Celé dejiny ľudstva bola staroba obdobím múdrosti a odovzdávania pokladu životnej skúsenosti a odvahy mladým ľuďom. V súčasnosti nie vždy tomu tak je. Našťastie existujú inštitúcie a ľudia, ktorí dokážu spájať životy detí so životmi dôchodcov. A ukazuje sa, že to má veľa výhod.
Prepojenie medzi generáciami je nám známe od počiatkov existencie ľudskej civilizácie a bolo prirodzenou vecou v každej spoločnosti. No vplyvom zmien a podmienok života a na základe potrieb jednotlivcov i spoločnosti toto prepojenie postupne slablo a menilo svoju formu a realizáciu. Život sa menil, kontakty medzi generáciami sa strácali. Deti stratili bližší kontakt so staršou generáciou, staroba, smrť, slabosť sa vytláčala na pokraj spoločnosti. Vzďaľovanie generácií sa postupne vyvinul v spoločnosti až k negatívnemu vnímaniu staršej populácie mladšou generáciou. Tento fenomén bol pozorovaný v industriálnej spoločnosti ako negatívny jav vznikajúci pri generačnom strete smerujúci až k ageizmu, teda diskriminácii ľudí na základe veku. Ako je však známe, vyspelosť spoločnosti sa prejavuje aj tým, akým spôsobom sa dokáže postarať o seniorov. A tak sa postupne dostávame k znovuobjaveniu komunity na celom svete a začíname spoznávať, že staršia a mladšia generácia môžu byť platným výchovno-vzdelávacím zdrojom jeden pre druhého. Deti môžu priniesť energiu, entuziazmus a podporu do života seniorov a tí ich môžu zase obohatiť svojou múdrosťou a chuťou komunikovať.
Ako obohacujú medzigeneračné aktivity deti?
Keď spoločné činnosti seniorov a detí začali skúmať odborníci, prišli na to, že prinášajú deťom viacero benefitov.
- Pri styku so staršími ľuďmi deti nadobudnú zmysel pre zodpovednosť, veľkorysosť, solidaritu a naučia sa tolerancii.
- Aktivizácia a vzájomné prepojenie detí a starších ľudí má pozitívny dopad na postoj k vyučovaciemu procesu, nielen na správanie žiakov, ale aj na skupinovú spoluprácu a zapojenie sa do aktivít.
- Deti, ktoré sa v škole stretnú s rozličnými etapami života a sú vystavené realite starnutia, lepšie vnímajú pojem času a získajú konkrétne oporné body pre porozumenie limitov a osobných dejín.
- Mladí ľudia prijímajú cez spomienky starších ich dedičstvo a môžu sa tak ako jednotlivci lepšie etablovať. Prepojením spomienok spolu so svedectvom vlastného dlhého života odovzdávajú starší mladším nielen rozmer minulosti, ale otvárajú im aj budúcnosť.
- Skúsenosti zo škôl ukazujú, že spolupráca rozličných generácií uľahčuje používanie písomného a ústneho prejavu. Učitelia spozorovali kvalitatívny prínos nielen v písomných školských prácach žiakov, ale aj zlepšenie čítania.
- Žiakov motivuje spolupráca so staršími, opisujú im svoje zážitky a komunikujú s nimi aj prostredníctvom e-mailov.
Ako obohacujú medzigeneračné aktivity dôchodcov?
Lekári konštatovali zlepšenie všetkých dôležitých funkcií u starých ľudí, iskru v očiach a zvýšený záujem o život. V priebehu medzigeneračných činností nadobúdajú seniori pocit užitočnosti, rastie tiež ich sebadôvera a sebaúcta, rastie schopnosť vyrovnať sa s chorobami, zlepšuje sa motivácia a vnímanie seba samého, vytvárajú si nové priateľstvá, čím dochádza k obmedzovaniu ich sociálnej izolácie. Seniorom sa vďaka medzigeneračným činnostiam naskytá príležitosť komunikovať s deťmi, hrať sa s nimi, čítať im, pomáhať im pri domácich úlohách, chodiť s nimi na prechádzky a ihriská, tráviť s nimi dni voľna, čiastočne sa aj o ne starať, odovzdávať im lásku, skúsenosti a porozumenie. Prostredníctvom aktivít podobného charakteru je možné docieliť opätovné zmobilizovanie vnútorných síl starších ľudí a ich osobnostného potenciálu za účelom ich znovuzapojenia do aktívneho prežívania staroby.
Činnosti, ktoré môžu spoločne robiť deti a dôchodcovia
Dôchodcovia majú veľa bohatých životných skúseností, túžia vyrozprávať iným množstvo príbehov a veľakrát vedia aj dobre poradiť. Je preto veľmi dobré využívať ich životnú múdrosť, schopnosti a čas, ktorého majú veľa na rozdávanie. V zahraničí, ale aj na Slovensku, existuje našťastie množstvo materských i základných škôl, ktoré podporujú deti v tom, aby pravidelne alebo aspoň párkrát do roka navštevovali seniorov v domovoch alebo v kluboch dôchodcov. Spoločné dialógy, stretnutia, workshopy a spoločné činnosti, to všetko veľmi obohacuje dôchodcov i deti. V rámci spoločných stretnutí sa môžu spoznávať a mnoho vecí sa aj naučia. Obohacujú sa emocionálne, rozvíjajú si niektoré zručnosti, malé deti sa učia vnímať starobu ako prirodzenú súčasť života. Vytvorenie medzigeneračnej komunikácie v školách napomáha deťom pozitívne vnímať starnutie. Deti a dôchodcovia sa na Slovensku najčastejšie stretávajú na rôznych kultúrnych programoch. Deti pod vedením učiteliek pripravujú kultúrne programy nielen pri príležitosti Mesiaca úcty k starším, ale aj pri príležitosti Vianoc, Dňa matiek alebo MDŽ. Počas roka sa stretávajú aj pri príležitosti spoločného pečenia koláčov pred sviatkami, robia spolu vianočné ikebany alebo aj ďalšie výrobky. Tiež sa spolu prechádzajú, tancujú alebo voľne rozprávajú. Seniorov pravidelne navštevujú a spomínané spoločné programy uskutočňujú napríklad deti z Cirkevnej materskej škola sv.Jakuba vo Veľkom Šariši a tiež deti zo ZŠ s MŠ Gogoľova v Topoľčanoch.
Projekt „Radi Vás vidíme, radi sme spolu“ v Kremnici
Projekt „Radi Vás vidíme, radi sme spolu“ predstavuje úspešnú spoluprácu medzi Domovom dôchodcov, Domovom sociálnych služieb (DD a DSS) v Kremnici a Detským domovom (DeD) Maurícius v Kremnici. Cieľom projektu bolo rozvíjanie medzigeneračných vzťahov medzi deťmi z Detského domova a seniormi, akceptovanie zdravotných postihnutí navzájom, prehlbovanie spolupráce medzi deťmi a staršími, využívanie a výmena skúseností navzájom, emocionálne prežívanie navzájom, vzájomné zbližovanie sa a obdarovanie sa, učenie sa pracovným technikám, poskytovanie vzájomnej pomoci a solidarity počas stretnutí, nahrádzanie chýbajúcej lásky a podpory, pozitívny vplyv zo vzájomných stretnutí na emocionálne prežívanie detí aj obyvateľov, utužovanie oboch kolektívov prostredníctvom spoločných stretnutí a prác. Deti neustále mysleli pri zhotovovaní výrobkov na svojich najbližších, ktorých by chceli i obdarovať, obyvatelia sa cítili byť hostiteľmi a deti hosťami, predvádzali svoje izby, fotografie najbližších, ponúkali ich sladkosťami, ovocím. Obyvatelia DD boli radi, keď mohli deti usmerňovať, radiť im, cítili sa byť dôležití s viacerými životnými a pracovnými skúsenosťami. Realizovali spoločné záľuby pri ručných prácach a počas rozhovorov, šport, aktivity v prírode, rozhovory o autách, ručné práce, rozprávali sa o hudbe, zvieratách, vyšívali, vypaľovali do dreva, zhotovovali magnetky.
Žiaci a dôchodcovia žijú v prospešnej symbióze v Prievidzi
Základná škola, materská škola a denné centrum pre seniorov tvoria v prievidzskej mestskej časti Necpaly harmonický celok. Seniori učia deti variť tradičné jedlá, mladá generácia pomáha najstaršej pri práci na počítači. Organizujú sa aktivity ako spoločné varenie gulášu, medzigeneračné dielne tradičných remesiel, ručných prác, súťaže, hry, zábavy, fašiangy, spoločné kultúrne programy, olympiády, záhradkárske práce. Nechýba ani spoločné čítanie starší mladším, zber papiera, účasť v spoločných súťažiach a projektoch.
Spolunažívanie detí a dôchodcov v Pardubiciach
V Pardubiciach navštevujú seniori niekoľkokrát do týždňa deti v materských školách. Dobrovoľníci sú seniori žijúci vo vlastných bytoch. Väčšinou majú nad 70 rokov. Ak sa im myšlienka vypomáhať pedagógom v materskej škôlke zapáči, reagujú na inzerát. Zo začiatku si mesto dobrovoľníkov vyberalo samo, no odkedy záujem rastie, spolupracujú s organizáciou KONEP, ktorá zaisťuje výpis z registra trestov, doklad o zdravotnej spôsobilosti, vyplní s nimi dotazník a projekt zaisťujú po administratívnej stránke. Dobrovoľník nikdy nesmie nahradiť učiteľov v škôlke, teda nesmie s nimi ostať sám. Keď niektoré deti dojedia, idú sa prezliecť a ľahnúť si. Babička už ide s nimi a pomáha im. Zvyčajne dôchodcovia do škôlky chodia dva - až trikrát týždenne na niekoľko hodín.
Ako je to vo svete?
V roku 1976 japonský muž menom Shimada Masaharu spojil materskú školu a domov pre staršie obyvateľstvo v tokijskej obci Edogawa pod jednou strechou. Do roku 1998 bol podľa Tokijského ministerstva zdravotníctva, práce a sociálnych vecí Kotoen jedným zo 16 takýchto spoločných zariadení. Myšlienka prešla do Severnej Ameriky približne v rovnakom čase a dnes existujú medzigeneračné centrá pre starších a malé deti v Japonsku, Kanade a Spojených štátoch. Aj v Seattli túto formu spolupráce poznajú už dlhé roky. Do povedomia ľudí sa projekt dostal vďaka dokumentu Present Perfect od Evany Briggs. V Seattli majú seniori v Domove svätého Vincenta spoločný kampus so škôlkarmi, čo im funguje už skoro tridsať rokov.
