Články: Pre študentov
O projekte

 

Vedci z Harvardu zistili, že pôst predlžuje život

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Množstvo písomných prameňov od rôznych civilizácií po celom svete, bez ohľadu na náboženstvo, uvádza realizáciu pôstu a jeho početné výhody. Aj súčasní vedci sa čoraz častejšie tejto problematike venujú. / Foto: Bigstock

Slovo pôst je pre viacerých ľudí strašiakom. Netreba sa ho však báť, lebo telu je občas potrebné dopriať i detoxikáciu, pri ktorej nielen schudnete, ale sa vám aj zregenerujú vnútorné orgány.

 

História nám naznačuje že pred viac ako 2500 rokmi bolo v starovekom Egypte, Indii a Grécku realizované občasné hladovanie, ktoré posilňovalo telo a predlžovalo život. Množstvo písomných prameňov od rôznych civilizácií po celom svete, bez ohľadu na náboženstvo, uvádza realizáciu pôstu a jeho početné výhody. Napríklad Pythagoras systematicky hladoval 40 dní pred skúškami na Alexandrijskej univerzite, a to isté vyžadoval od svojich žiakov. Hippokrates, ktorý je  považovaný za „otca medicíny“, odporúčal pred liečbou vyžmýkať z tela všetko nepotrebné, kým sa neobnovia funkcie tela. Počas kritického vrcholu choroby predpisoval zásadne pôst. Jedným z dôvodov, kvôli ktorému sa ľudia v minulosti postili, bola zvýšená vnímavosť voči duchovnu. Na povrch sa dostávali rôzne duchovné zvuky, mantry, ktoré vtiahli človeka do modlitieb a pomáhali mu na ceste za vyššími stavmi vedomia. Sokrates i Platón sa pravidelne postili s cieľom dosiahnuť vyšší stupeň duchovného poznania. Perzskí uctievači Slnka, keltskí kňazi i kňazi starovekého Egypta hladovali, aby boli pripustení k vyššiemu zasvieteniu. I v dnešnej dobe prakticky všetky náboženstvá v nejakej forme pracujú s týmto konceptom a pôsty sú dnes bežné v kresťanstve, judaizme, budhizme, hinduizme, v islame. Problematika pôstu však čoraz viac zaujíma aj súčasných vedcov a v tejto oblasti ukstutočňujú množstvo výskumov.

 

Pôst a štúdie z Harvardskej univerzity

Štúdia vedcov z Harvardskej univerzity preukázala, že občasné hladovanie ovplyvňuje mitochondriálne siete a môže predĺžiť život. Vedci zistili, že manipuláciou s mitochondriálnymi sieťami v bunkách, či už obmedzením stravy alebo genetickou manipuláciou, ktorá tento proces napodobňuje, môžeme predĺžiť život a prispieť k podpore zdravia. Mitochondrie sú pôvodom baktérie. Dodnes majú svoju vlastnú DNA, ktorá je odlišná od bunkovej DNA. Počas evolúcie sa včlenili do buniek, aby dokázali prežiť v podmienkach, ktoré nastali na Zemi. Mitochondrie sú ako bunkové elektrárne. Tak ako sa v elektrárni spaľuje uhlie alebo plyn a vyrába sa z neho elektrická energia, čo je premena jednej formy energie na druhú, tak sa aj v mitochondriách cukor a tuk metabolizuje na životne dôležitú energiu - ATP. ATP predstavuje primárny zdroj energie pre bunku. Mitochondrie sa nachádzajú vo všetkých bunkách, či už sú to svalové, obličkové, pečeňové, nervové a podobne. Koľko mitochondrií je v jednej bunke, závisí od jej úlohy, ktorú v tele plní. Napríklad bunky mozgu, nervov, srdca či pečeňové bunky majú až do 5000 mitochondrií v jednej bunke. Je to preto, že sú to veľmi dôležité orgány v tele a majú aj veľkú spotrebu energie – teda ATP. Bunky, ktoré potrebujú menej energie, obsahujú aj menej mitochondrií. Napríklad bunky kostí. Tie majú len do 300 mitochondrií. Svalové bunky majú tiež veľa mitochondrií. Správnou športovou záťažou sa dokonca množstvo mitochondrií vo svalových bunkách zvyšuje, lebo sval tým, že sa pravidelne zaťažuje, potrebuje aj viac energie, a teda aj viac mitochondrií. Celková hmotnosť všetkých mitochondrií v ľudskom organizme je 6-10 kg.

To, že napríklad starí Egypťania používali občasné hladovanie pred viac ako 2500 rokmi, aby získali lepší zdravotný stav a predĺžili si život, zaujalo aj vedcov z Harvardu, a tak začali robiť rôzne pokusy.

 

Pokus s dážďovakmi

Vedcom sa podarilo zastaviť starnutie v skupine dážďoviek ovplyvnením mitochondrií - bunkových organel, ktoré sú  zodpovedné za výdaj energie pre bunkovú aktivitu. Podarilo sa im to vďaka tomu, že ich vystavili pravidelnému pôstu. Pôst výrazne predĺžil krátku dĺžku života dážďovky, ktorá za bežných okolností žije iba dva týždne. Hlavná autorka štúdie Heather Weir uviedla: „Ukázalo sa, že nízkoenergetické podmienky, ako je diétne obmedzenia a občasné hladovanie, podporujú zdravie počas starnutia. Zistenie, prečo je to tak, je zásadným krokom k tomu, aby bolo možné využívať liečebné výhody hladovania. Naše objavy otvárajú nové cesty pri hľadaní terapeutických stratégií, ktoré znížia pravdepodobnosť rozvoja ochorení, ktoré  súvisia so starobou. "

Vedci tak potvrdili, že obmedzenie stravy červov alebo napodobnenie obmedzenia stravovania genetickou manipuláciou s proteínom snímajúcim energiu nazývaným AMP-aktivovaná proteínkináza (AMPK), udržiava mitochondriálne siete v kondenzovanom alebo „mladistvom“ stave. 

„Aj keď predchádzajúca práca ukázala, že prerušovaný pôst môže spomaliť starnutie, iba teraz začíname rozumieť základnej biológii. Zistili sme, aká dôležitá je plasticita mitochondriálnych sietí v súvislosti s pôstom, “ uviedol William Mair, docent genetiky a hlavný autor štúdie.

 

Ďalšie benefity pôstu

Pôst nepredlžuje len vek. Má aj množstvo ďalších výhod.

  1. Telo sa očisťuje a zbavuje nahromadených škodlivín.
  2. Výrazne  sa zlepšuje zažívanie.
  3. Pomáha pri liečbe chorôb látkovej premeny (napr. DNA, inzulínová rezistencia).
  4. Pomáha pri chudnutí.
  5. Čistí pleť a zlepšuje akné.
  6. Zlepšuje stravovacie návyky tým, že zmenšuje závislosti na nezdravých potravinách (sladkosti, alkohol, káva..).
  7. Posilňuje imunitný systém a regeneráciu organizmu.
  8. Zlepšuje fungovanie mozgu, koncentráciu, pamäť, kreativitu…

Čítajte viac o téme: Výskum
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.