Čo prezrádza o deťoch voľná hra?

Hra je aktivita, pri ktorej sa cení jej priebeh viac ako jej výsledok a všetky deti ju potrebujú k tomu, aby sa správne vyvíjali. Obrovský význam má pre ne predovšetkým voľná hra.

Voľná hra sa vyznačuje tým, že si pri nej dieťa samo vyberá námet, zámer, hračky i partnera na hranie. Táto hra vychádza z vlastnej potreby dieťaťa, z jeho vnútorných motívov a záujmov. Je to prostriedok, ktorý deti učí, že nie sú bezmocné. Počas hry, mimo dospelých, majú kontrolu samy nad sebou aj nad situáciou a môžu praktizovať to, čo si vysnívali. Vo voľnej hre sa deti učia robiť vlastné rozhodnutia, riešia svoje vlastné problémy, vytvárajú i dodržiavajú pravidlá. Voľná ​​hra predstavuje  úžasné okno do detského sveta. Deti nám pri nej dovoľujú  nahliadnuť do vlastného sveta. Napríklad,  keď si spontánne vyberajú námet hry, dospelí majú napríklad prehľad o tom, čo sledujú v televízii, s akými hrdinami momentálne žijú alebo ako vnímajú vzťahy v rodine. Učiteľky v materskej škole vidia okrem iného aj to, kto má aké postavenie v kolektíve, ale vidia tiež aj prvé príznaky šikanovania.

Voľná hra podporuje rozvoj inteligencie, fantázie a všetkých zmyslov

Voľná hra je potrebná hlavne pre rozvoj inteligencie dieťaťa. Dieťa totiž počas nej skúma svoje okolie a bez rušivých zásahov plní úlohy, ktoré si samo zadalo. Robí to tak dlho, pokým nestratí záujem. Pri voľnej hre si dieťa samo posúva svoje hranice. Ideálne tento proces prebieha niekde v prírode, v členitom teréne, kde si môže vytvárať skrýše, lezie po stromoch, stavia si vlastné príbytky, využíva vodu, pôdu, prírodné materiály. Ak si deti samy zadajú úlohu, necítia únavu a dokážu vynaložiť väčšiu námahu. Je to pre ne výzva, vďaka ktorej si môžu vyskúšať svoje sily. Dospelým táto detská činnosť často pripadá nezmyselná a zbytočná, ale pre deti má svoje opodstatnenie. Štúdia psychológov z University of Colorado odhalila, že voľná hra posilňuje sociálne väzby, vytvára emocionálnu zrelosť, rozvíja kognitívne zručnosti a posilňuje fyzické zdravie. V rámci kognitívnych zručností sa deti učia plánovať, vymýšľajú si vlastné úlohy, sú aktívne, vedia sa samy organizovať pri hre. Tým, že sa počas hry učia stanoviť si vlastné ciele, im to aj v budúcnosti pomáha pri prekonávaní prekážok a skôr dosiahnu úspech. Vedci prišli aj na to, že vďaka voľným hrám sú deti lepšie pripravené učiť sa v škole, majú lepšie známky a v dospelosti sú tiež šťastnejšie a dosahujú lepšie výsledky vo viacerých oblastiach. Autori štúdie skúmali 70 šesťročných detí. Zisťovali, koľko času tieto deti venujú voľným hrám a spontánnym aktivitám. Zistili, že deti, ktoré sa vo veľkej miere zapájali do voľných hier, mali zvýšenú vlastnú iniciatívu, aktivitu, samostatnosť a sebareguláciu. Tieto zistenia sú v súlade aj so zisteniami profesora psychológie Boston College Petra Graya, ktorý skúma výhody hry v ľudskom živote. Vo svojej knihe Sloboda učenia: Prečo odkrytie inštinktov v hre urobí naše deti šťastnejšie, viac sebavedomé a úspešnejšie v škole, píše o tom, ako hra podporuje rozvoj výkonných funkcií, vôle, sebaovládania a sústredenosti.

Voľná hra v materskej škole

Aj v materskej škole sa nájde čas, ktorý môže byť vymedzený na voľnú hru. Môžu to byť chvíle, keď sa deti ráno schádzajú v triede. Tiež popoludní, keď čakajú na rodičov, s ktorými pôjdu domov. To sú typické príležitostí pre voľnú hru. Keď je dobré počasie a deti sa hrajú vonku, tiež je možné využiť voľnú hru. Učiteľky aj pri voľnej hre musia byť neustále v strehu. Detské nápady sú naozaj rôznorodé, je potrebné dozerať na všetky detské výmysly. Počas voľnej hry však učiteľky majú možnosť pozorovať správanie detí. Je to krásna príležitosť uvedomiť si, kto hrá v kolektíve akú úlohu a akú zastáva pozíciu. Do voľnej hry deti prinášajú témy, s ktorými sa stretávajú vo svojom bežnom živote. Učiteľky sa do hry síce nezapájú, tvária sa, že jej nevenujú pozornosť, vždy však nenápadne zostávajú v obraze. Keď napríklad zistia, že hra začína mať prvky agresivity či iných násilností, musia zasiahnuť a  odviesť pozornosť detí iným smerom. Učiteľka nemusí základný rámec hry nejako ohraničovať a vymedzovať. Mala by  byť len pripravená zasiahnuť a situáciu riešiť vo chvíli, keď sa hra uberá smerom, ktorý do škôlky nepatrí. Existujú však aj situácie, keď  je  ale vhodné, aby učiteľka sama prišla s aktuálnym námetom k voľnej hre. Je to napríklad vtedy, keď sa deti pripravujú na výlet, divadelné predstavenie alebo škôlku v prírode. V takejto situácii sa môžu skúsiť hrať na to, že sú v reštaurácii, že práve prišli z výletu alebo že sledujú herca na javisku.

Podmienky na voľnú hru v materskej škole

Ak voľná hra detí prebieha v materskej škole, učiteľka musí na túto činnosť pripraviť adekvátne podmienky, ktoré spočívajú hlavne v zaistení bezpečného  priestoru, mala by tiež  vybrať hračky a pomôcky, ktoré ku hre motivujú a deti stimulujú. Toto všetko by mala zabezpečiť vzhľadom na vek detí a v súvislosti k ich vývojovým osobitostiam, k dynamike a prevažujúcim rysom triedy. Potom už len reaguje na prichádzajúce stimuly z okolitého sveta a na situácie, o ktoré sa deti zaujímajú. Učiteľka, ktorá dovoľuje využívať čas a priestor k voľným hrám detí podľa ich predstáv, by mala dokázať ustúpiť do pozadia a napriek tomu byť nablízku. Svoju pozornosť by mala prejavovať predovšetkým širokou škálou neverbálnej komunikácie.

Čo môžu učiteľky sledovať pri voľnej hre?

Keď si deti spontánne hrajú a samy si volia témy, mali by učiteľky sledovať, či niekto nezostáva úplne sám mimo diania. Je rozdiel, keď si nejaké dieťa samo s chuťou stavia v piesku hrad a keď niektoré dieťa len tak osamotené stojí pod stromom. Učiteľka by mala zasiahnuť hlavne vtedy, keď nejaké dieťa sa chce spolu s deťmi hrať, ale ostatné deti ho medzi sebou nechcú a verbálne či fyzicky mu to dávajú najavo. Učiteľka by mala vždy včas zasiahnuť i vtedy, keď hrozí ublíženie. Nielen fyzické, ale aj psychické. Tiež vtedy, keď sa deti niekomu posmievajú, robia si z neho srandu, nechcú ho vziať do hry. Deti by mali vedieť, že nemôžu robiť niekomu to, čo sa mu nepáči alebo si to nepraje. Dieťa musí cítiť, že sa má na koho obrátiť a že je tu niekto, kto mu podá pomocnú ruku. Je potrebné si všímať aj zdanlivo nenápadné a banálne prípady detského hašterenia naozaj nestranným okom a s odstupom. Takto učiteľka môže ľahšie odhaliť aj nevýrazné prvky šikanovania a predísť tak väčším problémom. Niektoré deti vo veku 5 - 6 rokov sú už tak prešpekulované, že dokážu ubližovať práve vtedy, keď sa učiteľka nepozerá na nich. Vedia vystihnúť aj pár sekúnd na to, aby zámerne na niekoho napríklad slovne zaútočili. Učiteľky, ktoré pracujú v materskej škole dlhšiu dobu, majú dobre vyvinutú schopnosť objektívneho pohľadu na jednotlivé deti, vedia sa prispôsobiť objektívne danej situácii a správne v prípade potreby zasiahnuť.

Znaky voľnej  hry

Voľná hra má aj svoje znaky, ktoré je dobre poznať hlavne kvôli tomu, aby učiteľky videli, či sú deti do voľnej hry zapojené alebo nie. Medzi najčastejšie znaky hry patria: spontánnosť, zaujatie, radosť a uspokojenie, tvorivosť, fantázia, opakovanie a prijatie role.

• Spontánnosť sa prejavuje v aktívnom a prirodzenom správaní dieťaťa aj pri improvizácii. Podnety pri hre vychádzajú z dieťaťa, ktoré si aj samo prirodzene stanovuje svoje ciele a zámery.
• Zaujatie hrou možno u dieťaťa pozorovať podľa toho, keď nevníma okolie. Je hlboko sústredené, nechce opustiť svoju hru a bráni sa vonkajším podnetom, ktoré do hry nepatria. Pri prípadnom vonkajšom prerušením hry bude vyslovuje nesúhlas a prejavovať nespokojnosť.
• Radosť a uspokojenie z hry možno vyčítať v tvári dieťaťa. Dieťa môže radosť vyjadrovať mimikou, hlasom, gestami i pohybom. Samovrava dieťaťa umocňuje jeho zážitok z hry, konkretizuje a umocňuje jeho emócie.
• Tvorivosť sa prejavuje tým, že deti  tvoria nové a originálne objekty.
• Fantázia je pri hre veľmi dôležitá. Prevažne medzi 3. a 6. rokom pomáha preklenúť obmedzenia detských možností. Hra sa obohacuje o predstavy i skúsenosti, ktoré dieťa smie meniť a upravovať.
• Opakovanie je v detskej hre veľmi výrazné. Dieťa rado opakuje obľúbenú a odskúšanú hru, páči sa mu vracať sa do už odskúšaných situácií a ďalej ich skúmať.
• Prijatie role vnáša do hry ďalšiu dimenziu. Dieťa si svoju rolu vyberá a napĺňa ju, pretvára sebou zvolené situácie, ďalej ich rozvíja a upravuje a zároveň ich overuje vo vzťahovom kontexte s ostatnými rolami.

Voľná hra podporuje aj pripravenosť na školu

Učitelia považujú sústredenosť za najdôležitejšiu kompetenciu súvisiacu s pripravenosťou na školu. Schopnosť sústrediť sa môže spôsobovať  rozdiely medzi žiakmi. Tí sústrední sú vždy vo výhode. Horšie to majú tí, ktorí sú ustavične rozptýlení. Rozptýlení žiaci potrebujú neustálu motiváciu a pozornosť učiteľa. Ak je v triede veľa žiakov, nie vždy má učiteľ na nich čas, a preto sú v nevýhode. Práve pri voľnej hre si dieťa výrazne formuje aj sústredenosť. Preto je taká dôležitá pre deti, ktoré sa pripravujú na vstup do prvého ročníka.