. Väčšina ľudí má tendenciu veriť slovám výrazných a dokonalých rečníkov, ktorí majú charizmu. Či majú aj pravdu, už nie je také dôležité. Na začiatku 70. rokov minulého storočia bol uskutočnený pokus. Pred spoločnosť uznávaných psychológov a psychiatrov, ktorým „odborne“ ako „doktor Fox“ prednášal tajne najatý herec, ktorý o problematike nevedel vôbec nič. Svoju prednášku si vymyslel, obohatil ju mnohými odbornými výrazmi, ktorým nerozumel ani on sám a pridal k tomu všetkému veľa nezmyslov. Bol však vynikajúcim rečníkom. Mal naozaj veľký úspech. Po prednáške ešte pol hodiny odpovedal na otázky odborníkov, ktorým vôbec nerozumel, ale podarilo sa mu povedať celkom múdre vety a nezabudol spomenúť, že pozná odborné knihy alebo články odborníkov, s ktorými diskutoval. Efekt doktora Foxa je dôkazom toho, prečo množstvo siekt, politických strán a rôznych pseudovedeckých odborov má veľký úspech v spoločnosti.
