Vianoce ukryté v srdci

Obdobie Vianoc je čas, kedy by sme sa mali stíšiť a nazrieť do svojho srdca hlbšie.
Obdobie Vianoc je čas, kedy by sme sa mali stíšiť a nazrieť do svojho srdca hlbšie. / Foto: Shutterstock

Dnešná doba je poznamenaná rôznymi paradoxmi. Život ľudí je popretkávaný  často zvláštnymi  osudmi. Dnes výraznejšie ako v minulosti vidíme viac kontrastov v životnej úrovni, morálke, hodnotách i postojoch. Mnoho je aj tých, ktorí si môžu dovoliť viac ako väčšina, no a tí, ktorým sa nepodarilo dostať do často vysnívanej skupinky vyvolených, ktorí si môžu vychutnávať všetky pôžitky konzumného sveta, nemo sa len prizerajú často s neskrývanou závisťou v očiach.

Je však naozaj vždy čo závidieť?

Naozaj je dôvod umárať sa závisťou a nekončiacim špekuláciami, ktoré nás oberajú o energiu? Určite nie, stačí to jednoducho vypustiť z hlavy.

Naši predkovia vedeli, čo je  v živote podstatné a tiež aj  to, ako rozlišovať  veci všedné a sviatočné. Aj ten najbiednejší roľník sa celý týždeň tešil na odpočinok, na nedeľné sviatočné oblečenie, modlitbu a hojnosť nedeľného obeda. Naši predkovia vedeli, že odpočinok prichádza po ťažkej práci.

Neskôr okrem nedelí pribudlo aj množstvo ďalších sviatkov, dovoleniek, no a niektorí dobrovoľne dovolenkujú aj niekoľko mesiacov v roku. U niektorých sa tak narušil pravidelný biorytmus, stereotyp v určitých činnostiach, vytratilo sa radostné očakávanie príjemných chvíľ. Moderný človek dlhé obdobie žil v presvedčení, že čím viac bude mať voľna, tým radostnejšie sa mu bude  žiť.

Na voľnom čase je dnes už málo sviatočného. Čím pohodlnejší je náš život, tým šedivejší a monotónnejší  sa nám zdá. A toto je voda na mlyn pre zábavný priemysel. Práve preto, že sa dnešný človek často nudí, musí počúvať hlasnú hudbu, často okorenenú vulgárnymi textami, pozerá stále dramatickejšie situácie na televíznej obrazovke, potrebuje adrenalínové zážitky. A tak by sme mohli pokračovať ďalej. Nie je to tak trochu aj tým, že sme sa prestali tešiť na veci sviatočné? Nie je to tým, že presýtenosť podnetov vedie stále k väčšej a k väčšej nude?

 

 

Sviatky majú pre ľudí predovšetkým duchovný význam

Sviatky by mali znamenať povznesenie sa nad problémami a starosťami. Je potrebné ich  precítiť dušou i zmyslami. Ale to sa v hluku a v pracovnej preťaženosti naozaj nedá.  Dnešná doba je charakterizovaná množstvom pracovných povinností. Pracujeme veľa. Pracujeme veľmi intenzívne. Pracujeme rýchlo a pod veľkým tlakom. Človek však nie je stroj. Potrebuje i pokoj a odpočinok. No občas zažívame smutnú realitu. Mnoho ľudí nemá šancu vychutnať si ani sviatky.  Dobrovoľne, či nedobrovoľne. Únava a vyčerpanosť priamo ohrozujú človeka. Jeho zdravie i duševnú integritu. Unavený a vyčerpaný človek sa môže stať apatickým. Môžu sa v ňom začať stierať dni všedné a sviatočné. Ak nechceme, aby došlo k takejto situácii, je potrebné začať sa na sviatky viac tešiť, vnímať ich srdcom, vracať sa v myšlienkach do detstva, snívať. V tomto pomáha pokoj, ticho, príjemné vône a hudba. Často našu otupenosť spôsobuje práve hluk, širokospektrálna hra svetiel a presýtenosť reklamami.

 

 

Každý človek potrebuje odpočinok

Sviatky predstavujú prirodzený priestor na odpočinok. Nemali by byť vyplnený nezmyselnými a nadbytočnými aktivitami. Aj veľké množstvo aktivít niekedy viac unavuje, ako upokojuje. Mal by to byť čas pokoja a rozmýšľania. Bez stresu a námahy. Sviatok je preto sviatkom, lebo sa má svätiť. Vážme si tieto dni a pokúsme sa v nich venovať odpočinku. Telesnému i duchovnému. Myslím, že nám nič neujde. Práve naopak. Pomôže nám to nájsť stratený pokoj a harmóniu. Život je predsa o hodnotách. Sviatok je hodnota. A nezabudnime si sviatky urobiť po svojom. Vyhnime sa porovnávaniu s kolegami v práci či susedmi v okolí. Nič nerobme nasilu. Urobme naozaj len to, čo nám prinesie radosť a pohodu. Veď prežívanie blížiacich sa Vianoc má byť hlavne o našich pocitoch. Nebojme sa snívať, nebojme sa vrátiť do čistého obdobia detstva. Radosť z jednoduchých a zároveň nádherných vecí je kľúčom k otváraniu nových možností v našom prežívaní.

Pokúsme sa tohto roku vymeniť nablýskanú farebnosť svetiel mesta za bielu farbu ukrytú v dychu prichádzajúcich sviatkov. Nebojme sa obaliť do imaginárnej snehovej vločky, ktorá nám ukazuje cestu k nehe. Jednoduchosť a neha sú pre nás tým najlepším odrazovým mostíkom k skutočnému naplneniu Vianoc. Vianoc ukrytých v srdci.

 

Zdieľať na facebooku