http://gdesk.hit.gemius.pl/lshitredir/id=bIfqjxSCW5iir5JNBJNm0qRvjw0GVxuO1tHY2UQfBw7.L7/fastid=imwclllnjwapzomcwmeazhzdhglo/stparam=zlphhwgtbt/nc=0/gdpr=0/gdpr_consent=/url=https://www.instudy.sk/?utm_source=eduworld&utm_medium=banner&utm_content=&utm_campaign=2019_eduworld_longterm
Články: Pre študentov
O projekte

 

Prečo niektorí ľudia pomáhajú viac a iní menej?

Jaroslava Koníčková
Autor článku
Foto: Bigstock
Niektorí ľudia sú myšlienke pomoci naklonení viac a iní menej. A má to viacero dôvodov. / Foto: Bigstock

Blížia sa Vianoce. V tomto období sa často hovorí aj o darovaní a pomoci. Niektorí ľudia sú myšlienke pomoci naklonení viac a iní menej. Často vieme aj v súvislosti s pomocou rýchlo niekoho vychváliť aj bez výraznejšieho dôvodu a naopak niekoho skritizovať i vtedy, keď o ňom a jeho živote takmer nič nevieme. A preto je dobré vedieť, prečo niektorí ľudia sú prosociálnosti naklonení viac a iní menej. Má to viac dôvodov.

Keď pomáhame iným, hovoríme tiež o prosociálnom správaní. Toto správanie má za cieľ pomôcť inému človeku. Vyznačuje  sa skutkami a činmi vykonanými v prospech druhého bez očakávania odmeny alebo sociálneho súhlasu. Prosociálne správanie prináša hlboké uspokojenie tomu, kto daruje alebo pomáha. Navyše tu pôsobí osobitný zákon, že dobro, ktoré sme niekomu urobili, skôr alebo neskôr sa nejakým neraz prekvapujúcim spôsobom vráti. Prosociálne správanie málokedy ostane bez odozvy. Úsmev býva opätovaný úsmevom, nezištná pomoc vyvoláva tendenciu k reciprocite. Od toho je len krok ku vzniku priateľstva.

Najvyššou formou prosociálneho správania je altruizmus. Altruista pomáha aj vtedy, keď sú s pomocou spojené určité náklady  a keď vie, že sa mu nikdy nič nevráti. Robí to s čistým úmyslom len pre toho druhého a nemyslí pritom vôbec na seba. Urobí to pre dobro veci a netúži vôbec po tom, aby niekto o tom vedel, rozprával alebo sa prezentoval v médiách.

Väčšine ľudí nerobí ťažkosti správať sa prosociálne k ľuďom, ktorí nejakým spôsobom vzbudili ich sympatie alebo súcit. Ťažšie je uplatňovať prosociálnosť voči ľuďom, ktorí sú nám ľahostajní alebo svojím správaním, výzorom či vlastnosťami vzbudili antipatie, čo v každom prípade narúša spolužitie v komunite. Zvláštnosťou prosociálneho správania je, že pretvára ľudí, pomáha im zbaviť sa negatívnych vlastností a správania, mení nepriateľov na priateľov.

Väčšina autorov sa prikláňa k tomu, že motivačné zdroje prosociálneho správania je treba hľadať vo výchove a vplyvoch prostredia. Prosociálny človek je tvorcom kultúry, sociálnych hodnôt a cností. Napriek zložitosti spoločenských problémov sú takíto ľudia optimistickí, sú oporou inštitúcií, prinášajú nové riešenia, vedia poskytnúť pomoc, prejavujú istotu a ovládanie skutočnosti, sú empatickí, majú zmysel pre humor a vďaka schopnosti odosobniť sa, vedia si získať nasledovníkov.

Vedci dlhé roky skúmali faktory, prečo niektorí ľudia pomáhajú viac a iní menej. Zistili, že túto skutočnosť ovplyvňujú viaceré faktory a nie je to len výchova a vplyv prostredia, ako si pôvodne mysleli.

Prosociálne správanie ovplyvňujú základné pohnútky. Sú to vlastne príčiny prosociálneho správania, teda uskutočňovanie skutkov, ktorých cieľom je vyhovieť inému človeku. Aké sú teda základné zdroje prosociálneho správania?


Inštikty a gény

Evolučná teória  objasňuje prosociálne správanie na základe troch spôsobov. Prvým je  príbuzenský výber. Podstata tejto myšlienky spočíva v tom, že pomáhame hlavne geneticky príbuznému človeku. Tým druhým spôsobom je norma reciprocity, čiže očakávanie, že pomoc iným zvýši pravdepodobnosť, že v budúcnosti oni pomôžu nám. Tým tretím je skupinový výber. Je to predstava, že sociálne skupiny s altruistickými členmi majú vyššiu pravdepodobnosť prežitia v konkurencii s inými skupinami.

 

Sociálna výmena

Teória sociálnej výmeny tvrdí, že prosociálne správanie nie je nevyhnutne spojené s génmi. Podľa nej ľudia pomáhajú iným aj za účelom maximalizácie sociálnych odmien a minimalizácie sociálnych nákladov.

 

Empatia a altruizmus

Podľa tohto zistenia, ak ľudia pociťujú empatiu s iným človekom, teda dokážu prežívať udalosti a emócie, ktoré prežíva ten druhý, usilujú sa mu pomôcť z čisto altruistických dôvodov.

Okrem zdrojov prosociálneho správania na to, či pomáhame iným viac alebo menej, vplývajú aj osobné kvality človeka. Keď vnímame osobné kvality človeka, máme na mysli hlavne tieto skutočnosti:

 

Rodové rozdiely

Tu majú odborníci na mysli kultúru celej spoločnosti v určitých komunitách. V mnohých kultúrach sa predpokladá, že muž bude galantný a bude kedykoľvek poskytovať komukoľvek pomoc. U žien sa zase predpokladá, že sa budú starať hlavne o blízkych a tých, s ktorými sú v dlhodobých vzťahoch.

 

Kultúrne rozdiely

Výskumy potvrdili, že ľudia sú ochotní pomôcť a pociťujú väčšiu empatiu k členom vlastnej skupiny ako k členom cudzej skupiny. K členom vlastnej skupiny cítia skutočnú a nefalšovanú empatiu. Členom cudzej skupiny pomáhajú z iného dôvodu. Robia to vtedy, ak sa pomocou dá niečo získať, napríklad dobrý pocit zo seba alebo vyvolanie dobrého dojmu u iných.

 

Náboženstvo a prosociálne správanie

Podľa určitých stereotypov sú nábožní ľudia morálnejší a konajú viac prosociálne než ľudia bez viery. Čo sa týka samotného správania, je pravda, že nábožní ľudia skôr pomôžu inému človeku, ak jednotlivec, ktorý potrebuje pomoc, zdieľa ich presvedčenie, no nie je pravda, že u nábožných ľudí je vyššia pravdepodobnosť, že pomôžu niekomu cudziemu. Aj v tomto prípade ide o zvýhodňovanie členov vlastnej skupiny pred cudzou skupinou. Nemusí to teda byť náboženstvo ako také, čo zapríčiňuje, že ľudia sú ústretovejší voči ľuďom patriacim do rovnakej skupiny, do ktorej patria oni.

 

Účinky nálady na prosociálne správanie

Ľudia pomôžu s vyššou pravdepodobnosťou, ak majú dobrú náladu, ale tiež vtedy, keď majú náladu mimoriadne zlú.

Aby sme mohli dokonale porozumieť tomu, prečo ľudia pomáhajú, musíme si všímať aj jednotlivé sociálne  situácie.

 

Vidiecke alebo mestské prostredie?

V husto osídlenom mestskom prostredí ľudia pomôžu s menšou pravdepodobnosťou. Vedci prišli na to, že ľudia žijúci v mestách sú neustále bombardovaní stimulmi a sú utiahnutí do seba, aby sa vyhli pocitu, že je toho na nich priveľa. Hovoríme o tzv. mestskom preťažení.

Ľudia, ktorí dlho žijú na tom istom mieste, skôr konajú prosociálne než ľudia, ktorí sa práve niekam prisťahovali.

 

Efekt pozorovateľa: počet nezúčastnených divákov

Aby ľudia pomohli v stave núdze, musí byť splnených týchto 5 podmienok:

  • musia si udalosť všimnúť,
  • udalosť si musia vysvetliť ako núdzový stav,
  • musia prevziať zodpovednosť,
  • musia vedieť, ako pomôcť,
  • musia sa vedome rozhodnúť, že naozaj chcú pomôcť.

Čím je vyšší počet nezúčastnených  svedkov určitej núdzovej situácie, tým zložitejšie je splniť dve z týchto podmienok – vysvetliť si udalosť ako tiesňový stav a prevziať zodpovednosť. To vedie k efektu pozorovateľa: čím vyšší je počet nezúčastnených svedkov, tým menšia je pravdepodobnosť, že niektorý z nich pomôže.

 

Účinok médií

Na prosociálnosť majú vplyv aj videohry a texty piesní. Hranie prosociálnych hier alebo počúvanie skladby s prosociálnym textom vedie k vyššej pravdepodobnosti, že ľudia pomôžu iným.

Odborníci sa neustále zamýšľajú aj nad tým, ako by sa dalo znásobiť prosociálne správanie. Zatiaľ sa im potvrdilo, že sa to dá urobiť nasledujúcimi spôsobmi:

 

Zvyšovaním pravdepodobnosti, že pozorovatelia zakročia

Výskumy ukazujú, že učenie ľudí o tom, čo bráni prizerajúcim sa svedkom zakročiť, zvyšuje pravdepodobnosť, že pomôžu v núdzových situáciách. Tiež môže fungovať to, ak sa ľuďom pripomenú situácie, v ktorých konali bez zábran.

 

Zintenzívňovanie dobrovoľníctva

Bolo dokázané, že povzbudzovaním k dobrovoľníctvu, no zároveň so zachovaním pocitu slobodnej voľby sa  u ľudí zintenzívňujú ich plány vykonávať dobrovoľnícku činnosť. Ak majú ľudia  pocit, že sú dobrovoľníkmi len preto, že musia, pravdepodobnosť, že sa budú venovať dobrovoľníctvu aj v budúcnosti, sa znižuje.

Čoraz viac sa venuje pozornosť aj  novej oblasti psychológie – pozitívnej psychológii. Pozitívna psychológia sa zameriava  na kvality ľudí a dáva si za cieľ prehĺbiť ľudské cnosti, medzi nimi aj empatiu a altruizmus. Pozitívna psychológia tvrdí, že prosociálne správanie často viac závisí na povahe sociálnej situácie než na osobnostiach jednotlivých ľudí, ktorí sa v nej nachádzajú.

 


Zdroje:
Roberto Roche Olivar: Etická výchova
E. Aronson, T.Wilson, R. Akert, S. Sommers: Sociálna psychológia
Články na portáli Eduworld.sk nie sú zamknuté, pretože si uvedomujeme dôležitosť šírenia hodnotných informácií o vzdelávaní a výchove. Dokážeme ich ale tvoriť len vďaka dobrým ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si nesmierne vážiť, ak sa k nim pridáte aj vy.
×
Píšeme len vďaka podpore dobrých ľudí. Chcem podporiť
Páčil sa ti článok? Pošli ho ďalej!
Zdieľať na facebooku
Diskusia

Páčil sa ti tento článok? Zaregistruj sa a žiadny najčítanejší článok ti neunikne.