Oblečenie má veľa funkcií. Svoju úlohu zohráva hlavne pri prvom dojme, ktorý sa vytvára v priebehu troch sekúnd. Oblečenie o mnohom vypovedá a svoju úlohu zohráva aj v školskom prostredí. A práve v školskom prostredí sa oblečenie môže stať aj dôvodom pre šikanovanie. O skutočnostiach, ktoré súvisia s oblečením žiakov porozprávala v Českom rozhlase Barbora Downes.
Dieťa si svoje i oblečenie iných začína všímať približne vo veku štyroch rokov. Štvorročné dieťa si všíma predovšetkým obrázky známych rozprávkových postavičiek na tričkách. V tomto veku dokáže v oblečení podľahnúť aj vplyvu skupiny. V tomto obodbí oblečenie však nie je ešte problémom. Barbora Downes uvádza, že oblečenie sa stáva problémom približne v 6. ročníku. V tomto období si deti začínajú všímať, kto má a kto nemá značkové oblečenie a môže sa práve kvôli tomu začať v triede aj šikanovanie.
Kedy majú rodičia dovoliť deťom voľnosť pri výbere oblečenia?
Barbora Downes uvádza: „Oblasť obliekania je dobrá v tom, že pri určitých mantineloch vytvára priestor na to, ako dieťa cvičiť v rozhodovaní sa. Už vo veku troch rokov môžeme dať deťom určitú voľnosť. Pre dieťa je dôležité vedieť sa rozhodovať v tom, čo sa mu páči a čo nie.V tomto veku dieťa ešte nemá dostatok príležitostí na rozhodovanie, a preto je dobré na to využiť už spomínanú oblasť módy.“
Dieťaťu môžete povedať, že zajtra si oblečie tričko s krátkym rukávom. Ukážte mu päť tričiek a povedzte mu, aby si jedno z nich vybralo. Takto si dieťa začína zvykať na rozhodovanie, ktoré bude pre neho v ďalšom období života veľmi dôležité.
Ako vedieť pracovať s tlakom okolia?
Niekedy je naozaj veľmi zložité zachovať si vlastný názor, keď tlak okolia vo výbere oblečenia je veľmi silný. V niektorých triednych kolektívoch sa to vôbec nevníma ako problém a naopak v iných je to zase obrovský problém. Vzhľadom na to, že v dnešnej dobe sú deti v puberte silno emocionálne naviazané na skupiny rovesníkov, s ktorými prežívajú veľa času, tak aj názory tejto skupiny vnímajú veľmi vážne. K tejto zvýšenej emocionálnej väzbe na rovesníkov došlo v poslednom období preto, lebo rodičia sú veľmi málo so svojimi deťmi, pretože väčšinou času sú v práci.
Barbora Downes radí rodičom, že ak sa nachádzajú v situáii, že času na deti majú naozaj málo, mali by aspoň niekoľko minút denne byť aktívne prítomní pri svojom dieťati, počúvať ho, čo ho hovorí, prejavovať mu podporu a neznevažovať ho. „Často keď dieťa začne hovoriť o tom, že by chcelo značkové oblečenie, rodičia sa len zasmejú alebo znevažujú dieťa tým, že to ani nedopočúvajú a povedia, že je to všetko hlúposť,“ upozorňuje psychologička. Dieťa často tieto vety povie len preto, lebo je zúfalé z toho, že ono jediné v triede nič značkové nemá. Niektorí rodičia si ani nevedia predstaviť, pod akým tlakom dieťa denne v kolektíve žije. Barbora Downes nie je zástankyňou toho, že je potrebné podľahnúť každému rozmaru dieťaťa a hneď ísť kupovať to, čo si dieťa povie, ale jednoznačne je potrebné ho citlivo a empaticky vypočuť. Za jedným tričkom sa môže ukrývať množstvo nevyriešených dlhodobých problémov. Niekedy stačí dieťaťu uznať, že to má ťažké a jemu sa uľaví. Môžete povedať: „Chápem ťa, že to musí byť pre teba veľmi ťažké, keď u vás v škole všetci nosia značkové tenisky a ty ich nemáš. Ja by som ti ich rada dopriala, ale zatiaľ nám to finančne nevychádza. Chápem ťa, že si nahnevaná, ale v tejto situácii sa nám to nedá ináč riešiť.“ Ak je rodina naozaj v ťažkej ekonomickej situácii, určite nie je vhodné podľahnúť tlaku kolektívu a utekať kupovať tenisky. V takomto prípade by však rodičia mali deťom pomôcť vymyslieť nejaký plán alebo naučiť ich vety, ktorými sa dokážu pred rovesníkmi v prípade útoku brániť. Napríklad môžu povedať, že nenosia značkové oblečenie, lebo si šetria na niečo dôležitejšie. Tiež je dobré zoznámiť deti s rozpočtom rodiny. Deťom nestačí len povedať: „Veď to je jedno, čo máš na sebe. Snaž sa hlavne poriadne učiť!“ Ony vedia, že rodič má pravdu, ale v ich prežívaní momentálnej situácie im to vôbec nepomáha. Ešte viac ich to zraňuje. Deti potrebujú zo všetkého najviac empatické porozumenie zo strany rodičov.
Aj v oblasti obliekania veľa môžu zachrániť dobré vzťahy s deťmi a kvalitná komunikácia. I keď oblečenie nie je dobré podceňovať, čo najčastejšie by sa rodičia mali s deťmi rozprávať aj o tom, že kvalita človeka sa odvíja hlavne od toho, ako sa správa, aký má postoj k svetu, aké má vlastnosti a nie len od toho, čo má obuté a oblečené.
