Neustále o sebe pochybujete? 7 tipov, ako to zmeniť

  Foto:Bigstock

Pocity menejcennosti, čiže pocity, že nie sme dosť dobrí, sú iracionálne. Najčastejšie ich v nás vypestovali príliš nároční rodičia alebo rodičia, ktorí nevedia chváliť a vidia vždy len chyby dieťaťa. Ak sa okolie už od nášho útleho veku prejavuje tak, že čo nie je perfektné a dokonalé, nie je dosť dobré, naučíme sa vzťahovať si to aj na seba a bez ohľadu na všetky naše klady vždy upriamime pozornosť len na to, v čom nie sme práve stopercentní. Alebo sa bojíme vôbec vyskúšať, ako by sa nám podarilo niečo nové. Neskôr tieto pocity môže vyvolať porovnávanie sa  s inými ľuďmi alebo snaha vyrovnať sa typom ľudí z reklám alebo z médií. Keď sa človek porovnáva so stále viac útočiacou virtualitou, pôsobí to na neho dosť depresívne. Niekedy to hraničí aj s určitými poruchami osobnosti. Tento spôsob vnímania pseudoreality sa môže prejavovať buď utiahnutosťou, teda pocitom, že človek nemá na to, aby mohol konkurovať iným, alebo naopak, až extrémnym exibicionizmom, keď človek chce byť za každú cenu viditeľný a urobí preto čokoľvek. Veď extrémne tetovanie, líčenie, extravagantné obliekanie, vystupovanie ne verejnosti za každú cenu, robenie extrémnych skutkov, ale aj extrémny workoholizmus, to všetko má korene v slabej sebadôvere a sebaistote.

 

Premýšľali ste niekedy nad tým, prečo si vlastne neveríte? Máte strach z reakcie iných? Predstavte si reálnu situáciu, v ktorej sa bojíte kritiky a odmietnutia. Vizualizujte si ju celú do konca. Naozaj by ľudia okolo vás reagovali tak negatívne? Alebo ste to len vy, kto si už vopred vytvára katastrofické scenáre? A ak si predstavíte najhorší možný scenár a prežijete si ho až do konca, naozaj cítite, že by to pre vás bola neúnosná tragédia? A nakoniec, ak ste predsa len dospeli k tomu, že by vaše okolie skutočne reagovalo tak zle a vás by to skutočne ranilo, odpovedzte si ešte na otázku, či  stojíte naozaj o ľudí, ktorí vás nemajú radi takých, akí ste? Byť závislý na mienke okolia je veľmi nebezpečné. Existuje však niekoľko, rokmi overených stratégií, ktoré pomáhajú ľuďom zmierňovať pochybnosti o sebe. Ktoré to sú?

 

1. Pochybnosti boli, sú a budú

Túto skutočnosť je potrebné si uvedomovať. Neúnosným by bolo, keby sme si ich neuvedomovali vôbec. Mohlo by to veľmi zle skončiť, keby si človek neuvedomoval svoje vlastné hranice. Mohol by sa takto nepremyslene dostávať do nepríjemných situácií. Uvedomovanie si pochybností tlmí prehnané sebavedomie. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že pochybnosti sú emócie, ktoré nemajú nič spoločné s realitou. Ak si myslíte, že vám niečo nevyjde, neznamená to automaticky, že tomu aj tak bude. Pochybovať je normálne, ale tento pocit by nemal človeku stáť v ceste niečo uskutočniť. Ak si určujete ciele a robíte plány, nechcite všetko  hneď. Je nereálne dostať všetko a okamžite a nesplnenie plánov len posilní váš pocit neschopnosti. Stanovte si reálny cieľ a rozdeľte ho na malé konkrétne kroky. Radujte sa aj z malých úspechov.

 

2. Poznajte svoje silné stránky

V čom ste dobrí a čo sa vám už v živote podarilo? Niekedy je naozaj ťažké priznať si to a ešte ťažšie povedať nahlas. Ale napriek tomu si to skúste povedať a ešte lepšie napísať. Nájdite si chvíľu pokoja a urobte si svoju súkromný zoznam úspechov. Pripomeňte si, čo je pre vás skutočne dôležité, aké sú vaše životné sny, túžby a plány. A verte im! Nadšenie pre vec dáva človeku silu a priťahuje ostatných. Nájdite si činnosť, ktorú robíte radi a cítite sa pri nej dobre. A robte ju čo najčastejšie.

 

3. Ignorujte zlodejov snov

Naučte sa  nevšímať si „zlodejov snov“, ktorí vám silou mocou budú chcieť prízvukovať, že nič neviete, nič nedokážete a že ste vlastne zbytočné nuly. Tieto slová v konečnom dôsledku nehovoria ani tak o vás ako o nich. Keby boli v pohode, takéto vety im nemôžu vyjsť z úst. Sú to ľudia nespokojní sami so sebou a energiu čerpajú z toho, že chcú vyviesť z rovnováhy čo najviac ľudí v okolí. A hlavne tých, ktorí sú optimistickí, zameraní na plnenie svojich snov a spokojných ľudí.

 

4. Všetko záleží od vás

To vy sami sa každý deň rozhodujete, čo budete robiť, čo nie a koľko energie do toho vložíte. Ak budete robiť s nadšením, všetko dobre dopadne. A keď nie?  Môžete to predsa skúsiť znova. Ak často vopred čakáte neúspech v tom, čo robíte, pravdepodobne vás to v činnosti spúta tak, že nakoniec neúspech naozaj príde. Nemal by vás však utvrdzovať vo vlastnej neschopnosti, ale v rozhodnutí nabudúce začínať činnosť s pozitívnymi očakávaniami a odhodlanosťou.

 

5. Nebojte sa ľudí

Často žijeme v presvedčení, že sa všetci na nás pozerajú, že pozorujú len nás. Lenže podľa viacerých psychologických výskumov, ľudia si všímajú hlavne sami seba. Tiež si treba uvedomiť, že aj tí najsebaistejší ľudia majú veľa slabostí a nedostatkov. A tak nenechajte sa ich postojom zneistiť. Často je to len divadlo. Ľudia majú na tvárach veľa masiek a vy si myslíte, že sú absolútne dokonalí, len vy nie. Oni len možno vedia svoju neistotu lepšie skrývať. Oni totiž veľmi dobre vedia, že neistí ľudia sú menej obľúbení a takmer nikto si ich neváži.

 

6. Neobviňujte zo zlyhaní len seba

Niekedy človek rieši veľmi zložité situácie. A niekedy naozaj za problém alebo zlyhanie v žiadnom prípade nemôže. Tak prečo sa z toho obviňovať? S vami to možno nemá nič spoločné. Nemá zmysel sa zoberať niečím, čo s vami vôbec nesúvisí. Neberte si všetko priveľmi k srdcu. Nie každá poznámka kolegyne musí byť nutne namierená proti vám. Možno len ona sama nemá dobrý deň.

 

7. Držte sa svojho názoru

Je veľmi dôležité, aby človek mal čo najskôr sformulovaný svoj životný názor a ciele. Dobré je mať premyslené, čo vlastne od života chcete. Nie je vhodné správať sa strnulo, je dobré zachovať flexibilitu, ale podstatné hodnoty by mal mať človek hlboko v sebe zakorenené. Je dobré vypočuť si názory iných, ale nenechávať sa nimi ovplyvňovať na sto percent. Vždy je dobré porovnávať svoj názor s názormi iných.

Sebaistota je založená na tom, že človek verí svojim schopnostiam. Z tohto pohľadu vidí nekonečné možnosti do budúcnosti. Každú ťažkú situáciu vníma ako výzvu a možnosť vyťažiť z tejto situácie niečo najviac pre seba. Snaží sa veci a okolie pretvárať a nie sťažovať sa a ako prostriedok na úspech do budúcnosti vidí neustále zlepšovanie sa.

 

No existuje aj iný postoj, ktorý je opakom toho prvého. Človek vníma každú zmenu ako negatívnu a je zameraný viac-menej na zlyhanie. Cíti sa ako obeť, má pochyby o svojich schopnostiach a svojej hodnote.

Každý z nás používa obidva postoje. Je len na nás, ktorý z postojov si vyberieme ako dominantný vo svojom živote.

 


ZDROJ: Vladimír Smékal: Pozvání do psychologie osobnosti
Zdieľať na facebooku