Popularita vidohier neustále narastá. Mnohí mladí ľudia si bez nich nevedia už život predstaviť. Tí, ktorí videohry nehrajú, často nechápu, prečo tomu tak je. Často premýšľajú nad tým, prečo hráči vydržia hrať hry aj niekoľko hodín. Prečo sa pri hraní cítia takí šťastní? Vedci už zistili, prečo tomu tak je, a tak ich zistenia možno pomôžu učiteľom i rodičom lepšie pochopiť svet detí, ktoré dlhé hodiny presedia pri videohrách. Pozrime sa teda na skutočnosti, ktoré objasňujú, prečo tomu tak je a prečo deti často nemôžeme od hier odtrhnúť.
1. Zaujímavejší život
Deťom sa život niekedy javí jednotvárny. Roky tá istá škola, tí istí spolužiaci, tí istí učitelia. Doma tiež tie isté rituály. A hra? Hra dieťaťu ponúka nekonečné možnosti. Od výletov do vesmíru, podmorské misie, jazdy na tých najdokonlajších autách. Toto deťom realita neponúka. Dieťa v hrách prežíva také situácie, ktoré v realite nemôže nikdy prežiť a musí riešiť také problémy, s ktorými sa v reálnom živote nikdy nestretne.
2. V hre sa dieťa stáva lepšou verziou samého seba
V hre sa dieťa cíti úspešnejšie v zmysle, že dokáže viac, ale je i motivovanejšie urobiť niečo, čo má zmysel. Môže napríklad zachrániť aj celú planétu. Počas hry dieťa dokáže pomôcť iným. Keď sa to nepodarí na prvýkrát, ešte stále má pred sebou ďalšie pokusy. Keď ho stretne neúspech v skutočnom živote, často sa cíti skôr úzkostne, deprimovane a frustrovane. V hre má na zvládnutie situácie nekoľko pokusov, a tak vždy môže zvíťaziť alebo presadiť dobro. V reálnom živote to nie je také jednoduché.
3. V hre dieťa stretáva ústretové bytosti naklonené k spolupráci
Kedykoľvek dieťa vstúpi to väčšiny videohier, je tam množstvo postáv ochotných dôverovať mu pri tom, čo robí, ba dokonca sú ochotné s ním spolupracovať a pomôcť mu, keď si nevie poradiť s niektorými úlohami.
4. Dieťa si vyberá úlohu, ktorú môže zvládnuť
V skutočnom živote dieťa často musí čeliť úlohám, na ktoré nemá dostatočné schopnosti, alebo ktoré sú príliš ťažké. V hre si vyberá misiu, ktorá presne zodpovedá jeho dosiahnutej úrovni v hre. Tým pádom je schopné ju zvládnuť. Nikdy nedostanete úlohu, ktorú nemôžete zvládnuť, ale úlohu, ktorá je na hranici jeho schopností, takže sa musí veľmi snažiť. Vždy je niečo konkrétne a dôležité, čo je potrebné urobiť.
5. Dieťa robí to, čo ho baví, a tak je vnútorne motivované
Keď dieťa hrá hru, je šťastné aj vtedy, ak musíme i tvrdo pracovať. Prečo je teda to isté dieťa lenivé v reálnom živote? Je to len tým, že v hre robí to, čo ho naozaj baví a v reálnom živote musí robiť aj to, čo ho vôbec nenapĺňa.
6. V hre má dieťa šancu splniť si svoj cieľ
Hráči plnia v hrách krátkodobé i dlhodobé ciele, na ktorých môžu pracovať súbežne, čím sa udržuje ich hráčsky zápal. V hrách, naproti realite, je jednoduché vedieť, kam smerujú a čo chcú dosiahnuť. Neustále sa môžu zlepšovať vo veľmi malých krokoch, pričom všetko smeruje ku konkrétnemu cieľu, s ktorým sa vnútorne stotožňujú.
7. Hry deťom slúžia aj na budovanie sociálnych väzieb
Existuje množstvo zaujímavých výskumov o tom, že ak si s niekým zahráme hru, máme ho radšej, dokonca i v prípade, že sme prehrali. Hry vyžadujú dôveru, že s nami druhý hráč strávi svoj čas, že bude hrať podľa pravidiel, bude ctiť rovnaký cieľ a dohrá s nami hru až do konca. Hráči si tak i vo virtuálnom svete budujú sociálne väzby. V reálnom živote sa často kamarátstva budujú oveľa ťažšie.
8. Detský mozog povzbudzuje aj určitá miera neistoty
Známa odmena motivuje, ale čo hráča naozaj núti pokračovať, je element neistoty. Správna úroveň neistoty, o ktorej si hráči nebudú istí, či ju získajú, alebo nie, je 25%. Takáto miera neistoty povzbudzuje mozog. Pokiaľ niečo neočakávame úplne jasne, sme z toho nadšení. Hry sú namodelované tak, aby sa optimálna úroveň neistoty zachovala, čo v realite nie je možné.
9. V hre dieťa dostáva veľa odmien
Za všetky dobré kroky dieťa v hre dostáva body alebo iné výhody. To je úžasná motivácia. Rovnako je dôležitá aj spätná väzba. Aj tú deti dostávajú. Aj toto ich núti hrať hru ďalej a neprestávať.
Toto je len niekoľko faktov, ktoré na deti vplývajú pri hraní hier. Vedci sústavne skúmajú, či hranie hier je pre deti väčším prínosom alebo naopak, spôsobujú stagnáciu v ich vývine. Tak, ako vo všetkom, aj tu je potrebné sa pridŕžať zdravého rozumu a nič nepreháňať. Ak dieťa hrá rozumnú hru, pomocou ktorej sa učí alebo si pozitívnym smerom rozvíja svoju fantáziu, tak sa nič zlé nedeje. Skôr naopak. Ak však dieťa hrá hry niekoľko hodín denne a ich obsahom je predovšetkým násilie, v takomto prípade by mali rodičia spozornieť. Aj v oblasti videohier by sme dieťa nemali nechať osamotené a nechať jeho výber len na neho. Pri rozumneom výbere a vhodnom časovom limite videohry nemôžu dieťaťu zásadnejšie ublížiť.
Na stránke Vĺčatá si môžete prečítať články o tom, ako pre deti vyberať hry tak, aby sa pomocou nich pozitívne rozvíjali. Tiež si môžete prečítať názory odborníkov, recenzie na videohry, ale i odpovede na často kladené otázky, ktoré sa celej problematiky týkajú.
ZDROJE: ted.com, ted.com
