Paul Ekman je známy americký psychológ a vedec, ktorý skúma, ako nás ovplyvňujú rôzne mentálne stavy, ako sa odzrkadľujú v našom tele a na tvári. Keď cestoval po svete, aby skúmal výraz ľudských pocitov, zistil, že existuje sedem základných emócií, ktoré sa prejavujú u ľudí všade na svete rovnakým spôsobom. Aké emócie to sú?
- prekvapenie,
- smútok,
- hnev,
- strach,
- radosť,
- odpor,
- opovrhnutie.
Prirodzene, existuje oveľa viac pocitov ako týchto sedem, ale toto sú základné, od ktorých sa odvíjajú ďalšie. Ekman urobil systematickú analýzu, aby vysvetlil, ako každá z týchto emócií ovplyvňuje naše tvárové svaly, to znamená, ako vyzeráme, keď cítime to či ono. Zmeny na tvári môžu prezradiť, aký pocit bude mať daná osoba v nasledujúcej chvíli skôr, než si to sama uvedomí. Môže sa však stať, že vie veľmi dobre, čo cíti, ale všetko robí preto, aby svoje pocity skryla, napríklad tým, že predstiera celkom iný pocit alebo sa snaží emócie potlačiť. Jemný, podvedomý výraz je ukazovateľom pravého pocitu.
Čo sa odhráva na tvári, keď sa niekto pokúša zakryť, čo naozaj cíti?
Existujú tri druhy diskrétneho výrazu na tvári. Nazývame ich:
- slabo výrazný výraz,
- čiastočný výraz,
- mikrovýraz.
Na slabom výraznom výraze sa podiela celá tvár, ale malou intenzitou. Možno ide aj o silný pocit, ale ešte sa nerozvinul. Alebo to mohol byť silný pocit, ktorý je na ústupe. Môže znamenať aj nepodarený pokus zakryť silný pocit. Ako keď vicemiss objíma víťazku a pokúša sa zakryť sklamanie.
Pri čiastočnom výraze sú v hre jedna alebo dve oblasti tváre. Môžu sa prejaviť silno alebo slabo, vo väčšine prípadov však ide o slabý prejav. Čiastočný výraz môže mať tiež dve vysvetlenia. Buď je to naozaj slabý pocit alebo práve miznúci. Tiež to môže byť nepodarený pokus zakryť silnú emóciu.
Mikrovýraz sa ukáže len na zlomok sekundy, je to však celý výraz tváre, ktorým osoba ukazuje, čo naozaj cíti. Napríklad začíname cítiť alebo prejavovať strach, uvedomíme si ho a pokúsime sa jeho výraz z tváre vymazať a ukryť ho za výraz iného pocitu. Napriek tomu bolo výraz strachu na okamih naplno vidieť na tvári. Bezprostredne potom nasleduje pokus zamaskovať ho. Väčšina ľudí si mikrovýraz nevšimne, ale ten, kto má dobré oči, si ho môže uvedomiť. Mikrovýraz vždy signalizuje, že nejaká emócia je potlačená buď vedome, alebo podvedome.
Čo robiť, keď na svojom komunikačnom partnerovi zbadáte jemné znaky pocitu?
Ak zbadáte pocit už na začiatku konverzácie, pravdopodobne jeho spúšťačom nebol váš rozhovor. Človek ho už mal, keď prišiel. Pravdepodobne súvisí s predchádzajúcim zážitkom. Pri niektorých pocitoch by ste mali zabrániť, aby sa naplno rozvinuli. Mali by ste niečo urobiť, než si to dotyčná osoba uvedomí. Pri ostatných pocitoch stačí, ak na ne nebudete reagovať priamo a dáte im priestor v rozhovore.
SMÚTOK
Či budete na smútok osoby reagovať alebo nie, záleží na vašom vzájomnom vzťahu a spôsobe komunikácie v minulosti. Niekedy chcú byť ľudia so svojím smútkom sami, a tak by ste im to mali dovoliť. Ak však cítite, že osoba túži komunikovať, opatrne sa opýtajte, či je všetko v poriadku. Najdôležitejšie je, aby ste signály smútku brali vážne. Tieto signály vám dávajú možnosť pochopiť, že sa niečo stalo a dotyčná osoba pravdopodobne potrebuje útechu. Niekedy je však vhodné popremýšľať nad tým, či túto útechu môžete poskytnúť vy alebo radšej niekto iný a či sa to má udiať hneď alebo neskôr. Ak poznáte človeka, ktorý je smútiacemu človeku bližší, povedzte mu, čo ste spozorovali.
HNEV
Ak si na niekom všimnete hnev, myslite na to, že nikdy neviete, čo bolo jeho spúšťačom a proti komu je namierený. Vôbec to totiž nemusíte byť vy. Príznaky hnevu sa často podobajú príznakom koncentrácie alebo zmätenosti. Ak viete, že je váš náprotivok nahnevaný a vy sa chcete k tomuto pocitu nejako postaviť, bolo by rozumné, keby ste slovo „zúrivý“ nespomínali. Môže sa stať, že si váš komunikačný partner dal veľkú námahu, aby svoje pocity skryl, a to posledné, čo potrebuje, je váš komentár: „ Vyzeráš byť totálne zúrivý!“ To nie je dobrý nápad.
Zmysluplnejšie by bolo vrátiť sa k tomu neskôr, napríklad o niekoľko dní, keď už emócie vychladnú a rozhovor tým pravdopodobne nebude tak veľmi ovplyvnený. Ak rokovanie alebo rozhovor beznádejne uviazli na mŕtvom bode, pretože ten druhý je čoraz viac nahnevanejší, najlepšie bude urobiť si prestávku a ísť napríklad na kávu. Alebo rozhovor odložte na ďalší deň. Najefektívnejšou metódou je vyjadrenie súhlasu. Môžete povedať: „Keby som bol v takej situácii ako vy, reagoval by som rovnako. Dáte si do kávy cukor alebo mlieko?“
STRACH
Ak uvidíte prejavy strachu, musíte osobe, ktorá je s vami v kontakte, poskytnúť pocit bezpečia. Ak napríklad musíte zamestnancovi povedať zlú správu a on následne prejaví znaky strachu, mali by ste ho čo najskôr uistiť, že jeho pracovná pozícia nie je ohrozená a s jeho pracovnými výkonmi ste spokojný. Ak hovoríte s priateľom, môžete byť priamejší a povedať mu, že sa vám zdá, že ho niečo ťaží a či sa o tom chce porozprávať. Môžete mu ponúknuť bezpečie a podporu aj priamym telesným dotykok, napríklad objatím.
ODPOR
Odpor sa ľahko zamieňa s hnevom. Ak niekto začne prejavovať jemné náznaky odporu, napríklad mierne vraštenie nosa, je to väčšinou signál, že tento pocit práve nastupuje. Pokúste sa diskrétne reagovať na tento pocit bez toho, aby ste vyslovili, čo ste spozorovali. Môžete sa svojho komunikačného partnera opýtať, či cíti, že sa s ním zaobchádza nespravodlivo a či mu môžete niečo vysvetliť. Nepokúšajte sa akokoľvek obraňovať, pretože sa môže stať, že vo vašom náprotivku pocit odporu priamo exploduje. Nechajte ho, aby sa najskôr vyrozprával, než mu poviete svoje argumenty. Je dôležité, aby ste tento stav nenechali len tak, ale aby ste celú vec za každú cenu obrátili.Je to síce ťažké, pretože faktory, ktoré u ľudí spúšťajú odpor, sa nachádzajú hlboko pod povrchom. Psychológ Gottman napríklad v jeho manželskom laboratóriu zistil, že ak sa vám nepodarí tieto pocity odporu odvrátiť, je váš vzťah už spolovice mŕtvy.
OPOVRHNUTIE
Ak niekto prejaví príznaky opovrhnutia, môže to byť opovrhovanie samým sebou, opovrhovanie predmetom rozhovoru alebo vami osobne. Ak máte pocit, že je tento pocit namierený proti vám, je skutočne najmúdrejšie ďalej sa v tom nevŕtať. Kto prejaví opovrhnutie, myslí si, že je nad vami a je lepší ako vy. Táto situácia sa dá len ťažko zmeniť. Najlepšie je tejto osobe sa v budúcnosti vyhnúť, ak sa to dá. Ak je to vzťah osobný, mali by ste si premyslieť, či má jeho pokračovanie zmysel.
Keď vidíte, že váš komunikačný partner prejavuje nejaký pocit, vždy majte na pamäti, že nemôžete vedieť, čo ho vyvovalo. Ak chcete s týmto pocitom nejako zaobchádzať alebo ho odvrátiť, robte to vždy opatrne a diskrétne.
Zdroj: Henrik Fexeus: Umenie čítať myšlienky
