Články: Pre študentov
O projekte

 

Terapeut Vratislav Hlásek: Do vzťahu by sme mali vstupovať ako dve nezávislé osoby, ktoré spolu v živote niečo podniknú

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Pexels
Terapeut Vratislav Hlásek tvrdí, že ak láska bolí, nie je to láska. / Foto: Pexels

Do vzťahu by mali vstupovať dve vyrovnané nezávislé osobnosti, ktoré chcú niečo tomu druhému darovať, priniesť a neočakávať, čo dostanú. Zdravé vzťahy rodičov ako partnerov sa potom premietajú aj na deti.


Vratislav Hlásek, český lektor, kouč, terapeut, odborník na výchovu a párové vzťahy v priebehu svojej praxe zistil, že psychické a somatické deficity, ktorými trpia dospelí, ktorí prežívali svoje detstvo v detských domovoch alebo u pestúnov, sa stále častejšie vyskytujú aj u ľudí z rodín, ktoré sa na prvý pohľad javia ako funkčné a materiálne zabezpečené. Viac ako 25 rokov práce s deťmi a mladými ľuďmi bez funkčného rodinného zázemia ho doviedlo k sledovaniu nových poznatkov neurobiológie, k štúdiu moderných sebauvedomovacích metód a k tradičnej práci s telom. Pri svojej práci s deťmi si veľmi pozorne všímal aj fungovanie partnerských vzťahov v rodine. Svoje bohaté poznatky využíva vo svojej práci s klientami a o niektorých javoch, ktoré súvisia s partnerským životom porozprával v relácii DEEP TALKS.

 

Vratislav Hlásek upozorňuje hlavne na to, že keď vstupujeme do nejakých vzťahov, tak často máme na mysli nejakú objednávku, na základe ktorej od toho druhého niečo očakávame alebo dúfame, že ten druhý vyrieši naše nevyriešené problémy. Partneri by sa na vzťah nemali takto pozerať. Mali by ho vnímať tak, že do vzťahu vstupujú ako dve nezávislé osoby, ktoré spolu niečo podniknú. Toto sa týka aj problematiky rodičovstva. Podstata rodičovstva má podľa Hláska spočívať hlavne v tom, že rodičia majú poskytnúť zázemie dieťaťu, ktoré je na nich závislé a zároveň by mu mali byť pre dieťa vzorom nezávislosti, ktorej sa od nich naučí a bude ju vedieť v dospelosti použiť. Ak do vzťahu vstupujú dvaja ľudia, ktorí nie sú sebestační a samostatní, ale vo vzťahu hľadajú kompenzáciu niečoho, čo majú nevyriešené, nemajú ani dieťaťu čo ponúknuť. Takýto vzťah nepredstavuje partnerstvo, ale je to riešenie problémov prostredníctvom iného človeka. Keby deti vychovávali zrelí partneri, tak by z nich vyrastali zrelí dospelí ľudia, ale keďže tomu tak nie je, mnohí dospelí svoje traumy potom musia riešiť v dospelosti za pomoci rôznych terapeutov, koučov, psychológov a podobne.

 

V detstve sa do mozgu zapisujú veci na celý život

Základné vzorce správania, základné podnety na rôzne situácie, základné predstavy o hodnotách, toto všetko sa formuje už v detstve a ukladá sa do mozgu. Mnoho ľudí ani nevie, že tieto vzorce sú naučené a odpozorované. Myslia si, že určité správanie je  súčasťou ich povahy. Myslia si, že je to dané, že sa nič nedá zmeniť. Vratislav Hlásek však upozorňuje na to, že sa to zmeniť dá. Dôležité je, aby  sme dokonale sami seba spoznali a stanovili si, čo vlastne chceme zmeniť. Pôvodné vzorce správania sa úplne nevymažú, to znamená, že nás občas niečo prekvapí a zareagujeme starým spôsobom. Stáva sa to hlavne vtedy, keď sme unavení, keď sa stane niečo nezvyčajné, čo nepredpokladáme, že by sa malo stať. Vtedy nás najčastejšie prekvapí pôvodná reakcia, ktorú sme sa naučili v detstve. V súčasnosti sa však tieto staré návyky dajú prekryť novými návykmi, ktoré sa môžeme naučiť v procese koučovania. Klienti si sami nastavujú, ako by chceli v určitých situáciách reagovať a potom tieto nové prístupy s odborníkom trénujú. On ich sprevádza na ceste novej zmeny. Spoločne sa snažia nový návyk zautomatizovať.

 

Veľa ľudí si mýli lásku a závislosť

„Ľudia často nevstupujú do vzťahu preto, aby vytvorili vyššiu hodnotu niečoho. Ak do vzťahu vstupuje nevyvážený človek, hľadá v tom druhom protipól. Ak sa nájdu dvaja takíto ľudia, vytvoria zdanlivo dobrý vzťah, pretože zo začiatku majú pocit, že našli v sebe oporu. Hlavne vďaka zamilovanosti sme schopní prehliadať nedostatky. Mnoho ľudí si myslí, že toto je láska. Málokto si vie uveodmiť, že to nie je láska, ale závislosť,“ upozorňuje Vratislav Hlásek. Nevýhodou tohto vzťahu je to, že keď to jedného už prestane baviť, vzťah končí. Keď do vzťahu vstupujú vyvážené osobnosti, teda ľudia, ktorí sú sami sebou, majú šancu vytvoriť harmonický vzťah. Neznamená to, že sa nikdy nepohádajú. Pohádať sa môžu, ale vždy sami vedia nájsť svoj stred, nemusí to za nich riešiť partner. Inteligentná hádka s najbližšou osobou, ktorá nás privádza k novému riešeniu, nás posúva ďalej. V takomto vzťahu potom dochádza aj k osobnému rozvoju a takýto vzťah má aj budúcnosť.

 

Láska nebolí. Keď to bolí, tak to nie je láska.

- Vratislav Hlásek

 

Partneri, ktorí žijú vo vyváženom vzťahu, vedia deťom odovzdávať hodnoty

Rodičia by mali svoje deti učiť hlavne zodpovednosti. Súčasťou tejto zodpovednosti by nemalo byť len to, že určité hodnoty prijmú, ale nad nimi aj premýšľajú a v prípade potreby ich aj menia.  Keď sa dieťa dokáže  takto kriticky na hodnoty pozerať, automaticky nepreberá hodnoty od iných detí v puberte. Premýšľa nad nimi. Toto je dôležité hlavne v období osamostatňovania sa od rodičov, keď už rodičia nemajú na dieťa absolútny vplyv. Tieto deti sa vedia ubrániť sektám, rôznym bandám a podobne. Nekonajú bezhlavo a bezmyšlienkovite, vedia si svoje hodnoty obhájiť a neveria hneď nejakým ďalším. Dôležitá pri výchove je aj sústavná príprava na slobodu. To nie je výchova bez hraníc. Hranice  musia byť pevné, pružné a zrozumiteľné. Tak, ako dieťa dozrieva, postupne môže rodič hranice aj meniť.

 

Rodičia by mali vedieť, prečo je dobré mať dieťa

„Rodičovstvo predstavuje obrovský sebareflexný nástroj. Pri výchove nerozmýšľame len nad tým, aké hodnoty dieťaťu odovzdať, ale premýšľame ako rodičia sami nad sebou a nad tým, ktoré momenty ešte nemáme v sebe spracované,“ hovorí Vratislav Hlásek. Rodičovstvo teda vytvára priestor na celkový rozvoj rodiny. Ale podľa názoru Hláska toto sa deje len vtedy, keď je vzťah vyrovnaný a keď sa obaja rodičia na príchod dieťaťa tešia. Vtedy sa otec nehnevá, keď príde domov, že v byte nenachádza relaxačnú zónu oddychu, ako tomu bolo, kým ešte dieťa nebolo na svete a matka sa zase nezatvára v byte s dieťaťom a vie si materstvo dokonale vychutnať aj v kontakte s inými ľuďmi. Vratislav Hlásek vníma rodičovstvo ako krátku, ale veľmi intenzívnu cestu, na ktorej môžu duchovne rásť rodičia i deti. Je zástancom myšlienky, že rodičovstvo je dobré brať ako výzvu, vďaka ktorej sa posúva celá rodina novým smerom. Keď je vzťah nie je vyvážený, tak sa často práve po príchode dieťaťa rozpadá.

Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť

Čítajte viac o téme: Manželstvo
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.