Prečo niektorí ľudia cítia pri platení až fyzickú bolesť a prečo iní míňajú aj vtedy, keď vedia, že na to v podstate nemajú? Čo stojí za silami, vďaka ktorým niektorí z nás naletíme na sezónne zľavy a prečo sme ochotní cestovať hodiny, aby sme pri nákupoch ušetrili pár eur? A prečo si tieto záležitosti iní ľudia nevšímajú? Odborníci prišli na to, že na toto všetko vplýva aj typ osobnosti.
Podľa výsledkov výskumu University College London si ľudia s nižšími príjmamami nákupmi luxusnejšieho tovaru kompenzujú svoj nižší sociálny status. Výskum vychádzal z reálnych údajov z bankových účtov vo Veľkej Británii. Vedci skúmali výdajové návyky bohatších a chudobnejších ľudí v súvislosti aj s rôznymi typmi osobnosti.
Zistili tiež, že extroverti s nízkymi príjmami majú veľmi silné sklony kupovať luxusné veci. Posledný výskum jednoznačne potvrdil, že extroverti s nízkymi príjmami utrácajú oveľa viac peňazí na tovar a služby, ktoré ich pocitovo posunú o triedu vyššie ako introverti s rovnakým príjmom.
Introverti luxus nepotrebujú
Extroverti sa veľmi zajímajú o o tzv. status goods (statusový tovar), ktorý je súčasťou životného štýlu ľudí s vysokými príjmami. Môže to byť napríklad drahé auto, šperky, značkové kabelky, drahé víno a podobne. Introverti s rovnakým príjmom sa takto nesprávajú. „Z nášho výskumu vyplýva, že spoločenskosť a extrovertnosť je pre osoby s nízkymi príjmami značnou hnacou silou. Luxusný tovar je pre nich kompenzáciou nízkeho spoločenského postavenia. Introverti však pocity vyplývajúce s nižšieho postavenia neriešia a takmer vôbec sa tým nezaoberajú. Zaujímavé je aj to, že vo výdajových návykoch introvertov a extrovertov s vysokými príjmami neboli zaznamenané takmer žiadne rozdiely,“ vysvetľuje spoluautor štúdie Blaine Landis.
Výskum prebiehal 12 mesiacov
Vedci 12 mesiacov analyzovali tisícky transakcií od 718 zákazníkov britskej banky. Tí vyplnili štandardný dotazník, ktorý súvisel s ich osobnosťou a súhlasili tiež s tým, že ich odpovede budú anonymne využité. Dotazník zahŕňal také faktory ako vek, pohlavie, pracovné zaradenie, výdaje na stravovanie, hotovostné výdaje a tiež to, či respodenti majú deti. Údaje o pohyboch na účte každej osoby boli následne roztriedené na niekoľko kategórií: od kategórie 1 (veľmi nízky stav) až do kategórie 5 (veľmi vysoký stav). Veľmi vysoký stav zahrňoval cestovanie do zahraničia lietadlom, hranie golfu, nákupy elektroniky a umenia. Kategória s nízkym statusom zahrňovala nakupovanie v obchodoch s veľkými zľavami, v záložniach a v rôznych bazároch.
Tím odborníkov teda zistil, že vzťah medzi príjmom a extrovertným správaním je veľmi významným parametrom v rámci predikcie výdajov. V tomto výskume chcú bristskí vedci pokračovať ďalej, pretože ich cieľom je skúmať ešte väčšiu vzorku obyvateľov Veľkej Británie.
Na prvý pohľad sa to zdá nelogické. Ľudia s nižšími príjmami míňajú viac peňazí na luxusný tovar. Tak, ako už bolo spomenuté, súvisí to s extrovertnou povahou ľudí, ktorí sa chcú chváliť aj vtedy, keď na to nemajú. Kvôli týmto pohnútkam však potom často nemajú peniaze ani na základné potraviny.
Odporúčaná literatúra:Dan Ariely: Aké drahé je ZADARMODan Ariely, Jeff Kreisler: Psychológia peňazí
