Niektorí mladí ľudia na strednej škole čítajú radi, a to aj povinnú literatúru. Robia to hlavne preto, aby zvládli dobre maturitu. Veď si len spomeňte, ako sa vám dobre odpovedalo, keď ste si vytiahli takú otázku, ktorej súčasťou bolo aj dielo, ktoré ste prečítali. Mohli ste dlhé minúty súvisle rozprávať o niečom, čo dokonale poznáte. Realita je však taká, že nie všetci študenti s oduševnením čítajú knihy. Radšej si obsahy z nich prečítajú na internete a ak musia robiť čitateľský denník, často im pomôže spolužiakov zošit alebo obsahy, ktoré bežne nájdu na internete. Pred maturitou si potom rýchlo pozrú filmové spracovanie slovenskej klasiky alebo si pustia nahrávku z archívu v rozhlase. Toto všetko je realita, ktorá sa bežne deje, len aby študenti nemuseli čítať.
Možno, ste si aj vy hovorili v študentských časoch, že čítať slovenskú klasiku je totálna nuda. Ale tí, ktorí sa do čítania pustili a zvládli to, často aj po rokoch povedia, že to tak celkom nebolo. Čítanie človeka vždy obohacuje. A knihy neponúkajú len zaujímavý dej, ale predovšetkým pohľad na život v minulosti. Lepšie si dokážete predstaviť, ako žili naši prarodičia. A čo je podstatné, pozorný čitateľ často zisťuje, že dejiny sa opakujú a veľa z toho, čo prežívame dnes, sa tu už niekoľko razy pred nami objavilo. A práve preto nás dejiny a dobré knihy dokážu veľa naučiť.
Ak dostanete chuť niečo si prečítať zo staršej slovenskej literatúry, možno vás inšpirujem nasledujúcim výberom.
Ladislav Mňačko - Ako chutí moc
Ladislav Mňačko bol známy najmä ako publicista a práve svoj novinársky štýl zohľadnil vo svojom vrcholnom diele Ako chutí moc. Tento zakázaný román z prelomového roku 1968 zvečnil morálny rozklad spoločnosti v povojnovom čase 50. rokov 20. storočia. Žurnalistickým štýlom autor brilantne zanalyzoval vplyv moci na jednotlivcov, čo sa samozrejme nepáčilo vtedajšiemu režimu. Mňačko po vydaní knihy emigroval.
Dominik Tatarka – Démon súhlasu
Zásadné Tatarkovo dielo, ktoré sa vysporiadava s epochou stalinizmu u nás. Je spoveďou o otrockom pritakávaní moci. Démon súhlasu bol dôležitým textom v čase svojho vzniku a knižného vydania a je dôležitý aj dnes. Lebo aj v súčasnosti je svet plný figúrok, ktoré bez schopnosti predvídať a mať zásady, súhlasia s hocičím. Toto sú nebezpeční ľudia, pretože si myslia, že za nič nemôžu, že tí hore sú činitelia, ktorí za nich myslia, rečnia, plánujú, rozhodujú a nesú za všetko zodpovednosť.
Rudolf Jašík – Námestie svätej Alžbety
Román Námestie svätej Alžbety vydáva svedectvo o tom, ako Rudolf Jašík vnímal pomery v Nitre, v meste pod viničným vrchom, a rozpráva príbeh o láske chudobného chlapca z predmestia k mladému židovskému dievčaťu, ktoré zahynie, ako zahynuli státisíce ďalších - guľkou nemeckého fašistu. V príbehu Igora a Evy nachádzame paralelu s príbehom o Rómeovi a Júlii, Tristanovi a Izolde, Petrovi a Lucii, príbehu veľkej lásky, ktorá stroskotá na zlobe sveta. Jašík videl problematiku tzv. židovskej otázky v širších súvislostiach. Postavy diela odkrývajú svoje charaktery, aby predstavovali mozaiku typov, určených svojím sociálnym postavením.
Jozef Cíger Hronský - Jozef Mak
Román Jozef Mak od popredného predstaviteľa slovenskej medzivojnovej prózy nám nevšednou, lyrizovanou formou približuje pomery na slovenskej dedine od 70. rokov 19. storočia do 30. rokov 20. storočia.
Jozef Mak, „človek milión", sa narodil ako nemanželské dieťa chudobnej vdovy a od detstva ho utláčal starší brat Jano, ktorý ho neskôr obral o snúbenicu aj o novú chalupu. Makovi postupne umiera otec, matka, láska z mladosti Maruša... Až po smrti svojej ženy July si uvedomí, že v nej stratil lásku, ktorú celý život hľadal. Vie, že nemôže zúfať, lebo sa musí postarať o deti, ktoré sú stelesnením tejto lásky. Je to príbeh obyčajného človeka, ktorý sa nedá zlomiť, ale vydrží všetko, čo mu osud prinesie, má čo povedať aj dnešnému čitateľovi.
„Trp, Jozef Mak. Človek - milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale je pravda, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak."
Milo Urban – Živý bič
Román Živý bič patrí medzi najvýznamnejšie a najviac prekladané diela novodobej slovenskej prózy. Živý bič podáva nepriame svedectvo o neľudskosti vojny. Jeho dejiskom je hornooravská dedina Ráztoky, ležiaca „pánubohu za chrbtom", avšak nie mimo kolobehu dejín. Ozveny frontových udalostí doliehajú aj sem. Pod ich vplyvom sa zauzľujú ľudské osudy a silnie živelný odpor dediny. Popri celom rade výrazných, až monumentálne vykreslených postáv, má Živý bič aj svojho kolektívneho hrdinu. Je ním prostý dedinský ľud, ktorý na vonkajšie popudy reaguje ako jedna bytosť. Preto sa tento druh románu označuje ako unanimistický (lat. una anima = jedna duša).
Peter Jaroš - Tisícročná včela
Dedinský, generačný román Tisícročná včela autora Petra Jaroša rozpráva o osudoch obyvateľov podtatranského mestečka Hybe na prelome 19. a 20. storočia až do konca 1. svet. vojny. V popredí stoja osudy troch generácií rodiny Pichandovcov. Tisícročná včela je vrcholným dielom Petra Jaroša a zároveň jeho najrozsiahlejšou a najznámejšou knihou. Sága podľa publikácie Dejiny slovenskej literatúry potvrdila, že Jaroš patrí k tým slovenským prozaikom sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, ktorí vrátili do prózy lákavý, zaujímavý a najmä dobre napísaný príbeh.
Margita Figuli - Tri gaštanové kone
Tri gaštanové kone od Margity Figuli patria k vrcholným dielam slovenského naturizmu. Novela naplno rozvinula kľúčové motívy slovenského naturizmu – normy, implikované prírodou, ktoré sú v konflikte s normami diktovanými civilizáciou. Dej knihy je autentický a poukazuje na život vo vtedajšej dobe, na zvyky, tradície a životný štýl, avšak s prvkami rozprávky (dobro víťazí nad zlom, zázračné uzdravenie Magdalény).
Toto klasické dielo nečítajú len študenti, ale obľubujú ho aj čitateľky, ktoré majú rady príbehy o láske a o tradičných ľudských hodnotách. Novela, preložená do viacerých jazykov, priniesla autorke z jej diel najväčší úspech. Čitateľom a čitateľkám ponúka klasický trojuholník dvoch mužov a ženy, v ktorom víťazí čistá láska.
Andrej Sládkovič – Marína
Marína je najdlhšia ľúbostná báseň na svete, ktorú napísal v zime v roku 1844 romantický spisovateľ Andrej Sládkovič. Vydaná bola o dva roky neskôr (r. 1846). Spolu s lyricko-epickou básňou Detvan je považovaná za vrchol jeho básnickej tvorby. Dielo má prvky ľúbostnej a reflexívnej lyriky a sú v nej aj baladické prvky, ktoré pramenia z jeho nešťastnej lásky. Kompozíciu diela tvorí 286 10-veršových a 5 8-veršových strof, pričom každá strofa je uzavretá myšlienka. Spolu má Marína 2900 veršov. Vďaka tomu je Marína už viac ako 170 rokov najdlhšou ľúbostnou básňou na svete.
Hlavným námetom k napísaniu diela mu bola jeho nešťastná láska k jeho študentke Márii Pišlovej, do ktorej sa zamiloval v roku 1839, no Mária sa na žiadosť matky musela vydať za bohatého pernikára.
Pavol Országh Hviezdoslav – Hájnikova žena
V skladbe Hájnikova žena opisuje autor pokojný život hájnika Miška Čajku a jeho mladej ženy Hanky. Ich pokoj však naruší zhýralý šľachtic Artuš Villáni. Hanka ho v obrane svojej cti zabije. A tu sa začína ich tragédia, ktorá sa však napokon zavŕši šťastným koncom.
Martin Kukučín - Keď báčik z Chochoľova umrie
V poviedke Keď báčik z Chochoľova umrie zobrazil Martin Kukučín na protikladných typoch upadajúceho zemana Aduša Domanického a podnikavého kupca Ondreja Trávu základné tendencie spoločenského vývinu svojej doby. Sústreďoval sa na výstavbu charakterov. So zhovievavou iróniou i satirou zobrazil úpadok zemianstva a mravy meštianstva. Keďže vidí, že zemianstvo upadá, východisko a nádej vkladá do buržoázie, ktorá podľa neho môže jediná zachrániť danú situáciu. Poukazuje na klamstvo, vystatovanie sa pred inými a nenásytnosť po bohatstve. Aduš sa chváli tým, že má všetko, hoci nemá nič.
Určite existuje ešte veľa kníh, ktoré by si tiež zaslúžili byť v tomto zozname. Vybrala som tie, ktoré sú dostatočne známe podľa svojho názvu. Mnohí z vás ste ich pravdepodobne čítali, ale sú aj takí, ktorí ich vo svojich školských časoch iba preleteli a možno práve teraz nastal ten čas, že si ich prečítate skutočne so záujmom.
Ktoré ďalšie knihy slovenských autorov by ste odporučili na prečítanie vy? Ktoré knihy vás najviac zaujali?
