Existuje veľké množstvo metód učenia. Dnes sa pozrieme na Feuersteinovu metódu učenia.
V päťdesiatych rokoch 20. storočia začal Feuerstein pracovať v Izraeli s deťmi, ktoré nepodávali v škole dostatočné výkony. Všímal si, že niektoré z nich zlyhávali v škole, ale v mimoškolskom prostredí, pri hre, pri práci, ktorá zahŕňa komplexné znalosti, sa nijako od svojich vrstovníkov neodlišovali. Tieto deti získali nové znalosti, ale na druhý deň alebo aj za niekoľko hodín tieto znalosti už nemali. Niekedy až do tej miery, že sa zdalo, ako by sa nikdy s týmito informáciami ani nestretli. Tiež si všimol, že niektoré deti, ktoré sa niečo naučili, nedokázali naučené poznatky aplikovať v novej situácii. Deti, ktoré nepodávali v škole dostatočné výkony, pri práci alebo pri hre prejavovali úplne v norme.
Príčiny školského neúspechu podľa Feuersteina
Deti, ktoré nie sú schopné sa učiť zo skúseností alebo v procese vyučovania v škole, trpia podľa Feuersteina deficitom v kognitívnych oblastiach. Nenaučili sa myslieť v súvislostiach. Nie sú schopné poznatky štrukturalizovať a organizovať. Ich základnou charakteristikou je impulzívnosť v jednaní a myslení a to, že prijímajú len jednotlivé informácie. Nie sú schopné sa poučiť z vlastných chýb. Tieto deti sú teda neúspešné nie preto, že by neboli dostatočne inteligentné, ale preto že niektoré ich poznávací funkcie nie sú dostatočne rozvinuté. Tieto deti si nedokážu svoju prácu naplánovať, nedokážu vopred premyslieť stratégiu, ktorú úloha vyžaduje, nedokážu stratégiu v prípade potreby zmeniť, ak sa zmenia podmienky úlohy a podobne. Všetky tieto poznatky viedli Feuersteina k tomu, aby sa na začiatku zaoberal zásadným problémom, čo to sú kognitívne schopnosti a či je možné ich rozvíjať. Toto svoje bádanie zhrnul v teórii štrukturálnej kognitívnej modifikovateľnosti, ktorá je pozitívnou odpoveďou na dané otázky. Feuersteinova metóda predstavuje prepracovaný systém orientovaný na rozvoj zručností myslieť a učiť sa. Podstatou metódy je stimulácia kognitívneho rozvoja, ktorý umožňuje školský, sociálny a osobnostný rast.
Štrukturálna kognitívna modifikovateľnosť
Feuerstein si kládol tri základní teoretické otázky: Prečo je poznanie dôležité? Pokiaľ je dôležité, môže sa meniť? Pokiaľ je dôležité a meniteľné, akou najoptimálnejšou cestou sa dá uskutočniť?
Na otázku, či môžeme poznávacie štruktúry meniť, Feuerstein odpovedá jednoznačne áno. On sám hovorí, že žijeme v určitých podmienkach a keď sa zmenia podmienky, rozvíjajú sa nové funkcie. Na otázku o optimálnej ceste, ktorá vedie k zmene, odpovedal Feuerstein svojím intervenčným programom - Instrumental Enrichment (obohacovanie prostredníctvom inštrumentov). Ide hlavne o cvičné zošity, ktoré obsahujú špeciálne úlohy.
V čom spočíva Feuersteinov program inštrumentálneho obohacovania (Instrumental Enrichment)?
Program IE pozostáva z viac než 500 stránok cvičení „papier a tužka“, rozdelených do dvadsiatich inštrumentov. Každý inštrument je zameraný na špecifický kognitívny deficit, sám je však určený na získavanie mnohých ďalších predpokladov učenia. Štrnásť z týchto inštrumentov sa pravidelne používa v triedach počas hodinových lekcií, ktorých frekvencia by mala byť 3-5 hodín týždenne po dobu dvoch rokov. To je optimálna situácia, ktorú navrhuje Feuerstein.
V praxi sa stretávame s menej náročným využitím. Je možné pracovať s jednotlivcami i s celými skupinami. Skupinové využitie metódy má veľkú výhodu vo vzájomnom zdieľaní postupov práce, názorov na riešenie úloh i vytváraní korelácií s bežným životom. Všetky cvičenia sú konštruované tak, že je stupňovaná ich náročnosť a zložitosť. Cieľom cvičení je rozvinutie učebného potenciálu dieťaťa, ktorý je chápaný v širokých súvislostiach.
Pri práci s Feuersteinovou metódou je dôraz kladený na rozvíjanie reči. Reč je nástrojom každej intelektuálnej činnosti. Reč je dôležitá na všetkých troch úrovniach mentálnej činnosti. Jedinec rečou kontrolujeme a upresňujeme informácie, ktoré dostávame. Musí ňou žiak vedieť vyjadriť každý myšlienkový pochod a každú stratégiu, ktorú používa. Pomocou reči určitú informáciu, ale i stratégiu zvnútorňuje, to znamená, že si ju osvojí natoľko, že ju používa i za iných okolností. Musí vedieť adekvátne a presne odpovedať na danú otázku alebo vyriešiť danú úlohu. Systematicky sa preto pestuje nielen slovná zásoba, ale i obsahovo aj formálne presné vyjadrovanie. U detí sa podporuje vnútorná motivácia k učeniu prostredníctvom slovnej formulácie: „Rozmysli si to!“ V logu celého programu stojí: „Nechajte ma chvíľku, ja si to rozmyslí...“ Žiaci sú k tomu nabádaní pri každej úlohe, takže sa to postupne stáva súčasťou ich stratégie.
Takto je taktiež kontrolovaná a obmedzovaná ich hyperaktivita. Žiak okrem toho prijíma aj podiel zodpovednosti za svoje učenie. Učiteľ má pôsobiť proti pasivite žiakov, má im naznačovať, že sú schopní podať výkon. Nehodnotí sa známkami, deti sa nedelia na dobré a zlé. Majú byť motivované spôsobom práce. Každému dieťaťu sa má umožniť, aby bolo úspešné. Sú stimulované otázkami. Nepoužívajú sa súťaže, pretože sa rešpektuje osobnostné tempo každého dieťaťa. Dáva sa tiež dôraz na spoluprácu a vzájomné počúvanie sa. Feuerstein hovorí o vzájomnom zdieľaní myšlienok a prístupov k riešeniu úlohy. Obsahom zdieľania je aj stratégia riešenia úloh. Predpokladá sa dokonca, že každé dieťa môže vidieť určitý problém zo svojho uhlu pohľadu, ktorý je daný jeho skúsenosťou, ktorý je ovplyvnený kultúrou a sociálnym prostredím, v ktorom vyrástlo. Tak sa majú deti učiť opodstatnenej tolerancii k druhým. Takéto vedenie má priamy dosah na orientáciu v osobnom i spoločenskom živote. Žiaci sa majú naučiť reflektovať svoje myslenie, postoje a tiež by sa mali naučiť hodnotiť svoje poznávacie schopnosti a zovšeobecniť spôsoby uvažovania.
Intervenční program je možné aplikovať akýmkoľvek spôsobom pri vzdelávaní handikepovaných deti, výrazne nadaných detí a tiež pri učení dospelých osôb.
