Myseľ zahrňuje všetky procesy, vedomé i nevedomé, dejúce sa v našom mozgu, ako napríklad myslenie, vnímanie, presvedčenie, túžby pocity a ďalšie iné. Všetky tieto aktivity však vôbec nie sú náhodné, ide o zložité plány alebo vzorce správania, ktoré získavame a učíme sa počas života. Na základe toho vedci prišli na to, že existujú 3 typy mysle.
Vieme, že spôsob myslenia vychádza z mozgu, ale nevieme presne ako. Mozog má približne 1,36 kg mäkkých tkanív a je chránený tvrdým púzdrom. A práve mäkké tkanivá ovplyvňujú akékoľvek dianie v našich životoch každý deň. Myslenie môže vychádzať z mozgu, ale spôsob myslenia často funguje nezávisle na ňom. Spôsob myslenia má tiež schopnosť meniť fungovanie mozgu. Každý spôsob myslenia má svoje vlastné charakteristiky a využíva iný druh logiky. Podľa vedcov existujú tieto tri typy mysle:
1 | Pevná myseľ
Tento druh mysle sa prejavuje odporom voči prijímaniu nových vecí. Je to pevná, tuhá či nehybná myseľ. Vyznačuje sa hlavne tým, že nerada prijíma a skúša nové veci, namiesto toho sa radšej drží presne toho, čo je pre ňu známe a čo pozná. Dáva jej to väčší pocit istoty. Nedostatok kontroly v nej dokonca môže vyvolať rôzne úzkosti. Ľudia s týmto typom mysle sú vhodní na pracovné pozície, kde sa vyžaduje striktná disciplína, neustála analýza a zamýšľanie sa nad všetkým. Títo ľudia predpokladajú, že všetko sa musí udiať iba vopred určeným spôsobom. Málokedy sa prejavujú spontánne a kreatívne. Ak niečo nefunguje tak, ako sú na to zvyknutí, sú zmätení a vyvedení z rovnováhy.
2 | Fluidná myseľ
Vedci túto myseľ prirovnávajú ku kvapaline, ktorá sa vie prispôsobovať. Predstavte si vodu. Ak ju nalejete do akejkoľvek nádoby, vždy sa prispôsobí jej tvaru. Presne nejako takto funguje aj tento typ mysle. Druhým typom mysle je teda fluidná, tekutá alebo meniaca sa myseľ. Je to presný opak tej predchádzajúcej. Ľuďom s takýmto typom mysle chýba dôslednosť, no dokážu sa prispôsobiť všetkému, čo sa okolo nich deje. Na druhej strane, takíto ľudia sú veľmi nerozhodní a potrebujú niekoho, kto by ich dokázal usmerniť. A keďže často sami nevedia, čo si majú myslieť, nechávajú túto úlohu na ostatných. Často si nevedia stanoviť vlastné ciele, ale dokážu byť úspešní, keď pracujú na úlohých, ktoré im stanovia iní ľudia. Niekedy sa dobre cítia v pozícii podriadenosti.
3 | Pružná myseľ
Tretím typom mysle je myseľ, ktorú môžeme nazvať ako pružná, ohybná alebo flexibilná. Taktiež sa vyznačuje prispôsobivosťou, podobne ako fluidná myseľ, ale ľudia s týmto typom mysle nie sú pasívni. Vedia si stanoviť svoje ciele, sú kreatívni a nemusia pracovať v pozícii podriadených. Vedia, čo chcú a vedia, aký majú názor, a to aj bez toho, aby im to musel niekto hovoriť. Sú ochotní diskutovať o nových veciach, sú veľmi pokorní a uvedomujú si, že podstatný je rast mysle. Ľudia s ohybnou mysľou sú v skvelej rovnováhe medzi dvoma predchádzajúcimi. Uvedomujú si, že mozog, rovnako ako telo, sa dá trénovať. Vždy si dokážu vytvoriť okolo seba také podmienky, aby sa dokázali rozvíjať. Mozog je ako sval a ako sval ho dokážeme vytrénovať, napríklad na rastové myslenie, na užitočné a prínosné myslenie, na tvorbu užitočných a prínosných návykov.Mozog dokáže zmeniť svoju vlastnú štruktúru a funkciu prostredníctvom myslenia a aktivity. Hovoríme o tzv. plasticite mozgu (schopnosť mozgu meniť sa, schopnosť premieňať samého seba). Ľudia s týmto typom mysle mávajú priateľské vzťahy. Vedia, že život sprevádzajú zmeny a že zmeny môžu byť pre človeka pozitívne.
Nikto z nás nemá len jeden typ mysle. Väčšinou sú skombinované všetky tri typy, ale jeden typ prevláda. Vedci tiež hovoria, že neexistujú zlá a dobrá mysel. Existujú však spôsoby myslenia, ktoré nám pomáhajú stávať sa šťastnejšími ľuďmi. Na základe toho, čo robíme, čím sa zaoberáme, čo sa učíme a čo si predstavujeme, sa náš mozog neustále premieňa. Prerába svoju štruktúru, vytvára nové spoje neurónov. Čím častejšie a intenzívnejšie sa niečím zaoberáme, tým pevnejšie a trvalejšie budú zmeny, ktoré v mozgu nastanú. Hovoríme o neuroplasticite alebo tvárnosti nášho najzložitejšieho orgánu. Čím viac premýšľame určitým spôsobom a zameriavame sa na určitý typ myšlienok, tým viac neurónov sa zapája určitým spôsobom. Keď opakovane zapájame tie isté neuróny, začíname nastavovať vzorce, ktoré náš mozog začne používať a preferovať. Takže je len na nás, či sa rozhodneme svoju myseľ meniť alebo nie.
