Takmer každý človek túži po slobode, pokoji, harmónii a spokojnom živote. Často o tom hovoríme, snívame, predstavujem si, aké by to bolo, keby... Realita je však taká, že sme súčasťou systému a zamotávame sa do spoločenských zvyklostí, väzieb, ekonomických závislostí, nekončiacich povinností. Všetko je presne naprogramované. Súčasný život nás často nabáda ku konkurenčnému boju, v ktorom víťazia len tí najsilnejší. Samozrejme, víťazmi chcú byť mnohí, a tak tento vyčerpávajúci boj akoby nemal hraníc. Často okolo seba počúvame: „Konkurencia a boj je súčasťou prírody, a teda aj prirodzenou súčasťou ľudskej spoločnosti. Ľudia sa v tom nezmenia!“ Hoci tento spôsob nazerania na svet je dominantný a mnohým dokonca veľmi vyhovuje, vytvára sa i ďalšia skupina ľudí, ktorá je už z tohto prístupu unavená a vyhorená. Veľa ľudí cíti, že musí existovať aj iná cesta. Mnohí majú na mysli cestu, ktorá súvisí s ich vlastným poznaním, sledovaním vlastných snov, cieľov a hodnôt. Psychológovia už dávno prišli na to, že ľudia, ktorí sa hlbšie zamýšľajú nad vlastnými potrebami, žijú spokojnejší život, pretože zostávajú pokojnejší pri vonkajšom pôsobení na nich či už vplyvom médií, reklamy, alebo pri konkurenčnom tlaku v práci a podobne. Sú to tí, ktorí sa snažia v sebe budovať harmóniu sami so sebou i svetom. Uvedomujú si, že harmónia je všade tam, kde spolu s radosťou a optimizmom vládne pravda a spravodlivé, čestné konanie. Túžbu po harmónii nemožno vymazať z ľudí, existuje od počiatku sveta. Aj keď je často umlčaná, vždy z ľudí nanovo vytryskne. Dnešný svet zabudol na potrebu harmónie v spolužití. Namiesto toho, často zahľadení len do materiálnych cieľov, šliapeme po šťastí a radosti druhých v naivnej domnienke, že to môžeme robiť, že je to úplne prirodzené, veď to robia aj iní a že v dnešnej dobe je to celkom normálne. Ospravedlňujeme svoje konanie vymyslenými argumentmi. Takto sa potom často zamotávame do nepríjemných pocitov zo seba i okolitého sveta a v konečnom dôsledku zisťujeme, že cesta nikam nevedie. Množstvo odborníkov však tvrdí, že cesty existujú, len sa človek musí zastaviť a popremýšľať nad nimi.
1. Plánujte si sny a vytyčujte ciele
Všetci máme svoje sny – skryté túžby po lepšom a krajšom živote. Niekto sníva viac, niekto menej. Súčasný hektický život nepraje sneniu a malým či väčším zastaveniam, pri ktorých sme sami so sebou. Nie je to tak náhodou urobené zámerne? Totiž reklama má vplyv hlavne na nerozhodných a neistých. Všetci naozaj úspešní ľudia v dejinách ľudstva mali radi aj samotu, v ktorej radi snívali, plánovali, vizualizovali. Veľký génius Nikola Tesla, objaviteľ vlastností striedavého prúdu a držiteľ ďalších 111 amerických patentov, dokázal v mysli dokonale navrhnúť prístroj roky predtým, než vytvoril jeho reálny model vo fyzickom svete. Goethe aj Walt Disney denne vstupovali do ríše tvorivých snov a rozjímania a využívali ju ako zdroj nápadov a inšpirácie. Všetci cítime potrebu venovať sa tvorivej činnosti. Skutočnosť je taká, že čím viac času trávime tvorivým snívaním, tým sme úspešnejší. Pretože skôr než niečo vznikne v reálnom svete, musí to najprv vzniknúť vo svete predstáv.
Ciele sú postupné kroky, ktoré nás vedú za snom. Ciele sú sny rozložené na menšie časti. Presne stanovené ciele nás denne privádzajú k čiastočným výsledkom, ktoré sa po mesiacoch alebo rokoch spájajú do veľkého celku. Ciele určujú naše životné smerovanie. Preto sú také dôležité. Určite každý má aj materiálne sny, ale z hľadiska osobnostného napredovania sú dôležité tie sny, ktoré nám pomáhajú duchovne rásť a rozvíjajú naše nadanie či talent. Každý z nás však pozná ľudí, ktorí všetko ponechávajú na náhodu a potom ich náhodné životné udalosti zmietajú na všetky strany. Toto je zároveň aj tá kategória ľudí, ktorá je ľahko ovplyvniteľná a manipulovateľná. Okrem snov a cieľov je potrebné uvedomovať si hodnoty, pre ktoré chceme žiť. Totiž, šťastný život môžeme žiť len vtedy, keď žijeme v súlade s pozitívnymi hodnotami. Zamyslime sa, môžeme prežiť skutočné šťastie, keď si založíme sny a ciele na podvode, klamstve či násilí? Samozrejme, aj takto sa dá dopracovať k cieľu, ale aký pocit nás čaká na jeho konci?
2. Učte sa o sebe aj pri druhých ľuďoch
Študovanie samého seba, keď ste osamote, môže priniesť skvelé výsledky. Ale je dosť pravdepodobné, že to vo vašej hlave vytvorí aj množstvo obáv. Skvelý spôsob, ako sa o sebe naučiť ešte viac, je študovať sa, keď ste s niekým druhým. Všímajte si, ako na vás ľudia reagujú a ako sa správajú. Keď ste s ľuďmi, môže vás to veľa naučiť o tom, aká ste osoba, ako rozmýšľate, reagujete a podobne. Stretnutie s inými vám dáva signál a spätnú väzbu. Kráčam dobre? Nezmýlil som sa? To, čo vidíte, počujete a cítite od druhých ľudí, môže byť vaše zrkadlo. Veci, ktoré sa týmto spôsobom naučíte, nemusia byť vždy príjemné, ale môžu vám pomôcť korigovať ciele. Pomôžu vám vidieť aj to, čo ste si nevšimli, podcenili, nepripisovali ste tomu význam. A tieto zistenia môžu byť tiež úžasné pre vás osobný rast.
3. Vyhnite sa závislosti od uznania druhými
Určite každý chce cítiť, že je šikovný, múdry, úspešný, vtipný, krásny. Ľudské JA chce byť stále väčšie a takmer nikdy nemá dosť. A ako si to má zabezpečiť? Jeden spôsob, ako to robí je ten, že sa snaží získať uznanie druhých. A uznanie na chvíľu tieto pocity aj prinesie. Ale čoskoro ich potrebujete znova. Je to ako droga. Stávate sa závislými na iných a tá závislosť vás môže postupne pripraviť o slobodu. A to nie je nič dobré.
Aby ste našli emočnú stabilitu a aby sme získali kontrolu nad tým, ako sa cítite, potrebujete získať uznanie nie od iných ľudí, ale od seba. Môžete pokojne ešte dnes odstrániť očakávania iných a nahradiť ich vašimi vlastnými očakávaniami a tým, že sa uznáte. A uznať sa môžete vtedy, keď si stojíte za svojím snom a keď sa postupnými krokmi v podobe cieľov k nemu približujete. Táto vaša stratégia vám dáva silu neprestávať v snažení a podporuje vás v sebaistote. Buďte teda sami sebou, autentickí, spontánni, prirodzení, s hlavou plnou vlastnou nápadov, ktoré niekedy majú silu zmeniť svet.
4. Zbytočne neposudzujte iných
Veľmi sme zvyknutí všetko a všetkých porovnávať a posudzovať. A viete prečo? Naše JA sa chce odlíšiť od iných a chce byť lepšie ako JA niekoho iného. Chce byť od ostatných krajšie, múdrejšie, šikovnejšie. Ako sa dá tento spôsob myslenia a pocitov prekonať? Podstata spočíva v uvedomení si emócií, ktoré s porovnávaním a posudzovaním súvisia. Konaniu vždy predchádza nejaký pocit. Keď si tieto pocity začnete hlboko uvedomovať, pozorovať ich a usmerňovať, zabezpečíte si tak kontrolu nad sebou a keď jednoducho pocítite, že vaše ego sa chce len ukazovať či povyšovať, zavládne vo vašom vnútri pokoj a obmedzíte tieto negatívne reakcie. Paradoxne sa potom často stáva, že tí, ktorí na seba nepotrebujú nejako výrazne poukazovať, stávajú sa pre ľudí veľmi príťažliví.
5. Odlišujte podstatné a nepodstatné veci
Niekedy si svoje JA chce človek vybudovať aj tak, že mu na ramená nakladá ďalšie a ďalšie veci. Pridávanie väčšieho a väčšieho množstva vecí iba priťahuje stres a úzkosť. Odstránenie neporiadku a aktivít, úloh a myšlienok, ktoré nie sú až tak dôležité, oslobodzuje váš čas a energiu, ktorú potom môžete využiť na robenie tých vecí, ktoré naozaj robiť chcete. Teda tie, o ktorých snívate, ktoré ste si cielene naplánovali. A rovnako ako sa zmenší neporiadok vo vašom vonkajšom svete, začne sa tiež strácať neporiadok vo vašom vnútornom svete. A dôležité je povinnosti neodkladať. Ich hromadenie vás zbytočne znervózňuje a odberá energiu. A sme vlastne znovu pri plánovaní. Dobré plánovanie je naozaj zárukou úspechu.
6. Buďte proaktívni
Proaktivita je spôsob konania, keď odpoveď na vonkajší (napr. teplo, farba, hluk...) alebo vnútorný podnet (napr. pocit hladu, smädu, bolesti...) je výsledkom slobodnej a vedomej voľby, ktorá je spojená s prebratím iniciatívy a prijatím zodpovednosti za ňu a za jej následky. Proaktivita je opak reaktivity, keď odpoveďou na podnety sú "predprogramované" odpovede.
Proaktívna reakcia znamená vedomé riešenie vzorových situácií preverením použitých vzorov, automatizmov. Vyhľadávanie starých "podobných" použiteľných programov z podvedomia trvá približne 0,3 desatiny sekundy, čo predstavuje časový úsek, počas ktorého je (aspoň v určitých situáciách) ľudské vedomie schopné zasiahnuť a preveriť, či starý návyk, program je naozaj vhodný. Podľa zhodnotenia buď spustí "starý program", alebo môže tvoriť nové a priliehavejšie možnosti správania.
Je veľmi ľahké podľahnúť reaktívnym spôsobom mysle. Necháte sa iba posúvať okolnosťami alebo inými ľuďmi, ktorí niečo vymyslia. Robíte to, čo robia ostatní. Reagujete na čokoľvek. A tak sa postupne strácate v okolnostiach a strácate sami seba. Neskôr sa k tomu pripojí pocit bezmocnosti. Cítite, že z vás vyprcháva život, máte pocit, že prežívate zo dňa na deň bez výraznejšej energie.
Oveľa príjemnejší a užitočnejší spôsob žitia je byť proaktívny. To znamená, že si sami vytvárate situácie, v ktorých sa môžete realizovať. Takto vás život viac baví a často sa dostavia aj lepšie výsledky. Ale na druhej strane je to tiež náročnejšie. Je oveľa ľahšie nechať sa len tak ovplyvňovať a reagovať na to, čo príde. A ak chcete byť proaktívny, tak sa k tomu budete musieť aj odvážne postaviť. Ale aj napriek všetkému proaktívny život je oveľa hodnotnejší a prináša oveľa viac radosti.
Tento svet môže byť aj iný. Človek si však musí stanoviť za svoju prioritu prijatie zodpovednosti, rešpektovať spravodlivosť a čisté konanie vo svojom živote. Musí vedieť, čo vlastne chce, po čom túži, čo chce zažiť, kde sa chce dostať, ako má duchovne rásť. Musí mať predstavu o tom, čo je správne pre neho a čo chce urobiť aj pre iných. Keď sa zároveň opiera o rokmi overené hodnoty, ktoré predstavujú pre svet lásku, dobro a pravdu, drží v rukách kompas, ktorý ho pravdepodobne nasmeruje správne. Nastúpi na cestu, ktorá ho privedie k harmónii, pokoju, vnútornej slobode a k radosti. Takto nastavený kompas možno zobrať do rúk kedykoľvek. Každý z nás môže napĺňať tieto myšlienky všade tam, kde práve je, kde žije, pracuje a stretáva sa s druhými ľuďmi.
Odporúčaná literatúra:
Paul McKenna: Zmeňte svoj život za sedem dní
Eckhart Toll: Sila prítomného okamžiku
Ivo Toman: Úspešná sebamanipulace
Charles Duhigg: Sila zvyku
Foto: Bigstock
