Najväčšia sláva nie je v tom nikdy nezažiť neúspech,
ale znovu vstať po každej porážke.
- Konfucius
Každému sa občas stane, že veci dopadnú ináč, ako sme si predstavovali. Rozchody, neúspešné stretnutia, neurobené skúšky, občasné hádky, nesplnené úlohy. Aj toto všetko je súčasťou nášho života. Záleží len na nás, či sa necháme prehrou rozladiť a na určitý čas zatrpkneme alebo v prehre nájdeme spojenca, vďaka ktorému pochopíme, kde sme urobili chybu a tú sa pokúsime opraviť. Nielen výhry, ale prehry nám pomáhajú duchovne rásť. Dokonca sa zistilo, že výhry niekedy viac škodia, ako pomáhajú. Niektorí víťazi totiž prestanú na sebe pracovať, zastanú, uspokoja sa. Porazení, naopak, môžu svoje zlyhania prehodnotiť, zapracujú na sebe, a tak si zlepšia život. Mnohí úspešní ľudia tvrdia, že ku skutočnému úspechu sa dostali až po viacerých pádoch, pretože tie ich motivovali k tomu, že začali meniť podstatu mnohých vecí. Prehry nám hovoria, čo už nemáme robiť. V podstate nezáleží na tom, či vyhrávame alebo prehrávame. Záleží na tom, ako k tomu pristupujeme. Dôležité je uvedomenie si podstatu toho, prečo prehrávame alebo vyhrávame.
Pozrime sa teraz bližšie na to, v čom nám prehry môžu pomôcť.
Začneme sa viac nad sebou zamýšľať
Ak náhodou nejaké okolnosti spôsobia, že sa dostaneme do problémov, nesmieme sa im úplne podvoliť. Odborníci tvrdia, že v takom prípade by sme sa mali na seba pozerať ako na hosťa, ktorý si zaslúži starostlivosť a rešpekt. Musíme sa postarať o seba tak, že zistíme, čo prehru spôsobilo, v čom bola chyba, čo to spôsobilo, čo nám chýbalo. Spôsobilo to okolie alebo my sami? Dôležité je zastaviť sa a začať sa zamýšľať. Ak prídeme na podstatu problému, je potrebné ho začať riešiť.
Začneme znovu objavovať
Prehry prichádzajú vtedy, keď na nejakú situáciu ešte nie sme pripravení. Ak robíme malé postupné kroky a narazíme na prehru, väčšinou sa nič nedeje. Treba len spomaliť. Nájsť novú, často aj lepšiu cestu, ktorá nás môže priviesť k cieľu. Prehra je signál, že je potrebné objavovať ďalšie možnosti. Prehra v tejto fáze upozorňuje na zbrklosť a motivuje k väčšej rozvahe. Človek sa nesmie báť objavovať nové cesty a lepšie možnosti. Je to vždy lepšie ako rezignovať. Nové objavovanie vedie k múdrosti.
Začneme sa učiť pokore
Ľudia, ktorí prichádzajú k úspechu rýchlo a hneď, sú často arogantní a bez pokory. Česť výnimkám! Problém je však v tom, že nedostatok pokory môže neskôr privolať problémy predovšetkým v kontakte s ľuďmi pri riešení ďalších projektov.
Naopak neúspech nás núti začať znovu a lepšie. Núti nás urobiť v sebe inventúru a zamýšľať sa nad maličkosťami. Nastáva akýsi reštart. Človek si začína postupne dávať nové ciele, odovzdáva svoju energiu novým veciam. Všíma si viac maličkosti i malé radosti.
Začneme pomáhať iným
Je pozoruhodné, že najväčšiu tendenciu pomáhať majú ľudia, ktorý by často pomoc sami potrebovali. Pomoc je totiž spôsob, ako si navodiť pocit, že za niečo stojíme. Pomoc nás nič nestojí, treba k nej len ochotu. Stačí rozdávať radosť, láskavosť, humor a nádej. Niekedy stačí letmý úsmev a môžete získať aj nových priateľov. Hovorí sa, že úsmev nedokáže hneď zariadiť šťastie, ale po tú dobu, kým trvá, dokáže odstrániť pocit nešťastia. Úsmev je terapiou pre nás i pre iných.
Začneme počúvať iných
Zistilo sa, že ľudia, ktorí si nepripúšťajú prehru, radi rozprávajú. Upozorňujú neustále na seba, myslia si, že rozprávaním zmenia situáciu. Rozprávanie používajú aj namiesto činov. Prečo má asi človek jedny ústa a dve uši? Nie je to náhodou tým, že máme viac počúvať, ako rozprávať? Nemusíme ustavične druhých presviedčať o svojej pravde. My pravdu predsa máme, tak ako aj oni majú svoju pravdu. Múdrosť sa neprejavuje tým, že stále rozprávame, ale tým, že vieme počúvať. Každý človek má svoju pravdu, lebo má vlastné skúsenosti, vedomosti a vlastný spôsob uvažovania. A okrem iného. Uši nám nikdy nenarobia také problémy ako ústa. A práve prehry nás nútia viac používať uši.
Dokážeme sa konečne zastaviť
Prehra často vytvára dojem, že sa zastavil svet a že súčasný stav sa nikdy nezmení. Tento pocit je vytvorený tak trochu zámerne. Totiž, keby sme sa nezastavili, bežali by sme ďalej, nevšimli by sme si chybu, ktorú sme urobili a nikdy by sme ju nemohli zmeniť. Objavenie chyby nás núti k tomu, aby sme sa zmenili. A vďaka tomuto poznaniu rastieme. Vyhýbame sa predchádzajúcim problémom a situáciám. Život nás takto učí ísť vpred. Pri zastaveniach objavujeme sami seba, porovnávame dobré a zlé, možné a nemožné. Vďaka týmto objavom sa viac vzdelávame, pretože sa chceme vyhnúť ďalším hlúpostiam. Vďaka prehrám sa meníme na nových, často lepších a múdrejších ľudí.
Odporúčaná literatúra: Dale Carnegie: Úspech si ty // Foto: Deviantart
